thumb|Staromestský orloj(celkový pohľad) thumb|Nočná snímka orloja(vľavo malý bočný ciferník)
Staromestský orloj alebo Pražský orloj je stredoveký orloj umiestnený na južnej strane veže Staromestskej radnice v Prahe. Orloj je prvýkrát doložený v listine z 9. októbra 1410,staroměstský orloj. In: Malá československá encyklopedie V Pom-S. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 847-848. odvtedy uplynulo práve .Tieto údaje však nezohľadňujú zmenu juliánskeho kalendára na gregoriánsky v roku 1582.
Orloju uprostred dominuje astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa. Na astronomickom ciferníku, odvodenom od astrolábu, možno prečítať rôzne časy, astronomický cyklus, polohu Slnka a ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza, polohu Mesiaca nad alebo pod horizontom, jeho fázami a postavenia vzhľadom na Slnko. Z kalendárnej tabule možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Nad astronomickým ciferníkom sú dve okná, v ktorých sa pohybujú apoštoli. Orloj je ďalej doplnený sochami po okrajoch, bustou anjela medzi oknami apoštolov a ozvučeným kohútom v hornej časti nad oknami.
Pohon orloja, hodín, astrolábu, kalendárnej tabule, apoštolov a sprievodných pohybov sôch je zaistený mechanickým hodinovým strojom, ktorý v priebehu času prešiel niekoľkými úpravami a zlepšeniami.
Už v roku 1402 je zmienka o hodinách na veži. V roku 1410 tu bol hodinárom Mikulášom z Kadaně pravdepodobne v spolupráci s astronómom Jánom Ondřejovým (Jan Ondřejov nazývaný Šindel, lat. Iohannes Andreae dictus Sindel) postavený súčasný orloj. Približne v roku 1470 bola doplnená architektonická a sochárska výzdoba a v roku 1490 orloj upravil hodinár, majster (čo v staročeštine znamená aj remeselník) Hanuš. V druhej polovici 16. storočia upravil a zdokonalil Staromestský orloj Jan Táborský z Klokotské Hory. Ďalšie opravy boli prevedené v priebehu 17. a 19. storočia. Pri veľkej oprave v rokoch 1865 až 1866 bola tiež osadená nová kalendárna tabuľa od Josefa Mánesa so symbolmi zverokruhu, mesiaca a so znakom Starého Mesta pražského. 8. mája 1945, na konci 2. svetovej vojny počas Pražského povstania bol orloj značne zničený a jeho obnovenie si vyžiadalo celkovú rekonštrukciu.
Staromestský orloj je zrejme najlepšie zachovaný stredoveký orloj vôbec. Je jedným z najznámejších turistických objektov Prahy a je súčasťou historického centra, ktoré je zapísané na zozname kultúrnych pamiatok UNESCO v Česku.
Dejiny thumb|Staromestský orloj v roku 1791 thumb|Staromestský orloj v roku 1808 thumb|Staromestský orloj v roku 1860
Budova V roku 1338 udelil Ján Luxemburský povolenie staromestským mešťanom, aby si zriadili radnicu, a to v patrícijskom dome Wolflina od Kamene. Z východnej strany domu bola potom na starších základoch začatá stavba veže na ktorú boli v roku 1402 umiestnené hodiny a neskôr, v roku 1409 aj zvon. Vo veži je tiež kaplnka, vysvätená v roku 1381, a v rokoch 1805 až 1807 bol dostavaný aj ochodza veže. Pôvodný hodinový stroj zrejme pochádza už z dôb Karola IV., ktorý pre Prahu nechal zostaviť u hodinára-horologistu Martina. Na orloji neskôr pracovali Jan, Albert a Mikuláš z Kadane, ktorého dielo môže byť označené ako vznik orloja dnešných dní.
Orloj Najstaršou časťou orloja je mechanický hodinový stroj a astronomický číselník, ktoré vytvoril v roku 1410 hodinár Mikuláš z Kadane, pravdepodobne podľa návrhu Majstra Jana Šindela, profesora filozofie, matematiky, astronómie a rektora pražskej univerzity. Inšpiráciou pre pražský orloj mohol byť starší orloj, postavený v Padove v roku 1344, prípadne aj ďalšie európske orloje. Sochárska výzdoba bezprostredne okolo ciferníka orloja pochádza z dielní stavebnej huty Petra Parléřa, ktorá stavala aj susednú kaplnku a v Čechách pôsobila až do husitských vojen. Okolitá bohatá sochárska výzdoba pochádza až z doby Vladislava II. koncom 15. storočia.
