thumb|300px|Reliéf z asýrskeho hlavného mesta Dúr Šarrukín, zobrazujúci prepravu libanonského cédra. (8. st. pred Kr.) Asýria alebo zastarano Asýrsko môže byť: geografické označenie severného povodia rieky Tigris na sever od mesta Sámarrá; opak pojmov Babylonia a Mezopotámia v užšom zmysle; hoci je pomenovanie odvodené od mesta Aššur, používa sa aj pre obdobia pred vznikom tohto mesta štát Asýrčanov, pôvodne s hlavným mestom Aššur; jeho dejiny sa delia takto: včasné dejiny štátu Asýrčanov (3. tisícročie pred Kr.) Staroasýrska ríša (cca 2000 – 17. stor. pred Kr.) prechodné obdobie; na severe (od 1430 aj na juhu) nadvláda štátu Mitanni (17. stor. – 1350 pred Kr.) Stredoasýrska ríša (1350 – cca 1000 pred Kr.) Novoasýrska ríša (cca 1000 – 609 pred Kr.)
Dejiny oblasti Paleolit (do 10000 pred Kr.) Najstaršie stopy osídlenia sú zo starého paleolitu (starej staršej kamennej doby), presnejšie z mladého acheuléenu (acheuléen: 1,5 mil. – 200000 pred Kr.), z nálezísk v pohorí Zagros v iracko-iránskej oblasti (náleziská Barda Balka a Kemanšah).
Bohatšie sú nálezy z rovnakej oblasti zo stredného paleolitu, presnejšie nelevalloisienského mousteriénu. Ide najmä o nálezy neandertálcov z rokov 50000 – 40000 pred Kr. v jaskyniach Šanídár, Hazer Merd a Tamtana.
V mladom paleolite (40000 – 10000 pred Kr.) sa (opäť) v pohorí Zagros, ale aj v južnom Kaukaze, objavuje kultúra s čepeľovou industriou, pomenovaná baradostien podľa horského masívu, v ktorom leží Šanídár. Rozlišujeme dve fázy baradostienu: staršia (38000 – 30000 pred Kr.) a mladšia (30000 – 20000 pred Kr.). Baradostien bol ekvivalentom blízkovýchodnej kultúry émiréen. Nasledoval časový hiát (20000 – 11000 pred Kr.), možno spôsobený posledným zaľadnením v Zagrose, a potom (opäť) v pohorí Zagros, ale aj v širokom páse až k južnému Kaukazu, kultúra zarzien (11000 – 8000 pred Kr.). Išlo o kultúru s mikrolitickou čepeľovou industriou a možno pochádzala niekde z okolia Kaukazu. Táto kultúra je už často považovaná za mezolitickú.
Mezolit (10000 – 8000 pred Kr.) Bohatšie archeologické nálezy sú až z mezolitu (strednej kamennej doby).
V mezolite v Mezopotámii vzniklo poľnohospodárstvo a ľudia si budovali prvé stále sídla, a to v severnej Mezopotámii (v dnešnom Kurdistane). Nálezy sú z jaskýň (Šanídár B1) aj otvorených sídlisk – v povodí Horného Zábu (Záví Čemi 10000 pred Kr.) a v oblasti dnešného Mosulu (napr. M'lafaat, Karím Šáhir 9000 – 8000 pred Kr.) – z ktorých bol prinajmenšom M'lafaat stálym sídlom. V spodnej vrstve v Záví Čemi bola objavená domestikovaná ovca (okolo 9000 pred Kr.). Obchod v týchto oblastiach smeroval ku zdrojom obsidiánu v okolí jazera Van a z krajín vzdialených asi na juh sa dovážal bitúmen používaný na upevňovanie kombinovaných nástrojov.
Neolit (8000 – 5000 pred Kr.) V neolite (mladšej kamennej dobe) vznikla ako prvá tzv. Džarmská kultúra (približne 8. a 7. tisícročie, iné pramene: 6750 – 6500 pred Kr.) s hlavným náleziskom v meste Kal'at Džarmo (tiež: Džarmo) pri najsevernejšej časti rieky Dijalá v severovýchodnom Iraku. Ide o poslednú akeramickú kultúru. Niet tu diskontinuity medzi akeramickou a neskoršou keramickou fázou. Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, chovali sa koza a psy, lovili sa diviaky, ovce, tury, ryby a iné, zbierali sa slimáky, žalude a pistácie. Potraviny sa uschovávali v kamenných misách a vypálených priehlbniach v zemi. Domy pozostávali z viacerých malých miestností, boli z prútia a omietnuté hlinou, neskôr mali kamenné podmurovky a kozuby. Túto kultúru nakoniec prekryla Hassúnska kultúra, niektoré sídliská Džarmskej kultúry (napr. Tell Šemšára) zostali však akeramickými až do nástupu neskorej Hassúnskej príp. Sámarrskej kultúry (pozri ďalej).
