Vorvaň tuponosý (lat. Physeter macrocephalus alebo Physeter catodon, iné názvy pozri nižšie) je druh z rodu vorvaň (Physeter) z čeľade vorvaňovité (Physeteridae).
Predpokladá sa, že ide o vôbec najväčšie ozubené zviera na svete, aké kedy žilo – najväčší doložený jedinec pravdepodobne dosahoval až dĺžku 28 metrov a váhu 150 ton. V hlave má mliečno bielu substanciu nazývanú spermacet (vorvaňovina). Pre jeho obrovskú hlavu, charakteristický tvar a hlavnú úlohu v románe Hermana Melvilla Biela veľryba niektorí ľudia vorvaňa považujú za archetyp veľryby.
Názvy Slovenské názvy Slovenské názvy tohto druhu sú: vorvaň tuponosý; bohemizmus: vorvaň obrovský, zriedkavo: vorvaň obyčajnýČo prezrádzajú múmie. In: Svet vedy. č. 3. 1970. S. 181; skrátene alebo staršie: vorvaňPOLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis...1928. S. 74; zastarano: kašalotORMIS, S. Stručný přírodopis. Díl 1. Žíwočíchopis. B. Bsitřica 1851. S. 41, kašelot, poťka, sykavka ["sikavka"], hlaváčVorvaň čili hlaváč. In: Noviny malých. č. 7. 1909. S. 58, dlhohlavec ["dlauhohlawec"], veľryb(a).
Vedecké názvy Súčasný latinský názov druhu je Physeter macrocephalus, staršie názvy boli Physeter catodon a Catodon macrocephalus. V dávnejšej minulosti bol tento dnešný druh rozdelený na viacero (v závislosti od autora málo alebo veľa) menších druhov; v jednom z možných systémov to boli tieto druhy: Physeter macrocephalus v užšom zmysle (synonymá: Catodon macrocephalus v užšom zmysle, Catodon colneti) [Taxón Catodon colneti sa často uvádzal ako samostatný druh] Physeter trumpo (synonymá: Catodon trumpo, Physeter novae angliae, Physeter gibbosus, Physeter gibbus [lapsus calami]), Physeter polycyphus (synonymá: Catodon polycyphus, Physeter australasianus, Physeter australis [lapsus calami], Catodon krefftii, Meganeuron krefftii, Catodon australis) Physeter catodon v užšom zmysle (synonymum: Physeter svineval), Physeter cylindricus (synonymum: Physalus cylindricus), Physeter microps Physeter orthodon (synonymá: Physeter andersonii, Physeter maximus), Physeter tursio (synonymá: Physeter mular, Tursio vulgaris, Delphinus bayeriPARONA, C. CAPODOGLIO (CACCIALOTTO, CAPIDOGLIO, FISETERE). In: Bollettino dei musei di zoologia e anatomia comparata... 1895-96. č. 28-55. S. 13 S. 13), Physeter sulcatus. Ako vidno podľa rodových mien vo vyššie uvedených synonymách, u niektorých autorov bol dnešný druh rozdelený nielen na viacero druhov, ale aj na viacero rodov (napr. na rody Physeter v užšom zmysle, Catodon a Physalus).
LESSON, R.-P. Manuel de mammalogie, ou histoire naturelle des mammiferes. Paris: Roret. 1827 La Cépède, M. Histoire naturelle de Lacépède : comprenant les cétacés, les quadrupèdes ovipares, les serpents et les poissons. 1. 1876 S. 60 a nasl. Hershkovitz, Philip. Catalog of Living Whales. In: Bulletin of the United States National Museum. 1966. S. 115 a nasl. Boschma, H. On the teeth and some other particulars of the sperm whale (Physeter macrocephalus L.). Temminckia 3 1938: 151–278 GILL, M. D. The Sperm Whales, Giant and Pygmy. 1871 HUSSON, A. M., HOLTHUIS, L. B. Physeter macrocephalus Linnaeus 1758, the valid name for the Sperm Whale. 1974 []
Etymológia Slovenské slovo vorvaň bolo (najneskôr v polovici 19. storočia) prevzaté z češtiny, kde má toto slovo rovnakú podobu ako v slovenčine. Do češtiny toto slovo zaviedol Jan Svatopluk Presl v roku 1821HAVLOVÁ, E. Několik poznámek k počátkům české zoologické terminologie. In: Naše řeč, ročník 75 (1992), číslo 4, s. 205-211 , ktorý ho prevzal z ruštiny. V ruštine slovo vorvaň (resp. v strednej ruštine vorvoň) neznamená vorvaňa tuponosého, ale tuk (dávnejšie aj kožu) rýb a morských cicavcov (napr. vorvaňov či iných veľrýb). Pôvod starého ruského slova „vorvoň“ nie je istý; väčšinou sa uvádza, že vzniklo zo starošvédskeho slova narhval (po slovensky dnes: narval), ale vplyv mohlo mať aj laponské slovo vorvol (porov. aj bieloruské slovo vorvoľ, ktoré je doložené od 17. stor. v rovnakom význame ako ruské vorvoň).vorvaň. In: ANIKIN, A. E. Russkij etimologičeskij slovar. 2009. S. 231-232 vorvaň. In:
Historicky resp. v niektorých cudzích jazykoch (vrátane niektorých slovanských jazykov) je vorvaň známy aj pod názvom kašalot/kašelot (pozri slovenské názvy vyššie). Slovenské a české slovo kašalot či kašelot pochádza z nemčiny (Kaschelot(t) [vyslov: kašelot], Kaschalot(t), Cachalot [vyslov: kašalot]Pottwal. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 445.); do nemčiny sa dostalo z francúzštiny (cachalot [vyslov: kašalo], staršie cachalut); do francúzštiny sa dostalo zo španielčiny (cachalote); do španielčiny sa dostalo z portugalčiny (cachalote). Uvedené portugalské slovo je pravdepodobne odvodené zo slova cachola („veľká hlava“).