Dlho sa mylne predpokladalo, že orloj vytvoril v roku 1490 hodinár Jan Růže (nazývaný tiež aj majster Hanuš) so svojím pomocníkom Jakubom Čechom. Podľa povesti bol Hanuš nakoniec oslepený, aby už nikdy nemohol postaviť podobné hodiny. Tento omyl je dôsledkom nesprávnej interpretácie záznamov z doby, keď ich spravoval Jan Táborský z Klokotské Hory. Omyl neskôr vyvrátil až Zdeněk Horský. V roku 1962 sa totiž objavila orlojnická kniha s opisom nemeckej listiny z roku 1410, v ktorej radnica ďakuje Mikulášovi z Kadane za dobrú prácu (na rozdiel od jeho predchodcu), orloj stručne ale presne popisuje a za odmenu dáva hodinárovi dom a veľký ročný plat. Predpoklad o autorstve majstra Hanuša zrejme súvisí s prestavbou Staromestskej radnice v rokoch 1470 až 1473, úpravami a zmenami, ktoré majster Hanuš na orloji previedol.
V priebehu storočí sa orloj mnohokrát zastavil a bol niekoľkokrát opravovaný. Pravdepodobne v roku 1629 alebo 1659 bol k orloju prenesený aj stredoveký bicí stroj z veže a pridané drevené sošky. Postupom doby záujem o orloj upadal, prestal ľudí zaujímať. V 18. storočí bol v kritickom stave a pražský magistrát uvažoval o predaji orloja do starého železa. O jeho záchranu sa zaslúžil český vlastenec a meteorológ, profesor Karlovej univerzity Antonín Strnad, ktorý chápal jeho historickú hodnotu a usiloval sa o jeho opravu. Po dlhšom úsilí sa mu podarilo presvedčiť radu magistrátu a neskôr aj celý magistrát k uvoľneniu finančnej sumy potrebnej pre rekonštrukciu. Za Strnadovho odborného dohľadu bola prevedená oprava za 793 zlatých v rokoch 1787 až 1791 hodinárom Šimonom Landspergerom. O niečo neskôr zrejme pribudli aj figúrky apoštolov. V priebehu ďalšej veľkej opravy v rokoch 1865 až 1866 boli uvedené do chodu aj astronomické funkcie a pridaná ozvučená soška kohúta. Pôvodný pohon a krok stroja bol nahradený ďaleko dokonalejším, takže orloj začal ukazovať presný čas. Ďalšia oprava a rekonštrukcia orloja bola dokončená v roku 1912, keď bola do steny vedľa orloja zasadená pamätná tabuľa (s mylne uvedeným autorstvom).
Počas Pražského povstania v posledných dňoch druhej svetovej vojny bol orloj 8. mája 1945 ťažko poškodený pri požiari staromestskej radnice, a bol zasiahnutý delostreleckým granátom. Našťastie tehlová obmurovka ochránila stroj pred väčším poškodením, zhorela však drevená konštrukcia, na nej stál, aj mechanizmus s apoštolmi. Škoda sa tak zdala nenapraviteľná a uvažovalo sa o náhrade orloja moderným strojom. Po veľkom úsilí hlavne bratov Veseckých bol opravený orloj uvedený do chodu v roku 1948. Naposledy bol orloj rekonštruovaný na jeseň v roku 2005, keď došlo k reštaurovaniu sôch a spodného kruhu od Josefa Mánesa. Drevené sochy boli zakryté sieťou proti holubom.
Orlojníci Prvým orlojníkom bol hodinár Mikuláš z Kadane, ktorému je prisudzovaná stavba orloja. V roku 1475 prevzal orloj majster Jan Růže (Hanuš) a spravoval orloj až do svojej smrti v roku 1497. Po ňom prevzal túto funkciu majster Jakub priezviskom Čech, ktorý bol pravdepodobne synom Jana Růže a bol dobre zoznámený s funkciou mechanizmu. Majster Jakub potom spravoval orloj až do doby kráľa Ferdinanda I., taktiež do svojej smrti. Po jeho smrti prevzal funkciu orlojníka Václav Zvůnek, ktorý však nedokázal zložitý stroj udržať v uspokojivom chode. Po jeho smrti v roku 1552 boli kľúče od orloja dané majstrovi Janovi Šteinmeisseovi, hodinárovi z Platnéřskej ulice. Ten sa však nechcel o orloj starať, a tak mestská rada predala správcovstvo orloja Janovi Táborskému z Klokotské Hory. Pomocníkom Táborského v údržbe orloja bol Daniel Skřivan. Jan Táborský vykonával správcu orloja do roku 1556, keď mu bola správa odňatá a orloj bol zverený Václavovi Tobiášovi, ktorý ho spravoval do svojej smrti v roku 1560, keď sa správcom stal opäť Táborský. Jan Táborský za svojho života vyučil svojho zástupcu Jakuba Špačka a zasvätil ho do tajov stroja. Keď Jan Táborský v roku 1572 zomrel, spravoval orloj podľa jeho vôle Jakub Špaček približne do roku 1590. Ďalším orlojníkom bol majster Vavřinec od roku 1593, po ňom Šimon Podolský z Olomouca a od roku 1624 Jiřík Švorcpach (Šworcpach). Tu súvislá rada známych starých orlojníkov končí a ďalším orlojníkom bol až Jan Klein, približne počiatkom 18. storočia. Dnes sa o orloj stará Petr Skála. Orloj kontroluje pravidelne každý týždeň v piatok a doma má na monitore prenos z kamery z náprotivného domu.TŘEŠŇÁK, Petr: Mám orloj pod kontrolou. Rozhovor s Petrom Skálou. Respekt 42/2010. 18. októbra 2010: s. 80.
