Horehronské podolie je geomorfologický celok v centrálnej časti Slovenska, súčasť Fatransko-tatranskej oblasti.
Poloha Horehronské podolie zaberá horný tok rieky Hron (okrem pramennej oblasti), najviac sa rozširuje v oblasti sútoku Hrona s Rohoznou a Bystriankou v Brezninanskej kotline. Začína sa pri obci Telgárt a končí za obcou Medzibrod. Najvyšším bodom územia je vrch Skalka () pri Pohorelej a najnižším bodom je koryto rieky Hron pri Medzibrode (cca ).
Susedí s Nízkymi Tatrami na severe, Spišsko-gemerským krasom na východe, Veporskými vrchmi na juhu a Zvolenskou kotlinou na západe. Skladá sa zo štyroch podcelkov.
Delenie Horehronské podolie sa delí na 4 podcelky: Lopejská kotlina Breznianska kotlina Bystrianske podhorie Heľpianske podolie
Geologické pomery Väčšia východná časť podolia je utváraná pararulami, svormi a migmatitizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia pred starším paleozoikom. Centrálnu časť Breznianskej kotliny formujú pieskovce, siltovce a ílovce z vrchného eocénu až oligocénu. Menšiu západnú časť podolia vytvárajú najmä vápence a dolomity, miestami bridlice a pieskovce stredného až vrchného triasu.
Prírodné pomery Územie je z veľkej časti odlesnené, súvislejšie porasty buka lesného sa zachovali severne od mesta Brezno. Ostrovčekovite sa uchovali zvyšky podhorských lužných lesov na brehoch Hrona a Rohoznej. V oblasti medzi mestom Brezno a obcou Bystrá sa nachádza krasová oblasť s niekoľkými jaskyňami (Bystrianska, Pustolníkova) a skalnými útvarmi. Z ďalších pozoruhodností zaujme jaskyňa Dudlavá skala (najvyššie položené nálezisko skamenelín mäkkýšov z neskorých štvrtohôr), Meandre Hrona medzi obcami Telgárt a Červená Skala, vrchovisko pri Pohorelej (spoločenstvá rašelinísk), Predajnianska slatina, Bacúšska jelšina a pri obci MichalováRohoznianska jelšina (pozostatky lužných lesov). Na styku Horehronského podolia s okolitými pohoriami vyvierajú viaceré minerálne pramene (Brusno, Pohronský Bukovec, Bacúch, Pohorelá, Pohronská Polhora, Michalová).
Obce v Horehronskom podolí V podolí leží 26 obcí a mesto Brezno. 3 obce patria do okresu Banská Bystrica, ostatné do okresu Brezno. Ide o tieto obce:
Doprava Osou územia je rieka Hron a v jej blízkosti vedúce komunikácie nadregionálneho významu. Tou cestnou je najmä cesta I/66 (Banská Bystrica – Brezno – Pusté Pole), ktorej trasu kopíruje železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala s pokračovaním do Margecian. Severo-južným smerom územie v strednej časti križuje cesta I/72 (Liptovský Hrádok – Brezno – Tisovec), ktorú južným smerom kopíruje železničná trať do Tisovca. Významnou je tiež cesta II/531 (Červená Skala – Muráň).
Referencie
Iné projekty
Kategória:Podolia na Slovensku Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku Kategória:Pomenovania podľa Hrona