Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.

Polohopis Mesto sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Severne od mesta sa krajina mení a nad rovinu vystupujú Strážovské vrchy, západne sa dvíha Považský Inovec. Na území mesta rieka Bebrava priberá Radišu a Dubničku.

Širším centrom vedie cesta I/9 (TrenčínNováky), pre tranzit je južne od mesta vybudovaný obchvat, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R2. Juhovýchodným okrajom vedie železničná trať Trenčín – Chynorany. Mesto leží juhovýchodne od Trenčína, západne od Prievidze a severne od Topoľčian.

Mestské časti Bánovce nad Bebravou Biskupice Dolné Ozorovce Horné Ozorovce Malé Chlievany

Dejiny Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 14311433 a pustošením Turkami v roku 1633.

V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.

Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.

Obyvateľstvo Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (2011) Národnosť Podiel Slováci 98,59 % Česi 0,44 % Rómovia 0,3 % Maďari 0,09 % Iní 0,13 % Náboženstvo Podiel Rímskokatolícka cirkev 63,62 % Bez vyznania 11,6 % Evanjelická cirkev a.v. 9,83 % Apoštolská cirkev 0,22 % Iní 0,24 %

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. až 15. storočia. Kostol sa nachádza v areáli cintorína na vyvýšenom mieste. V období reformácie do roku 1709 bol evanjelický. V baroku prešiel úpravami, z tohto obdobia pochádza zariadenie s oltárom sv. Mikuláša z prelomu 18. a 19. storočia. Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989. Predstavaná veža má murované prízemie, zvyšné dve poschodia sú drevené, pokryté šindľovou strechou. V podveží sa nachádza gotický portál s lomeným oblúkom a úzke gotické okno. Pod kostolom je umiestnená krypta, v ktorej je pochovaný Tobias Baticius z Veličnej, rektor miestneho evanjelického gymnázia, ktorý zomrel v roku 1527. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými okami, veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom.

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799 – 1804. Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1924. V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862. V roku 1963 bola necitlivo prestavaná na predajňu nábytku. Po roku 1990, už vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola obnovená a upravená na bohoslužobné účely. Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné okenné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené. Priečeliu dominuje pilastrový rizalit s trojuholníkovým ukončením s oblúčkovým vlysom.

Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písmena L z roku 1861. V mestskom dome sa 2. septembra 1944 počas SNP konalo ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. V tomto objekte boli počas nemeckej okupácie väzení a mučení partizáni. Fasáda mestského domu je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom. Na budove sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce vojnové udalosti.

Mariánsky stĺp, barokový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1712. Reštaurovaný bol v roku 1999.

Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovou prešla v roku 1995. Jej kópia je umiestnená pred Mestským úradom.

Socha sv. Jána Nepomuckého, klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia.

Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia. V objekte býval spisovateľ Janko Jesenský, ktorý tu má umiestnenú pamätnú tabuľu. Fasáde objektu dominuje stredný rizalit s dekoratívnou secesnou atikou s termálnym oknom, zvyšné fasády boli necitlivo zjednodušené.

Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. V súčasnosti sa tu nachádza penzión. Na prízemí kaštieľa sa nachádzaú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Fasády kaštieľa sú členené lizénovými rámami. Okná majú šambrány s lambrekýnmi. Priečeliu dominuje nárožný kruhový arkier s ihlancovou helmicou. Z dvorovej strany je fasáda členená arkádami.

Pamätníky Pomník Ľudovíta Štúra Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka) Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne

Hospodárstvo

V meste Bánovce nad Bebravou sídlia viaceré firmy ako napríklad potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky Milsy alebo nemecká obuvnícka výrobná spoločnosť Gaborhttp://www.gabor.sk/index.php?id=11 Webová stránka Gabor, prístup 1. september 2013, ďalej textilné závody Eterna a Zornica a nemecká firma Hella.

Osobnosti mesta Rodáci Juraj Ribay (* 1754 – † 1812), evanjelický farár, učiteľ, spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista Ján Horárik (* 1808 – † 1864), filozof Jozef Rosinský (* 1897 – † 1973), hudobný skladateľ, regenschori a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola v Nitre. Anton Jánošík (* 1904 – † 1971), jazykovedec, lexikograf, dialektológ, autor slovníkov, publicista, hlavný redaktor časopisu Slovenská reč. Jozef Forgáč (* 1904 – † 1966), rímskokatolícky kňaz, salezián, provinciál, misionár (misionárom bol 42 rokov; Čile, Argentína).KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 237 – 238. Igor Hrušovský (* 1907 – † 1978), filozof Gabo Zelenay (* 1922 – † 2003), športový komentátor a redaktor Stanislav Szomolányi (* 1935), kameraman. Ondrej Prostredník (* 1963), evanjelický farár, teológ a politik Peter Núñez (* 1970), režisér a producent Kveta Horváthová (* 1976), moderátorka Dominika Morávková-Zeleníková (* 1990), herečka Slávka Zámečníková (* 1991), operná speváčka Marcella Molnárová (* 1965), speváčka,spisovateľka Renáta Kasalová (*1969), stolná tenistka Pavel Drapák (*1964), spevák

Pôsobili tu Janko Jesenský (* 1874 – † 1945), básnik, prozaik a prekladateľ Jozef Tiso (* 1887 – † 1947), kňaz, politik

Referencie

Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v Bánovciach nad Bebravou

Iné projekty

Externé odkazy

Apsida.sk- profil gotickéo kostola

Kategória:Okres Bánovce nad Bebravou Kategória:Mestá na Slovensku