Homeopatia je systém alternatívnej medicíny založenej na použití 0 % koncentrácií liečiv, ktoré v masívnych dávkach údajne majú vyvolávať efekt podobný tomu, aký má liečená choroba. Výraz je odvodený od dvoch gréckych slov: homeo (podobný) a pathos (trpiaci). Za otca homeopatie je považovaný nemecký lekár 19. storočia Samuel Hahnemann (17551843), ktorý bol vraj inšpirovaný poznatkom, že podobné lieči podobné – podľa príkladu liečby malárie kôrou chinínovníka. Kôra obsahuje chinín, ktorý pomáha pri liečbe malárie, ale zároveň spôsobuje horúčku (jeden zo symptómov malárie). Obhajcovia homeopatie sú presvedčení, že zmesi obsahujúce jedinú molekulu účinnej látky na milión molekúl rozpúšťadla dokážu stimulovať „liečiaci mechanizmus tela“. Stupeň zriedenia je často taký vysoký, že množstvo účinnej látky je pod limitom detekcie, v prípravku sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou nevyskytuje ani jedna molekula účinnej látky.
Neúčinnosť homeopatie bola vedecky preukázaná. Homeopatické prípravky v testoch nepreukázali vyššiu efektivitu ako placebo"Are the clinical effects of homoeopathy ... [Lancet. 2005 Aug 27-Sep 2] - PubMed - NCBI". ncbi.nlm.nih.gov. 2014. Retrieved 2 February 2014. a homeopatia je považovaná za pseudovedu.CSICOP, cited in National Science Foundation Subcommittee on Science & Engineering Indicators (2000). "Science and Technology: Public Attitudes and Public Understanding: Science Fiction and Pseudoscience". National Science Foundation. Retrieved 13 July 2007.Raimo Tuolema. [link.springer.com/content/pdf/10.1007/978-94-009-3779-6_4.pdf "Science, protoscience and pseudoscience."] J C. Pitt and M. Pera (eds), Rational Changes in Science, pp. 83–101. D. Riedel, 1987.
Homeopatia je známa v Európe, najmä medzi kráľovskou anglickou rodinou. Je tiež obľúbená v Indii, kde existuje viac ako 100 škôl homeopatie.
Základy homeopatie Aj keď v rámci homeopatie možno rozlíšiť niekoľko smerov, zhodujú sa v akceptácii niekoľkých nasledujúcich princípov.
Princíp prvý: Similia similibus curantur Prvý a základný princíp homeopatie sa nazýva similia similibus curantur, alebo podobné sa lieči podobným. Podané homeopatikum pôsobí, pretože u zdravého človeka vyvoláva také symptómy, akými trpí chorý.
Tento princíp odvodil Hahnemann potom, čo počas viacerých dní užíval kôru z chinínovníka páperistého, ktorá obsahuje chinín. Hahnemann uviedol, že prejavené symptómy (pocit zimy na rukách a na nohách, únava, ospalosť, zrýchlenie tepu) boli rovnaké ako symptómy tzv. striedavej horúčky, teda malárie.Šiška P.: Homeopatia – možno na tom predsa niečo je.... In: Quark, 11, 2005, s. 40 – 41 Z tejto skúsenosti Hahnemann usúdil, že chinín používaný proti malárii pôsobí preto, lebo u zdravého človeka vyvoláva také symptómy (alebo aspoň podobné symptómy), aké sa prejavujú u človeka postihnutého maláriou.Čehovský, 1994, s. 19
Princíp druhý: Infinitezimálne množstvá lieku; potencie
Druhým princípom je použiť čo najmenšiu dávku homeopatika. V homeopatii sa však používa špeciálny spôsob riedenia roztokov nazývaný potencovanie.
