Dimitrij Nikolajevič Andrusov (* 7. november 1897, Juriev [dnes Tartu, Estónsko] – † 1. apríl 1976, Bratislava) bol slovenský geológ ruského pôvodu, zakladateľ modernej slovenskej geológie. Od roku 1932 doc., univerzitný profesor (1940), akademik SAV (1953), DrSc. (1956).

Život Bol synom ruského geológa, člena Ruskej akadémie vied a univerzitného profesora N. I. Andrusova a Nadeždy Schliemannovej, dcéry archeológa Heinricha SchliemannaVeľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska I. A — D. Veda, Bratislava, s. 52 – objaviteľa Tróje.

Spočiatku bol vzdelávaný v domácnosti svojimi rodičmi. Neskôr absolvoval gymnaziálne štúdium v Kyjeve a Petrohrade. V rokoch 1915 až 1918 študoval na univerzite v Petrohrade. Spolu so svojím otcom absolvoval geologické expedície do oblasti Kara-Bogaz a doliny Fergana. Zapojil sa do februárovej revolúcie. Napokon bol nútený odísť z Petrohradu. Krátko žil s rodičmi na Kryme, kde na univerzite v Simferopole prednášal jeho otec. Zapojil sa do bojov proti boľševikom. Vo vojne padol jeden z jeho bratov. Napokon po víťazstve boľševikov opustil krajinu a odišiel cez Istanbul do Francúzska. V rokoch 1920 až 1922 študoval na univerzite Sorbonne v Paríži. S rodičmi neskôr odišiel do Prahy, kde ďalej pokračoval v štúdiu na Chemickotechnologickej fakulte ČVUT v Prahe v rokoch 1922 až 1923 a Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v rokoch 1923 až 1925, kde aj pracoval od roku 1929 do roku 1938. Dlhodobo sa venoval výskumu geologickej stavby Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

V roku 1938 sa uchádzal o miesto profesora geológie na Slovenskej vysokej škole technickej najprv v Košiciach. Škola bola pôvodne zriadená v Košiciach, ale keďže veľmi krátko po jej zriadení Košice pripadli v dôsledku viedenskej arbitráže horthyovskému Maďarsku, škola bola presťahovaná najprv do Martina, neskôr do Bratislavy. Od roku 1940 začal zároveň pracovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vo funkcii prednostu Geologicko-paleontologického ústavu. Bol prvým profesorom geológie pracujúcim na slovenských vysokých školáchCambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, 506 s.. Okrem toho bol zakladateľom a v rokoch 1940 až 1945 riaditeľom Štátneho geologického ústavu. V roku 1952 sa Andrusov stal vedúcim Katedry geológie na Prírodovedeckej fakulte UK a vo funkcii zotrval až do roku 1970. Ako pedagóg napísal viacero skrípt a učebných textov; okrem toho, že vyučoval študentov geológie, aj osobne viedol geologické mapovacie kurzy a exkurzie, kde odovzdával svoje znalosti v praxi. Bol tiež zakladateľom a v rokoch 1957 – 1958 prvým riaditeľom Geologického laboratória, ktoré sa neskôr transformovalo na Geologický ústav SAV.

V roku 1953 bol vymenovaný za jedného z prvých 13 akademikov SAV.

Vedecká činnosť Jeho vedeckovýskumné záujmy boli mnohostranné. V širokom zábere sa venoval geológii, stratigrafii, tektonike, paleontológii, ložiskovej a inžinierskej geológii. Po príchode do Československa pracoval hlavne na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Skúmal bradlové a flyšové pásmo Západných Karpát, ale tiež Centrálne Západné Karpaty a hlavne subtatranské príkrovy. V Západných Karpatoch rozpracoval spolu s A. Matějkom teórie o existencii rozsiahlych príkrovov a zistil rozsah viacerých orogenetických fáz. Vyčlenil tiež mnohé tektonické jednotky a podal paleogeografický obraz západokarpatskej oblasti v období mezozoika. Výsledky jeho výskumov znamenali prehĺbenie stratigrafických a najmä tektonických poznatkov o Západných Karpatoch a stali sa základom moderného ponímania ich stavby a vzťahu k susedným geologickým jednotkám.

Svojou vedeckou prácou sa zaradil medzi popredných európskych geológov. Výsledky svojich výskumov zhrnul v päťdielnej monografii Geologický výskum bradlového pásma Západných Karpát (1931 – 1955). Práca Aperçu de la Géologie des Carpathes occidentales de la Slovaquie centrale (1931), vydaná v spoluautorstve s A. Matějkom, predstavuje prvý krát formulovaný moderný pohľad na Západné Karpaty publikovaný pri príležitosti zjazdu Karpatsko-Balkánskej geologickej asociácie. Popísané hlavné črty stavby Západných Karpát sú platné dodnes. Významné boli aj jeho ďalšie práce, hlavne trojzväzková monografia Geológia Československých Karpát (1958 – 1965) a monografia Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten (1968)Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 104, ktoré je považované za jeden z vrcholov syntézy tektonickej stavby Západných Karpát vychádzajúcej z princípov geosynklinálnej teórie. Bol taktiež autorom mnohých ďalších monografických prác a asi 250 štúdií v odborných periodikách doma i v zahraničí. Okrem vedeckej činnosti tiež riešil praktické geologické úlohy súvisiace so stavbou priehrad (napr. Oravská priehrada), železníc, tunelov a s vyhľadávaním hlavne nerudných surovín.