Jan Táborský v dobe svojho pôsobenia orlojníka opísal orloj takto:
Agregáty orloja thumb|Vyobrazenie stroja, 1866 Vpredu: hlavný stroj bez stroja ukazovacieho, stroj bicí a stroj pre pohyb apoštolov Vzadu: Božkov chronometer
Pôvodne bol celý orloj poháňaný jediným strojom, ktorý obstarával všetky štyri pohyby astronomického ciferníka, od 16. storočia aj pohyb kalendárnej tabule. Asi 17. storočí bol pripojený bicí stroj, znesený z veže a orloj doplnený o samostatný otáčavý pohon mesačnej gule. V roku 1866 bol nepresný krok nahradený samostatným chronometrom, ktorý hlavný stroj riadi, a v 20. storočí dostali mesačná rúčka a dvadsaťštyrovník samostatné pohony.
Stroj orloja sa skladá z niekoľkých častí (strojov), kde každá časť (čiastkový stroj) má svoju funkciu a ovláda jednotlivé časti orloja, tvoriaci jeden celok:
stroj hlavný (idúci alebo tiež minútový stroj) stroj ukazovací stroj dvadsaťštyrovníka stroj bicí stroj mesiaca stroj pre pohyb apoštolov stroj kalendárny Božkov chronometer
Hlavný stroj thumb|right|Hlavný stroj, trojica pôvodných kolies, ktorá poháňala solárnu, siderickú a lunárnu ručičku orloja (1410)
Stroj hlavný, nazývaný aj idúci () a s ním spojený stroj ukazovací (pre pohyb Slnka, Mesiaca a zvieratníka) bol poháňaný závažím s hmotnosťou 80 kilogramov, ktoré uvádzalo celý stroj do pohybu. Stroj bol pôvodne riadený vretenovým krokom s foliotom (čes. lihýř). Toto riešenie kroku hodín bolo nepresné (spôsobovalo až štvrťhodinovú odchýlku od presného času denne) a v roku 1866 bol krok nahradený veľmi dokonalým mechanickým chronometrom Romula Božka, ktorý hlavný stroj každú minútu uvoľňuje a posúva. Od tej doby má orloj maximálne trojsekundovú odchýlku od presného času za týždeň (niekedy aj len pol sekundy). Všetky stroje sú aj dnes poháňané závažiami, majú ale automatické naťahovanie.
Ukazovací stroj Ukazovací stroj vedie pomocou troch súosových hriadeľov tri ukazovatele pre Slnko, Mesiac a hviezdny čas so zvieratníkom. Stroj spúšťa v časových intervaloch 30 a 60 minút a 24 hodín ďalšie pomocné stroje: bicí, zvoniaci, stroj pre pohyb apoštolov a stroj pre ovládanie kalendárnej tabule. Po spustení tohoto stroja vykonajú určené pohyby s pridruženým mechanizmom a na konci svojho cyklu sa opäť zastaví a mechanicky uzamknú. Zvoniaci stroj upozorňuje zvonením na blížiace sa odbíjanie hodín, ktoré obsluhuje bicí stoj. Kalendárny stroj je tiež vypustený hlavným strojom a o polnoci sa každých 24 hodín posunie kalendárnu tabuľu o jeden deň. Za ciferníkom je ďalej zabudovaný novodobý stroj dvadsaťštyrovníka, ktorý má samostatný pohon.
Jadrom pôvodnej mechaniky orloja sú tri kované ozubené kolesá s priemerom , poháňané jedným spoločným pastorkom. Pre Slnko má koleso 366 zubov, pre Mesiac 379 zubov a pre zvieratník 365 zubov. V roku 1866 bol nainštalovaný opravný mechanizmus pre chod mesiace ku korekcii prevodového pomeru, ktorý pre Mesiac má byť správne 378,8 zubov.
Pohon dvadsaťštyrovníka