centizimálne potencovanie – východisková tinktúra (tinktúru môžeme získať rozotretím celej rastliny alebo len jej časti v liehu) sa zmieša s deväťdesiatimi deviatimi dielmi destilovanej vody s liehom. Dôkladne sa pretrepe (pretrepanie alebo inak dynamizácia je dôležitá, pretože homeopatiká sú bez nej údajne neúčinné) a len jedna stotina objemu sa prenesie do ďalšej nádoby, kde sa opäť zmieša s deväťdesiatimi deviatimi dielmi vody s liehom. Opäť sa pretrepe. Tento postup sa opakuje viackrát. Ak by sme napríklad týmto spôsobom zriedili východiskovú látku z ľuľkovca zlomocného 30-krát, dostaneme preparát (používa sa výraz potencia), ktorý sa označuje Belladonna C 30 alebo Belladonna CH 30. decimálne potencovanie – postup je ten istý len s tým rozdielom, že látka, ktorú riedime, sa nemieša s 99 dielmi zmesi vody a liehu, ale s deviatimi dielmi tej istej zmesi. Potencia takto získaná sa označuje D 30 alebo X 30. LM potencie – boli vyvinuté S. Hahnemanom na konci jeho života (postup ich výroby je opísaný v 6. vydaní Organonu racionálnej liečby, §270). Korsakovova potenciácia – pri decimálnych, centizimálnych a LM potenciách sa pri ich výrobe používajú sklenené nádobky, ktorých je také množstvo, koľko je riedení. Napríklad na C 30 potenciu sa používa 30 sklenených nádob. Na každý stupeň riedenia sa totiž použije nová, pred tým nepoužitá nádoba. Výhodou Korsakovovej potenciácie je, že na výrobu potencií sa používa len jedna nádobka. Postup je taký, že do nádobky sa naleje destilovaná voda s jedným percentom tinktúry lieku. Obsah sa pretrepe a vyleje. Do nádobky sa opäť naleje destilovaná voda, pretrepe sa a vyleje. Pri tom sa počíta s tým, že na stenách nádobky ostali kvapky z predchádzajúceho riedenia. Takáto potencia sa značí K. Napríklad Belladona K 30 znamená, že prípravok bol vyrobený Korsakovovou potenciáciou pri použití 30 stupňov riedenia. Čehovský (1994) uvádza, že podľa mnohých autorov sa účinok K potencií zastavuje pri čísle 30 a vyššie potencie sú už neúčinné. V rozpore s týmto tvrdením však v lekárňach možno kúpiť relatívne známe homeopatikum používané na chrípkové stavy s názvom Oscillococcinum, ktoré je podľa informačného letáku firmy Boiron (2004) v potencii K200.
Konečným produktom výrobného procesu sú kvapky, alebo tabletky, či globule rôznych veľkostí. Sú vyrobené z mliečneho cukru a napustené príslušnou potenciou. Homeopatikum je distribuované v malých sklenených fľaštičkách z hnedého skla, čím sa obmedzuje prenikanie svetla (je potrebné nevystavovať homeopatiká priamemu svetlu). Údajnú liečivú schopnosť potencií tiež narúša silné magnetické pole a veľké teplo. Pri správnom skladovaní má homeopatikum údajne takmer neobmedzenú životnosťČehovský, 1994
Tento princíp homeopatie je veľmi ľahko napadnuteľný. Množstvo aktívnych častíc v jednom móle látky nám udáva Avogadrova konštanta NA. Jej číselná hodnota je NA = 6, 022. 1023 / mol. Ak východisková látka, ktorú homeopaticky riedime v pomere 1:100, obsahuje jeden mól látky, tak množstvo aktívnych častíc po zriedení bude blízke hodnote N = 6, 022. 1021, čo je o dva rády menšie číslo. V homeopatii sa však využívajú aj C 200 alebo dokonca až C 10 000 potencie, z čoho vyplýva, že v takejto potencii sa už nemôže nachádzať žiadna častica z pôvodne riedenej látky, ktorá by mohla mať biologický efekt. Tvrdí sa, že čím je vyšší stupeň riedenia, tým hlbšie homeopatický preparát pôsobí (slovo hlbšie treba chápať ako prechod od telesnej sféry k psychickej).
Na výrobu preparátov sa v homeopatii používa šesť typov „látok“:
minerálne látky: kovy, zlúčeniny, soli… rastlinné výťažky živočíšne „lieky“: napr. z rozdrvených jašteríc. nosody: prípravky vyrobené z patologických tkanív a sekrétov. sarcody: prípravky z tkanív a sekrétov zdravých zvierat imponderabilia (neodvážiteľné): kladná a záporná magnetická sila, elektrina, slnečné žiarenie a pod.HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 34.
Princíp tretí: Totalita symptómov
Podľa §18 Hahnemanovho Organonu racionálnej liečby, len totalita vedie k správnemu výberu lieku. Tretím princípom je tzv. totalita symptómov. Predpisované homeopatikum je homeopatom vybrané nielen na základe rôznych telesných symptómov, ale aj psychických charakteristík pacienta, ktoré homeopat získava rozhovorom s pacientom
Proving Podľa §108 Organonu, na to, aby sme zistili účinky liekov, musíme uskutočniť provingy a podľa §107 je provingy potrebné vykonávať na zdravých ľuďoch, pretože len u nich sa účinky skúmaných liekov nemiešajú so symptómami choroby, ktorými trpia chorí.Hahnemann, 1921
Homeopat teda vyberá homeopatikum na základe poznania jeho účinkov u zdravého človeka. Súbor týchto účinkov sa nazýva obraz lieku. Proving je postup, pri ktorom sa látka uvedená do stavu homeopatickej potencie podáva zdravým ľuďom nevediacim, akú látku užívajú. Ich úlohou potom je zapisovať si všetky výchylky od normálu v telesnej a psychickej oblasti a čas, v ktorom sa objavili. Výchylky, ktoré sa vyskytli u väčšiny osôb, tvoria obraz lieku. O tom, ako viesť provingy zanechal Hahnemann svoje odporúčania v paragrafoch 121 – 142.