Fyzický opis Vorvaň je výnimočný pre svoju veľmi veľkú hlavu, hlavne u samcov, u ktorých tvorí typicky tretinu jeho dĺžky. Jedno z odborných druhových mien macrocephalus je skutočne odvodené z gréckeho výrazu „veľká hlava.“ Na rozdiel od hladkej kože väčšiny iných veľrýb je koža na chrbte vorvaňa obvykle hrboľatá, dobrovoľníkmi pozorujúcimi veľryby býva prirovnávaná k sušenej slivke. Vorvane majú jednotne šedú farbu, ktorá sa na slnečnom svetle môže zdať hnedou („veľká biela veľryba“ z Melvillovho románu, pokiaľ také zviera existovalo, bola albínom, a biele vorvane boli skutočne pozorované). Nie neočakávane je mozog vorvaňa najväčším a najťažším medzi zvieratami (u urasteného samca váži v priemere ). Vzhľadom na veľkosť tela však nejde o veľký mozog.
Dýchací otvor tvaru 'S' je veľmi blízko vrcholu hlavy, posunutý na ľavú stranu tela. Vorvane ním vypúšťajú smerom dopredu prúdy pary zreteľne počuteľné na míle ďaleko. Chrbtová plutva chýba, ale asi v dvoch tretinách chrbtice smerom od hlavy sa nachádza trojuholníkovitý hrb vysoký 60 – , ktorý plutvu nahradzuje. Za týmto hrbom nasleduje ešte niekoľko menších. Chvostová plutva je tiež trojuholníková a veľmi hrubá. Pred ponorením do hĺbky ju veľryba zdvíha vysoko nad hladinu.
Vorvane majú v dolnej čeľusti 20 – 26 párov kužeľovitých zubov. Každý z nich môže vážiť až jeden kilogram. Dôvod existencie zubov nie je celkom zrejmý. Verí sa, že nie sú nevyhnutné pre lov chobotníc (pozri ďalej sekciu Potrava) a v prírode boli nájdené aj dobre živené vorvane úplne bez zubov. Vedci sa v súčasnosti zhodujú, že zuby môžu byť používané pri útokoch medzi samcami. Tejto hypotéze nasvedčuje tvar zubov a široké medzery medzi nimi. V hornej čeľusti je tiež prítomný základ zubov, iba zriedkavo sa však prerežú von do úst.
Sexuálny dimorfizmus (veľká odlišnosť samcov oproti samiciam) sa u vorvaňov prejavuje najvýraznejšie medzi všetkými veľrybami. Samce sú typicky o 30 % – 50 % dlhšie (16 – ) než samice (12 – ) a asi dvakrát ťažšie ( proti ). Pri narodení merajú samce i samice okolo a vážia . Kvôli rozsiahlemu lovu veľrýb sa počet vorvaňov dramaticky znižuje, hlavne kvôli prednostnému a intenzívnejšiemu vybíjaniu väčších samcov, ktoré majú viac spermacetu (spermacetový olej mal veľkú hodnotu hlavne v 18. a 19. storočí – pozri ďalej). V múzeu v Natucket je vystavená čeľustná kosť vorvaňa dlhá . Čeľustná kosť tvorí 20 – 25 % celkovej dĺžky tela vorvaňa. Tento samec teda mohol dosahovať až 28 metrov dĺžky a vážiť 150 metrických ton. Ďalším dôkazom veľkosti je dlhá čeľusť v múzeu v New Bedforde, ktorá mohla patriť samcovi veľkému vážiacemu 120 – 130 ton. Lodné knihy v nantucketskom a bedforskom múzeu sú plné odkazov na veľké vorvane a záznamov množstva oleja z nich získaného, ktoré dobre zodpovedajú veľkosti týchto dvoch príkladov. Dnešné vorvane majú v priemere dĺžky a vážia 52 metrických ton.
