Karlov mostKarol IV. In: alebo zriedkavo Karolov most () je najstarší stojaci most cez rieku Vltavu v Prahe a druhý najstarší zachovaný most v Česku.
Opis mosta Most je dlhý a takmer 10 metrov široký, presnejšie 9,40 až . Výška vozovky je nad normálnou hladinou. Tvorí ho 16 oblúkov. Vo svojej dĺžke je trikrát zalomený a proti prúdu je jemne vypuklý.
Mostné piliere, široké 8,5, neboli zakotvené, pretože pevná skala ležala príliš hlboko. Stáli na dubových roštoch, zaťažených veľkými mlynskými kameňmi. Na strane proti prúdu boli čoskoro na ochranu pilierov vyrobené drevené ľadolamy.thumb|Karlov most z Petřínskej rozhľadne
Most je ohraničený troma vežami. Na Malej Strane sú to väčšia a menšia Malostranská mostná veža, na strane Staré Mesto potom Staromestská mostná veža. Staromestská mostná veža je často opisovaná ako jedna z najúžasnejších svetských gotických stavieb na svete. Most je ozdobený 30 sochami a súsošiami v dvoch radoch (po každej strane mosta).
Vznik a vývoj Most sa pôvodne nazýval len Kamenný alebo Pražský most. Meno Karlov most získal až v roku 1870. Nahradil predchádzajúci Juditin most, ktorý bol z 2/3 strhnutý topiacim sa ľadom na jar v roku 1342. Jeho výstavba sa začala v roku 1357 pod záštitou kráľa Karola IV. a bola dokončená v roku 1400. Hneď po otvorení sa most stal živou mestskou tepnou – okrem toho, že spájal oba brehy Vltavy, taktiež sa na ňom živo obchodovalo, prechádzali cez neho korunovačné sprievody a taktiež sa na ňom uskutočňovali rytierske turnaje.
thumb|left|Jazzband na Karlovom moste Karlov most bol až do roku 1841 jediným mostom cez Vltavu v Prahe, a bol tiež jediným spojovacím bodom (okrem prievozníkov) medzi Starým Mestom, Pražským hradom a inými štvrťami. Praha sa stala i vďaka kamennému mostu významnou zastávkou na obchodných cestách medzi východnou a západnou Európou.
Počas panovania českého kráľa Jiřího z Poděbrad most zmenil svoju podobu. V roku 1464 vznikla vyššia z malostranských veží a vedľa už existujúceho kríža a Božích múk pribudli na moste prvé sochy a súsošia (jazdecká socha Jiřího z Poděbrad a socha Spravodlivosti a plastika českého leva). V 17. a najmä 18. storočí tak most získal svoj osobitý vzhľad, ktorý bol dopĺňaný novými a novými plastikami na mohutných podstavcoch, ktoré však zároveň ovplyvňovali aj statiku mosta.
V roku 1822 zanikli obchodíky na malostranskej strane. V rokoch 18341835 vznikol chodník pre chodcov z liatinových dosiek a v roku 1844 boli tiež prerobené schody vedúce na most. Medzi rokmi 1874 a 1883 boli počas rekonštrukcie mostných veží položené na most koľajnice pre konskú železnicu. Po povodni v roku 1890 hrozilo, že charakter a vzhľad mostu budú zmenené, no vďaka zásahu architekta Josefa Hlávku sa pri opravách naďalej dbalo na zachovanie pôvodnej podoby mosta.
Dejiny thumb|Karlov most v noci
Na začiatku sa staval na tomto mieste drevený most, ktorý strhla povodeň. Potom dal v rokoch 11601172 kráľ Vladislav II. vybudovať prvý pražský kamenný most, ktorý dostal meno po kráľovej manželke Judite. Na svoju dobu bol Juditin most jedinečný. V tom čase existovali len mosty v Regensburgu a Drážďanoch. Toto vtedy veľkolepé technické dielo zničila povodeň 3. februára 1342.
Dňa 9. júla 1357 o 5:31 ráno položil Karol IV. základný kameň nového kamenného mosta, ktorý stál asi 5 metrov vyššie proti prúdu od miesta zbúraného Juditinho mosta. Za staviteľa bol dlhú dobu považovaný Petr Parléř zo Švábskeho Gmündu. V roku 2007 však bola publikovaná hypotéza, že projektantom a prvým staviteľom mostu bol kamenár a pražský mešťan Oto, zvaný tiež Otlin.KLAPALOVÁ, Martina. Pilířů bylo asi více [online]. Praha: Lidové noviny, 2007-09-10, [cit. 2008-02-08]. Most bol dokončený v roku 1402.