S definíciou provingu podľa Čehovského však nesúhlasí to, čo tvrdí Campbell. V počiatkoch formovania systému homeopatickej liečby, boli obrazy liekov získavané z nepotencovaných látok (napokon princíp similia similimus curantur bol Hahnemanom odvodený z užitia nepotencovaného chinínu). Campbell ďalej udáva, že nevieme jednoznačne ako Hahnemann uskutočňoval proving. Môžeme si však o tom urobiť predstavu z toho, čo napísal vo svojich spisoch a zo správ, ktoré zanechali probanti. Podávané boli tinktúry alebo triturované látky v dávkach, ktoré vyvolávali určité účinky (triturácia je postup, ktorým sa pripravujú nerozpustné látky, napríklad kovy: trením v trecej miske s laktózou v pomere 1:10 alebo 1:100. Po šiestej triturácii sú látky tak jemne rozdrvené, že vo vode vytvárajú koloidné roztoky. Potom sa pokračuje štandardným potencovaním, ktoré sme opísali v kapitole 2.1.3 Princípy homeopatie, v časti o potenciách.). Ich vyhodnotením a spísaním vznikla Materia medica pura. V počiatkoch homeopatie teda Hahnemann používal také dávky liekov ako konvenčná medicína. Až neskôr ich začal riediť (riediť, nie potencovať!), aby sa vyhol nežiaducim účinkom liekov. Myšlienka dynamizácie alebo potenciácie prišla až okolo roku 1825 (Prvá Materia medica pura vyšla v roku 1811, to znamená, že podľa Campbella potom obsahuje obrazy liekov získaných nepotencovaním liekov!) a ako udáva Campbell, hlavným dôvodom pre tento krok bol dôvod spirituálny (potentizáciou sa z látok uvoľňuje duchovná substancia, ktorá potom pôsobí na nehmotné riadiace centrum človeka – myšlienka svojou podstatou vitalistická).
Nie každá látka uvedená do stavu homeopatickej potencie vykázala provingom u zdravých ľudí nejaké výchylky. Dokonca sú pochybnosti o tom, či účinky zaznamenané probandmi sú dôsledkom skutočných vlastností homeopatík alebo dôsledkom autosugescie. Naproti tomu Hayfield (1995, s. 12) píše, že „od Hahnemannových originálnych 100 overovaní bolo doteraz vedecky otestovaných asi 2000 látok.“
Materia medica Obrazy homeopatík sú sústredené do kníh, všeobecne nazývaných Matérie mediky. Majú rôznych autorov a v súčasnosti sú ich desiatky. Autorom vôbec prvej homeopatickej Matérie mediky je Hahnemann (1811). K ďalším autorom patria J.T. Kent, H.C. Allen, A. Pulford, Wiliam a Oscar Boericke, Adolph von Lippe a ďalší. Materia medika je pre homeopata nevyhnutnou pomôckou k určeniu homeopatika, ktoré má byť pacientovi podané.
Bezpečnosť homeopatie
FDA (U.S. Food and drug administration) patriaca pod Ministerstvo Spojených štátov amerických pre zdravie a ľudské služby (U.S. department of health and human services) registruje niekoľko správ, v ktorých sa spájajú ochorenia s použitím homeopatík. Po prešetrení skonštatovala, že homeopatiká pravdepodobne neboli príčinou ochorení kvôli vysokému riedeniu.
Aj keď niektorí pacienti podávajú správy o zhoršení symptómov po užití homeopatického lieku, homeopati vravia, že telo dočasne stimuluje symptómy, čím sa snaží nastoliť zdravie. Kvapalné homeopatiká obsahujú alkohol, ktorého pomerné množstvo je v lieku viac ako u konvenčných liekov. Žiadne nepriaznivé reakcie na takúto hladinu neboli do roku 1996, podľa zdroja z toho istého roku, zaznamenané (Stehlin, 1996). Aj keď klasická homeopatia vôbec neodporúča kombinovať homeopatickú liečbu s alopatickou, nie je známa interferencia homeopatík s konvenčnými liekmi.
Experimentálne štúdie potvrdzujúce neúčinnosť potencií Imunologický model Podstatou tohoto modelu je skúmanie reakcie buniek imunitného systému na určité látky.