Vorvaň je hlavným príkladom zvieraťa, ktoré sa vyvinulo K-selekciou, ktorá sa prisudzuje druhom, o ktorých sa tvrdí, že sa vyvíjali vo veľmi stabilných životných podmienkach. Táto relatívne „jednoduchá“ evolúcia ich priviedla k nízkej pôrodnosti, pomalému dozrievaniu a k dlhovekosti. Samice sú brezivé každých štyri až šesť rokov a brezivosť trvá minimálne 12 mesiacov, ale môže sa predĺžiť až na 18 mesiacov. Starostlivosť o mláďatá trvá dva až tri roky. U samcov trvá dospievanie asi 10 rokov medzi 10. a 20. rokom života. Samce rastú do 30. až 40. roku veku a keď majú 50, nadobudli už plnú veľkosť. Vorvane sa dožívajú 80 rokov.
Vorvane sú držiteľmi niekoľkých absolútnych svetových rekordov: Sú to najväčšie ozubené tvory, aké kedy na Zemi žili. Vorvane sú najhlbšie sa potápajúce cicavce (boli nájdené v hĺbkach 2200 metrov zamotané do telegrafných káblov). Majú najväčší mozog medzi všetkými žijúcimi tvormi na tejto planéte, mozog vorvanieho samca váži , vyskytujú sa však jedince s až 9 kilogramovými mozgami. Ich koža je najhrubšia. Na chrbte a hlave dosahuje hrúbka vorvanej kože (bez podkožného tuku) asi .
Systematika Autorom vedeckého názvu vorvaňa tuponosého je Linné 1758. Ten zaradil do rodu Physeter (ktorého autorom je takisto Linné 1758) celkovo štyri (recentné) druhy. Tieto boli neskôr zlúčené do dnešného jedného recentného druhu vorvaň tuponosý. Vzhľadom na to, že príbuzný rod Kogia sa dnes často zaraďuje do inej čeľade než rod Physeter, je vo väčšine súčasných publikácií vorvaň tuponosý nielen jediným recentným druhom rodu Physeter, ale aj jediným recentným druhom úzko ponímanej čeľade Physeteridae.
Vedci usudzujú, že sa vorvane počas vývoja podradu oddelili od iných ozubených veľrýb pomerne skoro – asi pred dvadsiatimi miliónmi rokov.
Vorvaň tuponosý v knihe Biela veľryba Nasledujúci text je výňatkom z Melvillovej knihy Biela veľryba, v ktorej sa široko rozoberá pomenovanie a ľudové tradície súvisiace s vorvaňom:
Táto veľryba, známa starým Angličanom pod neurčitým názvom trumpa a physeter alebo veľryba s hlavou ako nákova, je dnešný cachalot pre Francúzov, Pottfisch pre Nemcov a macrocephalus pre tých, čo majú radi dlhé slová. Je nepochybne najväčším obyvateľom zemegule, v súboji najobávanejšia zo všetkých veľrýb, najmajestátnejšia na vzhľad a z obchodného hľadiska ďaleko najcennejšia, lebo je jediným tvorom, z ktorého sa získava oná cenná látka — spermacet čiže vorvaňovina. O všetkých zvláštnostiach vorvaňa bude ešte reč na iných miestach. Tu sa chcem zaoberať predovšetkým jeho názvom. Z filologického hľadiska je absurdný. Pred niekoľkými storočiami, keď spermacetová veľryba (ako znie doslovný názov vorvaňa v angličtine) bola ako druh takmer neznáma a keď sa jej tuk získaval iba náhodne z kusov, vyhodených na breh, vtedy bol zrejme rozšírený názor, že spermacet možno získať z tvora, známeho v tých časoch v Anglicku ako veľryba grónska čiže pravá. Ďalej prevládal názor, že spermacet je životodarná šťava grónskej veľryby, čo doslovne vyjadruje prvá slabika tohto slova. V tých časoch bol spermacet čiže vorvaňovina nesmierne vzácnou látkou a nepoužívala sa na svietenie, ale iba ako masť a liek. Dostala sa kúpiť iba v lekárni, ako sa dnes kupuje unca rebarbory. Keď sa časom prišlo na pravú podstatu spermacetu, obchodníci mu ponechali pôvodný názov, a to akiste preto, aby zvýšili jeho hodnotu tou zvláštnou predstavou o jej vzácnosti. A tak nakoniec tento názov musela dostať i veľryba, z ktorej sa spermacet v skutočnosti získava.MELVILLE, Herman: Biela veľryba. Bratislava: Petit Press 2006. 585 s. Preklad: Otakar Kořínek. ISBN 80-85585-76-6. kapitola 32 „Cetológia“
Spermacet