Podobný vývoj sa odohral západnejšie, čiže na pláňach severného Iraku (Asýria). Akeramické kultúry sú doložené v Sindžáre a v okolí Tell Afaru a niet diskontinuity s neskoršími keramickými fázami.
Významnou kultúrou na severe bola ummdabagíjská kultúra (podľa osady Umm Dabagíja) okolo roku (azda pred rokom) 6000 pred Kr. (iné pramene 6000 – 5500 pred Kr.), ktorú potom prekryla Hassúnska kultúra (pozri dole). V tejto kultúre sa poľnohospodárstvu opäť veľmi nevenovali (dovoz väčšiny obilia), ale lovili onagery a gazely, spracúvali kože a obchodovali s nimi. Druhou osadou tejto kultúry bolo Tell Sotto pri Tell Afare, ktoré medzi ummdabíjskou a neskoršou hassúnskou vrstvou obsahuje vrstvu neidentifikovanej kultúry.
Ďalej existovala v rokoch 6500 – 5500 pred Kr. (iné pramene 5800 – 5500/5000 – 4400 pred Kr.) v Asýrii Hassúnska kultúra/Chassunská kultúra (a v Sýrii súčasne kultúra Amuk). Významné sídliská Hassúnskej kultúry boli Tell Hassúna, Jarim Tepe, Kal'at Džarmo, Ninive a Umm Dagabíja. Nachádzala sa približne medzi riekami Chábur a Horný Záb. Išlo o prvú keramickú kultúru v Mezopotámii (úžitková keramika i jemná zdobená). Jej pôvod je nejasný, azda pôvodne pochádza z okolia Mardinu a Diyarberkiru. Táto kultúra prevzala zo severozápadného Iránu poľnohospodárstvo, pluh a trstené obydlia i drevené obydlia s hlinenými základmi.
V rokoch 6000 – 5000 pred Kr. (iné pramene 5600 – 5000 /4400 – 3700 pred Kr.) existovala v Asýrii Sámarrská kultúra. Nachádzala sa približne na území Hassúnskej kultúry plus na území dolu až po Sámarrá. Významné náleziská sú Sámarrá, Tell as-Sauván, Čóga Mami a Tell Abada. Prvýkrát tu máme nálezy zavlažovacích kanálov (Čóga Mami pri Bagdade), ktoré umožnili, aby sídla (od roku 5000 pred Kr.) vznikali aj v južnejších častiach Mezopotámie, kde boli potrebné zavlažovacie a odvodňovacie techniky. Pôvod je nejasný, niektorí sa domnievajú, že pochádza z Iránu, každopádne nevznikla z Hassúnskej kultúry. Objavujú sa už stavby majúce tri miestnosti a charakteristická keramika. Sámarrské nádoby majú pozoruhodnú výtvarnú a technickú úroveň a rozmanité tvary. Náboženstvo bolo odlišné od náboženstva Halafskej kultúry.
V rokoch 5500 – 4000 pred Kr. (iné pramene 5500 – 4500/4400 – 3700 pred Kr.) existovala v severnej Mezopotámii Halafská kultúra (Chaláfska kultúra). Tiahla sa v širokom páse od rieky Karche (Irán) ponad Bagdad až k Stredozemnému moru v Sýrii a dnešnom juhovýchodnom Turecku. Centrom bola severná Mezopotámia a severovýchodná Sýria. Významné náleziská sú Tell Halaf, Tell Hassúna, Tell Brak, Šagar Bazar, Jarim Kepe, Tell Arpačíja, Tepe Guara a Ninive. Jej pôvodcom je zrejme nejaký ľud, ktorý prišiel zo severu. Hlinené základy obydlí i (malých) svätýň boli už z drveného kameňa. Uctievali bohyňu-matku (podobnú neskoršej Ištar) a boha-byvola (pravdepodobne boha Mesiaca). Kultúra je známa najmä peknými nádobami s farebnou maľovanou výzdobou s geometrickými, rastlinnými aj figurálnymi motívmi. Bola to prvá kultúra v Mezopotámii, ktorá používala kovy (meď a olovo).
Predchádzajúce štyri kultúry sa čiastočne prekrývali (časovo i geograficky). Z vývojového hľadiska je však rozdiel v tom, že Sámarrská kultúra Hassúnsku kultúru vystriedala, kým Halafská kultúra zo Sámarrskej vznikala postupne a sčasti súbežne. Pre ďalší vývoj bola zrejme najdôležitejšia Sámarrská kultúra.
Chalkolit (5000 – 3500 pred Kr.) V období chalkolitu (medenej doby) sa už častejšie objavujú aj ozdoby a prístroje z medi a zriedkavo aj z vzácnych kovov. Centrum vývoja sa definitívne presúva do Babylonie, t. j. južnej Mezopotámie. Tvoria sa základné rysy budúcej mezopotámskej civilizácie. Vznikajú zárodky budúcich miest a zložitejšie formy ekonomickej a spoločenskej organizácie.
