Stroncium (lat. strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že sa môže dlhodobo uchovávať iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa okamžite pokrýva vrstvou nažltlého oxidu, práškové stroncium sa na vzduchu môže samovoľne vznietiť.
Soli stroncia farbia plameň karmínovo červeno.
Stroncium objavil v roku 1790 Adair Crawford a v roku 1793 Martin Heinrich Klaproth v mineráli stroncianit, odkiaľ pochádza jeho slovenské i latinské pomenovanie. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.
Výskyt v prírode Vzhľadom na vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami stroncia. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Sr+2.
Stroncium sa v zemskej kôre vyskytuje v množstve 0,030,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg·l⁻¹ a vo vesmíre pripadá na jeden atóm stroncia približne jeden a pol miliardy atómov vodíka.
Najznámejšími minerálmi na bázi stroncia sú celestín (síran strontnatý, SrSO4) a stroncianit (uhličitan strontnatý, SrCO3).
Výroba, zlúčeniny a využitie Elementárne stroncium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a chloridu draselného.
Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických produktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.
Vysoký index odrazivosti titaničitanu strontnatého (SrTiO3) sa využíva v rôznych optických aplikáciách, napr. pri meraní farebnosti látok alebo analýze spektier odrazených lúčov z farebných povrchov. Z rovnakého dôvodu používa často šperkársky priemysel titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.
Chróman strontnatý sa pod názvom stronciová žlť používa ako pigment v maliarstve.
Zdravotné aspekty stroncia Bežné izotopy stroncia sa v živých organizmoch správajú podobne ako atómy vápnika a sú teda úplne neškodné.
Zdravotné riziká stroncia sú spojené s rádioaktívnym izotopom 90Sr, ktorý vzniká pri rádioaktívnom rozpade uránu, napr. pri výbuchu atómovej bomby i v jadrových reaktoroch. Izotop 90Sr je pomerne silný beta žiarič s polčasom rozpadu 29,1 rokov. Ak sa dostane do živého organizmu, môže sa zabudovať do kostného tkaniva a je potenciálnym zdrojom vzniku rakoviny. Pri objektívnom hodnotení jeho skutočnej rizikovosti je potrebné posúdiť pomer výskytu uvedeného izotopu k ostatným podobným atómom (vápnik, bárium, neškodné izotopy stroncia) a pravdepodobnosťou vyžiarenia beta častice (elektrón) a následným spustením rakovinového bujnenia práve sledovaným izotopom 90Sr.
Iné projekty
Kategória:Kovy alkalických zemín Kategória:Kovy Kategória:Redukčné činidlá