Podľa legendy boli pri stavbe do malty pridávané vajcia. V roku 2008 sa pri rozbore pôvodnej malty malo preukázať, že táto legenda je pravdivá. Avšak začiatkom roku 2010 naopak vedci z Vysokej školy chemicko-technologickej oznámili, že vajcia na stavbu použité neboli. Neskôr sa tiež ukázalo, že sa malta zalievala mliekom a vínom. Dokonca sa do nej (síce nechcene, ale predsa) pridalo pár syrečkov.
V roku 1393 dal Václav IV. do rieky zvrhnúť telo umučeného generálneho vikára Jána Nepomuckého. Na mieste zvrhnutia z mostu sa nachádza v kamennom zábradlí malý kovový krížik.
Bol veľakrát ohrozovaný povodňami, dokonca aj v priebehu stavby. Bolo to v rokoch 1359, 1367, 1370, 1373 a 1374. Veľmi ohrozený bol v roku 1432, kedy bolo zbúraných 5 pilierov. Most potom opravovali až do roku 1503, teda celých 71 rokov! Ďalšie zlé roky pre most boli 1655, 1784, 1845 a 1890 – všetko opäť vinou povodní. Vojny mostu veľmi neublížili.
Najhorší bol pre most rok 1890, kedy boli zbúrané dva piliere a tri klenby a do vody spadli dve sochy zdobiace most, sv. Ignáca z Loyoly a sv. Františka Xaverského od F. M. Brokoffa. Škodu spôsobili drevené klady z horného toku Vltavy, ktoré sa o Karlov most zarazili a ten neskôr ich nápor nevydržal. Jednalo sa o nebývale veľké poškodenie, ktoré predstavovalo problém pre život mesta, lebo most bol dôležitou dopravnou spojnicou.
Po opadnutí vody bol o posúdenie rozsahu škôd a návrh riešenia požiadaný architekt Josef Hlávka. Ten spoločne s viedenským profesorom Franzom von Ržihom navrhol opravu, ktorá potom bola uskutočnená. Počas dvoch rokov nahrádzala zbúrané časti drevená konštrukcia, ale pri oprave už bola použitá nová metóda – piliere sa zakladali na kesónoch. Obnova zrútenej časti mostu bola dokončená 19. novembra 1892. Utopené sochy však boli z Vltavy vyzdvihnuté pričinením J. Hlávky až v roku 1901.
V ďalších rokoch (19021904) boli pôvodné piliere spevnené menšími kesónovými vencami, spustenými okolo základov.
Povodeň znamenala, že sa z pôvodnej stavby zachovala pochopiteľne len časť. Úsek nad Kampou a tri oblúky u Staromestskej mostnej veže. Pri každej oprave bola zachovaná zásada dodržať pôvodný vzhľad mostu. Pôvodne bol bez výzdoby. Neskôr bol na neho umiestnený kríž s Ježišom Kristom a od 17. storočia bolo postupne na most umiestnených 30 barokových sôch a súsoší. Tie boli postupne od roku 1965 nahrádzané kópiami.
Sochy a súsošia Na zábradlí mosta je rozmiestených 30 sôch a súsoší, väčšina pochádza z obdobia 17061714. V 14. storočí tu bol umiestený prvý kríž, do r. 1503 bola postavená tiež socha Bruncvíka (Bruneczwig), z ktorej sa dochoval len podstavec, dnes umiestený v lapidáriu Národného múzea. Najstaršia dodnes stojaca socha v pôvodnej podobe je sv. Ján Nepomucký z roku 1683, posledné bolo umiestené súsošie sv. Cyrila a Metoda v roku 1928.
Väčšina sôch bola aj je z pieskovca, len sv. Filip Benicius je z mramoru a sv. Kríž (Kalvária) a Ján Nepomucký sú z bronzu. Vďaka materiálu sa veľa sôch zničilo, veľa doplatilo aj na pomerne časté povodne, a preto boli takto poškodené sochy reštaurované a nahrádzané kópiami, ktoré vytvorili súčasní umelci. Originály opravených sôch sa potom presťahovali do lapidária Národného múzea alebo do Gorlice na Vyšehrade.