Rodina a osobný život Jeho otec N.I. Andrusov, bol univerzitný profesor, geológ a oceánológ, zaoberajúci sa hlavne výskumom neogénu. Pôsobil v Tartu, Kyjeve a Petrohrade. Jeho meno nesie chrbát oddeľujúci východnú a západnú časť Čierneho mora. Jeho matka Nadežda Schliemannová pochádzala z manželstva Heinricha Schliemanna a Jekateriny Petrovny Lyžinovej. Andrusovova stará matka bola jednou z prvých žien-absolventiek vysokých škôl v Rusku.

Dimitrij Andrusov mal 4 súrodencov. Od detstva hovoril po nemecky, francúzsky a anglicky.

Bol dvakrát ženatý. V roku 1926 sa oženil s Valentinou Alšvangovou, ruskou exulantkou. Spolu mali dcéry Galinu a Ninu.

Dielo Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:Fusán, O., Samuel, O., 1978: K nedožitým osemdesiatinám Dimitrija Andrusova. Geol. práce Správy, 70, 9 - 27 Matějka, A., Andrusov, D. 1931: Apercu de la geológie des Carpathes occidentales de la Slovaquie centrále et des régions avoisinantes. (Přehled geológie západních Karpát na středním Slovensku a v sousedních oblastech). Knihovňa Štát. geol. Úst. ČSR, Praha, 3, 19—163. Andrusov, D., 1931: Geologický výzkum vnitřního bradlového pásma v západních Karpatech. I. Úvod. II. Stratigrafie triasu a liasu. Rozpr. Stát. geol. Úst. ČSR, 4, 167 s. Andrusov, D., 1938: Geologický výskum vnitřního bradlového pásma v Západních Karpatech, III. Tektonika. Rozpr. Stát. geol. Úst. 9, 135 s. Andrusov, D., 1938: Geologie Slovenska. Nakl. Sborn. pro výskum Slovenska a Podkarpatské Rusi pri Slovanském Ústave v Praze, Praha, 111 s. Andrusov D., 1945: Geologický výskum vnútorného bradlového pásma v Západných Karpatoch. časť IV. Stratigrafia doggeru a malmu. Časť V. Stratigrafia kriedy. Práce štátneho geologického ústav, Sošit 13, 1 – 176. Andrusov, D., 1950: Čierna krv zeme. Nafta a jej ložiská. Malá náučná Knižnica, 48, Bratislava, 71 s. Andrusov, D., Prantl, F. (eds.), 1957: Tchécoslovaquie. Lexique stratg. intern., Vol., 1, Europe, Fasc. GB, Paris, 372 s. Andrusov, D., 1958: Geológia československých karpát I. diel. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 304 s. Andursov, D., 1959: Geológia československých Karpát II. diel. Vyd. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 375 s. Andrusov, D., 1964: Geológie der tschechoslovakischen Karpaten I, Berlín — Bratislava, 263 s. Andrusov, D., 1965: Geológia československých Karpát. III. Vyd. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 424 s. Andrusov, D., 1965: Geológie der tschechoslowakischen Karpaten II., Berlín — Bratislava, 443 s. Andrusov, D., 1968: Grundriss der Tektoník der Nórdlichen Karpaten. Vyd. Slov. Akad. Vied, Bratislava, 188 s. Andrusov, D., 1974: The Pieniny klippen Belt. In: Maheľ, M., (ed.) Tectonic of the Carpathian Balkán Regions. Explanations to the Tectonic map of the Carpato-Balkan regions and their Foreland, Vyd. Geol. úst. D. Štúra, Bratislava, 145—158. Andrusov, D., Samuel, O. (eds.), 1983: Stratigrafických slovník Západných Karpát 1. A-K. Geol. ústav D. Štúra, Bratislava, 440 s. Andrusov, D., Samuel, O. (eds.), 1985: Stratigrafický slovník Západných Karpát. 2 L – Z. Geologický ústav D. Štúra, Bratislava, 359 s.

Ocenenia Vedecká a pedagogická činnosť prof. Andrusova bola ešte počas jeho života ocenená najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Boli mu udelené nasledujúce vyznamenaniaZaťko, M. a kolektív, 1992, Päťdesiat rokov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 219: Národná cena SSR (1947) Za zásluhy o výstavbu (1965) štátna cena K. Gottwalda (1966) Rad práce (1972) Gustav Steinmann Medal (1973).

V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica. V roku 1988 bola na jeho počesť odhalená na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave pamätná tabuľa. Pamätnú tabuľu má aj v budove Štátneho geologického ústavu D. Štúra, kde sa v jeho bývalej pracovni nachádza aj pamätná miestnosť. Paleontológovia podľa D. Andrusova pomenovali viacero druhov fosílnych organizmov, napr. rod dasykladálnych rias AndrusoporellaBystrický, J., 1962: Nové Dasycladaceae triasu Slovenského krasu. Geologický sbornik, 13, 2, 227-240., kriedový koral Pseudofavia andrusovi alebo spodnomiocénny druh chameleóna Chamaeleo andrusoviČerňanský, A. 2010: A revision of chamaeleonids from the Lower Miocene of the Czech Republic with description of a new species of Chamaeleo (Squamata, Chamaeleonidae). Geobios, 43, s. 605–613. Slovenská geologická spoločnosť na jeho počesť udeľuje za zásluhy významným geológom Medailu D. Andrusova.

Referencie

Externé odkazy Plöchinger, B., 1976, Dimitrij Andrusov 7.11. 1897 – 1.4. 1976. Mitt. österr. geol. Ges., 69, s. 353 — 356 (po nemecky)

Kategória:Slovenskí geológovia Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Pracovníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Kategória:Členovia Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina Kategória:Absolventi Karlovej univerzity Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity Kategória:Osobnosti s ulicami Kategória:Slovenské osobnosti ruského pôvodu Kategória:Osobnosti z Tartu Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave