Teofil (iné mená: Teofilos alebo ; * okolo 812† 20. január 842, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 829 až 842. Bol druhým cisárom amorijskej (frýgskej) dynastie.
Teofil bol posledným obrazoboreckým panovníkom v Byzantskej ríši a tento smer presadzoval aj skrze prenasledovania svojich odporcov. Jeho vierovyznanie sa podpísalo aj na jeho nevľúdnom obraze v neskorších dielach. Napriek tomu patril k pomerne schopným panovníkom. Podporoval vzdelanosť architektúru a umenie, posilňoval obranyschopnosť krajiny a jej hlavného mesta. Byzancii sa hospodársky darilo aj vďaka jeho menovým reformám. Musel však bojovať s Arabmi, ktorí vyplienili významné mestá v Malej Ázii a dobyli časť území v Itálii.
Život vľavo|náhľad|Poprava odporcov z radov ikonofilov, 12. storočie/13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid
Na rozdiel od svojho otca, cisára Michala II., patril Teofil k vehementným odporcom obrazov a ikonoklazmus dosiahol počas jeho vlády posledný rozkvet. V roku 832 vydal edikt, ktorý prísne zakazoval uctievať obrazy. Správy o krutostiach, ktoré sprevádzali uskutočňovanie tohto ediktu, sú tak extrémne, že sa mnohí domnievajú, že musia byť prehnané.
V čase Teofilovho nástupu na trón prebiehali na Sicílii ďalšie boje so Saracénmi, počas ktorých došlo k pádu Palerma v roku 831. Teofilos bol však nútený pozbierať všetky svoje sily na boj s bagdadským kalifátom. Túto vojnu vyvolal on sám, keď ponúkol azyl niektorým utečencom z Perzie. Medzi nimi bol jeden, ktorý po konverzii ku kresťanstvu prijal meno Theofobos, oženil sa s Teofilovou sestrou Helenou a stal sa generálom.
vľavo|náhľad|Teofil na koni navštevuje Chrám Presvätej Bohorodičky na konštantínopolskom predmestí Blacherny, 12. storočie/13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid
Byzantská armáda bola zo začiatku úspešná. V roku 837 dobyla a vyplienila mestá Samosata a Sozopetra, v ktorom sa narodil kalif Al-Mu’tasim. Pomsta Arabov však bola strašná. Al-Mutasim zhromaždil mocnú armádu, ktorú rozdelil na dve časti. Prvá časť porazila byzantskú armádu vedenú cisárom osobne pri mieste s názvom Dasymon, zatiaľ čo druhá nerušene postupovala na Amorion, odkiaľ pochádzala amorská dynastia. Po päťdesiatich piatich dňoch trvajúcom obliehaní mesto padlo vďaka zrade 23. septembra 838 do rúk al-Mutasima. 30 000 obyvateľov usmrtili, zvyšok predali do otroctva (pozri aj 40 mučeníkov z Amoria). Mesto samotné vypálili do základov.
vľavo|náhľad|Kalif al-Ma’mún posiela posla k Teofilovi, 12. storočie/13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid
Teofilos sa z tejto katastrofy nikdy úplne nespamätal. Mal podlomené zdravie a začiatkom roka 842 zomrel.
Niektorými historikmi je považovaný za jedného z najschopnejších byzantských cisárov, iní ho naopak považujú za orientálneho despotu a za preceňovaného a nedôležitého vládcu. Nepochybne robil čo mohol, aby dostal pod kontrolu korupciu a útlak prostého ľudu. Ako sudca sa snažil vystupovať nestranne, aj keď tresty, ktoré udelil, neboli vždy adekvátne vzhľadom na spáchané činy.náhľad|Zlatý solidus cisára Teofila, z krížom na reverzeNapriek vojne v Ázii a obrovským sumám, ktoré Teofil vydával na stavby, rozvoj remesiel a obchodu, boli financie ríše v najlepšom poriadku, predovšetkým asi vďaka vysoko výkonnej správe, ktorou disponoval. Teofil, ktorý bol žiakom Jana Gramatika (vymenoval ho za konštantínopolského patriarchu) mal znamenité vzdelanie a bol veľkým priateľom hudby a umenia, hoci jeho vkus vraj nebol najlepší. Dal zosilniť hradby Konštantínopolu a postavil nemocnicu, ktorá existovala ešte v posledných rokoch byzantskej ríše. Pre zlepšenie obrany ríše vytvoril nové themy: Paflagonia a Chaldea, rovnako ako menšie jednotky Charsianon, Kappadokia a Seleukia.
Teofil bol od roku 830 ženatý s Teodorou, ktorá po jeho smrti prevzala regentstvo za neplnoletého syna Michala III. a obnovila kult ikon.
Referencie
Bibliografia
Iné projekty
Kategória:Byzantskí cisári Kategória:Amorijská dynastia Kategória:Narodenia v 9. storočí Kategória:Úmrtia v 842 Kategória:Úmrtia 20. januára Kategória:Byzantskí obrazoborci