Poprad

náhľad|vpravo|Rímskokatolícky Kostol sv. Juraja, renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí náhľad|vpravo|Pešia zóna náhľad|vpravo|Panoráma Vysokých Tatier z Popradu

Poprad (, ) je okresné mesto na severo-východe Slovenska v Prešovskom kraji. Počtom obyvateľov je najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom východného Slovenska a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Vďaka svojej polohe sa mu dostal prívlastok vstupná brána do Vysokých Tatier.

Polohopis Poprad leží v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny, medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami (na severe), Levočskými vrchmi (na východe), Kozími chrbtami (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke Poprad. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku 1950 mal Poprad 11 000 obyvateľov, v roku 2004 ich mal už 54 589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III).

Poprad je sučasťou regionu Spiš.

Vodné toky Rieka Poprad vzniká sútokom Hincovho potoka (vyteká z Veľkého Hincovho plesa) a potoka Krupá (vyteká z Popradského plesa) v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách. Na území mesta priberá sprava Potôčky a Hozelský potok, zľava Velický a Slavkovský potok.

Časti mesta Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady (štatút mesta aj ÚGKK SR ich označuje ako "časti mesta"): Staré Mesto Matejovce Spišská Sobota Stráže pod Tatrami Veľká Kvetnica

História mesta

Okolie mesta bolo osídlené už v praveku. Svedčí o tom aj nález travertínového odliatku lebečnej dutiny neandertálskeho človeka v neďalekých Gánovciach v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite – potvrdzujú to nálezy z kamennej i bronzovej doby. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych Vandalov na tomto území.

Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia Spiša, v ktorej kráľ Ondrej II. dal istému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult svätého Egídia, ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli.

Poprad spočiatku ako malá obec ležiaca na križovatke dôležitých obchodných ciest sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä Spišskej Soboty. V čoraz väčšej miere sa tu usídľovali nemeckí kolonisti, o čom svedčí i názov najstaršieho mestečka Popradzaza (Saský Poprad); v neskoršom období dostal čisto nemecké pomenovanie Deutschendorf, ktoré sa používalo až do 17. storočia.

V polovici 14. storočia sa Poprad spolu s ďalšími spišskými obcami stal súčasťou provincie 24 spišských miest, s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. poľského zálohu. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do provincie 16 spišských miest, kde zostal až do roku 1876. Ešte v 18. storočí mu bolo udelené trhové právo.

Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika.

Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie Košicko-bohumínskej železnice, ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho Kežmarku. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie elektrickej železnice v rokoch 1908 – 1912).

1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu.

V období druhej svetovej vojny sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. slovenského štátu bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní Židia určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do Osvienčimu. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945.

Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami – Spišská Sobota a Veľká boli pripojené v roku 1945, Stráže pod Tatrami v r. 1960 a Matejovce v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel.

V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie zimných olympijských hier.

Demografia Rok Mestá spolu Poprad Spišská Sobota Veľká Matejovce Stráže Kvetnica 1869 4 614 1 065 803 1 218 931 597 - 1880 4 576 1 038 823 1 173 941 823 - 1890 4 480 1 160 764 1 193 867 496 - 1900 5 063 1 530 853 1 120 980 580 - 1910 6 826 2 283 977 1 358 1 609 599 - 1921 7 430 2 281 632 1 808 1 662 632 - 1930 10 987 4 029 2 074 2 530 1 593 761 - 1940 12 262 3 966 2 506 3 536 1 476 778 - 1950 12 590 5 492 1 549 2 726 1 613 718 492 1961 16 180 8 447 1 507 3 102 2 148 783 193 1970 23 447 15 722 1 415 2 924 2 260 815 311 1980 38 077 29 375 1 832 3 937 1 992 600 341 1991 52 914 42 599 2 646 4 123 2 802 531 213 2005 54 419 43 150 2 842 4 656 2 881 653 237 2019 50 051 36 627 3 052 4 610 2 856 609 188

1772 – 1832 V roku 1772 (po návrate miest z poľského zálohu) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky 1773, 1801, 1832): Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585 Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300 Poprad: 28/768, 240/877, 357/750 Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963 Stráže: 19/464, 63/451, 141/505

Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici. Sčítanie ľudu v Uhorsku v rokoch 1880 a 1910 Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský resp. najpoužívanejší jazyk. Prevažná väčšina občanov židovskej národnosti sa na sklonku Uhorska hlásila k maďarskej národnosti, v menšej miere k nemeckej a zriedkavo k slovenskej.