V rokoch 5000 – 3500 pred Kr. (iné pramene 4200 – 3300 pred Kr.) existovala Obejdská kultúra(=Ubajdská kultúra), zahŕňajúca kultúru Eridu-Hádždží Muhammad (pozri hore) a vlastnú (príp. vrcholnú) Obejdskú kultúru. Nachádzala sa spočiatku len v Babylonii, ale jej konečný rozsah bol približne na území Halafskej kultúry plus Babylonia, t. j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle).
Urucká kultúra a Ninive 5 (3500 – 3000 pred Kr.) Obyvatelia (geografickej) Asýrie boli výsledkom zmiešania nostiteľov Halafskej a Sámarrskej kultúry so Semitmi, ktorí prišli v 4. tisícročí.. Samotné mesto Aššur bolo osídlené od prvej polovice 3. tisícročia pred Kr. (chalkolit).
V rokoch 3500 – 3200 pred Kr. (iné pramene 3300 – 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotámii existovala Urucká kultúra (=kultúra Uruk-Gaura), ktorá nadviazala na výsledky Obejdskej kultúry. Významné náleziská sú Uruk, Eridu, Ur, Nippur, Tepe Gaura, Habúba Kabíra a Džebel Arúda. Počiatočná fáza je slabo dokumentovaná. Sídla na severe sa často vyčleňujú ako paralelná Gaurská kultúra (podľa Tepe Gaura). V posledných rokoch siahala Urucká kultúra až do Sýrie. Vplyv mala aj v juhozápadnom Iráne (územie neskôr nazývané Elam). Keramiku uruckého typu (ktorá je spravidla jednofarebná – červená alebo sivá) nachádzame v južnej Babylonii a ďalej na severozápade. Gaurská kultúra sa zas vyznačuje zvláštnymi svätyňami a bohatým umením rezby pečatidiel (pečatidlá používali už neolitické kultúry). Steny chrámov zo sušených tehál zvonka zdobili mozaiky z farebných kolíkov z vypálenej hliny alebo z vápenca (Uruk); na iných miestach zas chrámové steny zdobili nástenné maľby s figurálnymi námetmi (Tell Ukajr).Po roku 3300 (iné pramene 3100) pred Kr. Urucká kultúra dosiahla svoj vrchol najmä v južnej Babylonii (vznik prvej tzv. vyspelej kultúry).
Okolo roku 3000 pred Kr. bola severná Asýria centrom tzv. kultúry Ninive 5.
Ranodynastické obdobie (3000 – 2340 pred Kr.) V rokoch 3000 až 2340 pred Kr. (iné pramene 2750 až 2350 pred Kr.) nasledovalo v Mezopotámii tzv. Ranodynastické obdobie. Najvýznamnejšie náleziská sú Kiš, Ešnunna, Tutub, Ur, Uruk, Šuruppak, Tell Adžrab, Lagaš, Girsu, Umma, Abú Salábích a Nippur. Obdobie sa asi začalo vpádmi z Iránu, ktoré spôsobili viacero zmien.
V tomto období sa v Mezopotámii formujú mestské štáty. Na ich čele stáli dedičné vladárske dynastie. Centrum tvorili mestské štáty v Babylonii, ale obdobie sa týka aj mestských štátov v susedných oblastiach, napr. v Sýrii (Ebla, Mari) a juhozápadnom Iráne (Súsy). V samotnej Mezopotámii existovalo asi 30 rôzne spolupracujúcich aj bojujúcich mestských štátov
Akkadské obdobie (2300 – (?) 2159 pred Kr.) Okolo roku 2300 pred Kr. sa Aššur a (geografická) Asýria stali súčasťou akkadského štátu, lebo ich dobyl kedy Sargon I. (Šarru-kín I.), pôvodne kráľ Kiša, ktorý vytvoril obrovskú ríšu.
Sargonov syn a nástupca Rimuš (2283 – 2275 pred Kr.) musel neustále potláčať vzbury v ríši, najmä v južnej Babylonii, pretože mestá chceli obnoviť svoju nezávislosť. Jeho nástupca a brat Maništušu (2274 – 2260 pred Kr.) mal rovnaké problémy. Významný vládca bol Narám-Sín (2259 – 2223 pred Kr.), ktorý opäť skonsolidoval kráľovskú moc v ríši a viedol aj boje v Iráne, Elame a Sýrii. Prvýkrát do určitej miery ovládol aj severnú Mezopotámiu, po prvýkrát sa uňho stretávame s kultom žijúceho panovníka (nechal sa uctievať ako boh). Narám-Sín podporoval umenie.
Počnúc vládou Šar-kali-šarrího (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim Gutejcom a Lullubejcom z východu, semitským Amorejcom zo západu a Churritom zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku 2159 pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.
2159 – 2070 pred Kr. Po zániku Akkadskej ríše boli Asýrčania na južných štátoch opäť nezávislí, ale užokolo roku 2070 pred Kr. zas boli súčasťou štátu III. uruckej dynastie.
Obdobie III. urskej dynastie (Ur III) (cca 2070 – cca 2000 pred Kr)