Ľavá strana mosta v smere od Staromestskej mostnej veže na Malú Stranu: Sv. Ivo – autor Matyáš Bernard Braun, rok 1711. Vznikla na objednávku právnickej fakulty, keďže jej patrónom je práve sv. Ivo. Súsošie zobrazuje vdovu s deťmi, ktorá pozerá hore na svätca, ktorý sa ich ujal pred súdom. Svätec je vyobrazený ako duchovný sudca, ktorý sa ujíma sociálne slabých proti nespravodlivosti zo strany mocných a bohatých. Za ním stojí starec, po jeho pravici je s mečom a zaviazanými očami Spravodlivosť. Originál je uložený v lapidáriu Národného múzea, na moste je kópia sochy z roku 1908 od Františka Hergesela ml. Sv. Barbora, Margaréta a Alžbeta – autor Ján Brokoff s veľkým podielom jeho syna Ferdinanda Maxmiliána, rok 1707. Uprostred súsošia je Barbora, napravo Margaréta, naľavo Alžbeta. Súsošie „svätých panien“ vzniklo na náklad Jána Václava Obyteckého z Obytca (sv. Barbora ho mala chrániť pred náhlou smrťou). Jeho znak je na sokli pod Margarétou, pod Alžbetou je znak jeho manželky. Uprostred, pod sochou svätej Barbory, je nápis: ORATE PRO NOBIS NVNC ET IN HORA MORTIS – Modlite sa za nás teraz i v hodine smrti. Pod pravou nohou svätice je iný nápis: IOAN BROKOFF FECIT – Ján Brokoff vytvoril, hoci podľa úrovne vytvorených sôch sa možno domnievať, že skôr ide o dielo jeho syna Ferdinanda Maxmiliána. Pieta (Oplakávanie Krista) – autor Emanuel Max, rok 1859. Ide o klasické zobrazenie – na matkinom lone spočíva Ježiš, napravo je Mária Magdaléna, a obe oplakávajú mŕtveho Krista. Nad nimi je uprostred sv. Ján Evanjelista a nad nimi sa týči prázdny krucifix. Súsošie objednala pražská obec za peniaze z verejnej zbierky. V 15. storočí tu boli „Božie muky“ (kríž alebo krucifix umiestnený na podstavci, ktorý predstavuje vrch Golgotu, po latinsky tiež kalvária), od roku 1695 pieta Jána Brokoffa, ktorá bola zničená streľbou v roku 1848 a v roku 1859 bola premiestnená na nádvorie nemocnice Pod Petřínom. Na podstavci je nápis: O VOS OMNES, QUI TRANSITIS PER VIAM, ATTENDITE ET VIDETE SI EST DOLOR SICUT DOLOR MEUS – Ó vy všetci, ktorí tadiaľto kráčate, postojte a viďte, či je bolesť ako je bolesť moja. Pod Kristom na skale je nápis: Em. Max inv. et fecit 1859 – Em. Max navrhol a vytvoril v Prahe 1859. Sv. Jozef s Ježišom – autor Josef Max, rok 1854. Pôvodne tu stála od roku 1706 socha s rovnakým námetom od Jána Brokoffa, ktorá bola zničená streľbou v roku 1848 a neskôr v roku 1859 umiestnená do lapidária Národného múzea. Maxovu sochu objednal veľkoobchodník Josef Bergmann. Socha predstavuje postavu svätca vedúceho malého Krista. Vpravo je vytesaný nápis: JOS. MAX inv. et. fecit – jose. Max navrhol a vytesal. Na podstavci je nemecký, švabachom písaný nápis: Na pamiatku venované Josefom Bergmannom, občanom a obchodníkom pražským. Sv. František Xaverský – autor Ferdinand Maxmilián Brokoff, rok 1711. Súsošie vzniklo na náklady teologickej a filozofickej fakulty Karlovej univerzity. Brokoff vytvoril toto súsošie vo svojich 23 rokoch a toto dielo býva považované za najhodnotnejšie súsošie na moste. Na mladíkovi, stojacemu pod svätcovou rukou s krížom, môžeme vidieť, ako mladý Brokof v tej dobe vyzeral, pretože soche vtlačil svoju podobu. Dolnú časť súsošia tvoria postavy z exotických zemí, kde František, významný jezuita, pôsobil ako misionár – Číňan, Tatár, černoch a Ind, ktorí nesú dosku so stojacim sv. Františkom. Pred ním kľačí pohanský knieža, prichystaný prijať krst. Na obrube štítu je nápis: SANCTO FRANCISCO XAVERIO S. I. INDIARVM ET JAPONIAE APOSTOLO THEOSOPHO GEMINAE FACVLTATES THEOLOGICA ET PHILOSOPHICA VNIVERSITATIS PRAGIS POSVERE MDCCXI – Svätému Františkovi Xaverskému z Tovaryšstva Ježišovho, apoštolovi Indov a Japoncov, miláčikovi božiemu, postavila teologická i filozofická fakulta univerzity pražskej 1711. V roku 1890 sa súsošie pri povodni zrútilo i s časťou mosta do vody. Bolo nahradené v roku 1913 kópiou od Jana Vosmíka. Originál bol v rokoch 1892 a 1904 vytiahnuté z rieky a teraz sa nachádza v lapidáriu Národného múzea.