1880http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html Národnosti Poprad Spišská Sobota Veľká Matejovce Stráže Slováci 279 (28 %) 218 (27 %) 220 (19 %) 116 (13 %) 158 (27 %) Nemci 659 (67 %) 538 (67 %) 887 (78 %) 763 (84 %) 404 (70 %) Maďari 40 (4 %) 45 (6 %) 23 (2 %) 25 (3 %) 15 (3 %) Iní 2 (0 %) 1 (0 %) 1 (0 %) 1 (0 %) 0 (0 %)

1910 Národnosti Poprad Spišská Sobota Veľká Matejovce Stráže Slováci 758 (33 %) 422 (43 %) 710 (52 %) 220 (14 %) 378 (63 %) Nemci 818 (36 %) 319 (33 %) 524 (39 %) 1028 (64 %) 205 (34 %) Maďari 689 (30 %) 228 (23 %) 117 (9 %) 327 (20 %) 10 (2 %) Iní 18 (1 %) 7 (1 %) 7 (1 %) 34 (2 %) 6 (1 %)

1919 – 1940 V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku 1930 tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer:

Národnosti Poprad Spišská Sobota Veľká Matejovce Stráže Slováci 59,7 % 65,4 % 76,3 % 24,0 % 70,7 % Nemci 28,6 % 29,7 % 21,0 % 74,5 % 27,5 % Iní 11,7 % 4,9 % 2,7 % 1,5 % 1,8 %

Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. Ešte v roku 1921 však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41,% Nemcov. V roku 1921 tvorili Nemci v okrese Poprad 24 %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5 %.

Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku 1940 (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal (od 13 % vo Veľkej, cez 14 % v Spišskej Sobote a 15,4 % v Poprade, po 25 % v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili.

Tomu zodpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímskokatolíci tvorili 60,5 % a evanjelici a. v. 26,8 %.

1945 – súčasnosť Počet obyvateľov po 2. svetovej vojne prudko rástol (z 12000 v roku 1949 po 55000 v roku 1991). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou.

Súčasnosť Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku 2001 79,26 %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k rímskokatolíckej cirkvi 65,90 %, evanjelickej a. v. 7,31 %, gréckokatolíckej 3,73 % a pravoslávnej 0,80 % obyvateľov mesta. Bez vierovyznania je 16,82 % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92 %.

V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 94,14 % Popradčanov, k rómskej 2,09 %, českej 1,00 %, maďarskej 0,23 % a nemeckej 0,21 %.

Kultúra a zaujímavosti Divadlá Divadlo Poprad je súkromné divadlo pôsobiace v meste Poprad, v mestskej časti Veľká, ktoré vzniklo v roku 2025 a svoju prvú sezónu začalo v rokoch 2025/2026. Prevádzku zabezpečuje spoločnosť Divadlo Poprad s.r.o., pričom divadlo funguje ako profesionálna scéna s vlastným súborom hercov a spolupracuje s domácimi aj zahraničnými tvorcami; jeho repertoár zahŕňa inscenácie pre rôzne cieľové skupiny aj sprievodné kultúrne podujatia. Sídlom divadla je prenajatá budova s Veľkou sálou (180 miest), komorným Štúdiom (90 miest) a Letnou scénou (100 miest), doplnená o terasu s výhľadom na Tatry, pričom súčasťou objektu je aj kaviareň a zázemie pre divákov.

Kiná V centre mesta na Námestí Sv. Egídia bolo vo februári 2016 po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas Festivalu horských filmov, ktorý sa koná v meste každý rok.

Múzeá V centre mesta (a v mestskej časti Spišská Sobota) sa nachádza Podtatranské múzeum, v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých Gánoviec (odliatok lebky neandertálskeho človeka).

Galérie náhľad|Budova Tatranskej galérie v bývalej elektrárni pred rekonštrukciou Výstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade desať rokov (od r. 1996) pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však v r. 2006 presťahoval do Liptovského Mikuláša.

Knižnice Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku 1925. Podtatranská knižnica v Poprade poskytuje výpožičné (absenčné aj prezenčné), konzultačné, bibliograficko-informačné, reprografické a rešeršné služby. V oddeleniach náučnej literatúry, všeobecnej literatúry, regionálnej literatúry, beletrie a oddelení pre deti a mládež (na ul. Podtatranská), umenia (Sobotské námestie) a v pobočkách (na ul. Dostojevského a Rastislavova) sa nachádza takmer 130 000 titulov.

Vydavateľstvá