Rakúsko-Uhorsko

Rakúsko-Uhorsko (iné názvy pozri nižšie) bolo v rokoch 18671918 veľké mnohonárodné súštátie dvoch štátov (resp. podľa niektorých názorov jeden štát) v strednej Európe. Nachádzalo sa na území dnešného Rakúska, Maďarska, Česka, Slovenska, Slovinska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny a na časti územia dnešného Talianska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska a Srbska. Rakúsko-Uhorsko vzniklo v roku 1867 premenou Rakúskeho cisárstva na základe tzv. rakúsko-uhorského vyrovnania a rozpadlo sa krátko po porážke v prvej svetovej vojne na konci roka 1918.

Dva celky (štáty), z ktorých Rakúsko-Uhorsko pozostávalo sa oficiálne volali Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené (iné názvy: Rakúsko, Predlitavsko) a Krajiny svätoštefanskej koruny (iné názvy: Uhorsko, Zalitavsko). Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska ako integrálna súčasť Uhorska.

Rakúsko-Uhorsko bolo konštitučnou dualistickou monarchiou. Vládli v ňom Habsburgovci. Bolo poslednou fázou tzv. habsburskej monarchie.

Rakúsko-Uhorsko s rozlohou 621 538 km2 bolo rozlohou druhou najväčšou krajinou v Európe po Rusku.

Názvy Pôvodne, v nariadení panovníka z roku 1868, boli predpísané dva rovnocenné názvy Rakúsko-uhorská monarchia a Rakúsko-uhorská ríša, ale neskôr použitie oficiálnych názvov značne kolísalo, takže oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne: Rakúsko-uhorská monarchia/ Rakúsko-uhorské mocnárstvo (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie/Österreichisch-ungarische Monarchie§ 24 Geschäftsordnung für das k. k. Heer. in: Verordnungsblatt für das k. k. Heer 13. August 1886 - S. 22 (vrátane poznámky pod čiarou) ), resp. v minulosti i dnes často s malým začiatočným písmenom, čiže v tvare rakúsko-uhorská monarchia (nem. österreichisch-ungarische Monarchie), Monarchia [alebo Mocnárstvo] Rakúsko-Uhorsko (nem. Monarchie Österreich-UngarnRakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný) Rakúsko-uhorská ríša (nem. Österreichisch-Ungarisches Reich/Österreichisch-ungarisches Reich), resp. v minulosti i dnes často s malým začiatočným písmenom, čiže v tvare rakúsko-uhorská ríša (nem. österreichisch-ungarisches Reich), Rakúsko-Uhorsko (nem. Österreich-Ungarn), Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko/ Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn), Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia/ Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo (Kaiserlich-königliche österreichisch-ungarische Monarchie), Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny (nem. Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone), obe štátne územia monarchie (alebo obe štátne územia rakúsko-uhorskej monarchie) (die beiden Staatsgebiete der Monarchie alebo die beiden Staatsgebiete der österreichisch-ungarischen Monarchie).

Neoficiálne názvy boli: c. a k. monarchia (nem. k. u k. Monarchie), Cisárska a kráľovská monarchia (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie), duálna monarchia (nem. Doppelmonarchie, zriedkavo Dualmonarchie), dvojitá monarchia či dvojmonarchia (nem. Doppelmonarchie), dvojitá ríša (nem. Doppelreich) a názvy uvedené v článku habsburská monarchia (napr. habsburská monarchia, Rakúsko, (po)dunajská monarchia, c. k. monarchia atď.).

Novodobý (skôr ironický) názov je Kakánia (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014. O Kakánii pozri aj článok Muž bez vlastností.

Štátoprávne usporiadanie Dva celky Rakúsko-Uhorska Rakúsko-Uhorsko sa delilo na dva celky, dobovo oficiálne nazývané: "polovice ríše" (nem. Reichshälften) alebo "časti ríše" (nem. Reichteile) alebo "štátne územia" (nem. Staatsgebiete). Tieto dva celky mali nasledujúce názvy: oficiálny názov: Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené/ polooficiálny [ale od roku 1915 oficiálny] názov: Rakúsko/ neoficiálne názvy: Predlitavsko, korunné krajiny; oficiálny názov: Krajiny svätoštefanskej koruny (alebo Krajiny uhorskej koruny)/ polooficiálny názov: Uhorsko/ neoficiálny názov: Zalitavsko. Názvy Predlitavsko a Zalitavsko boli v úradnom styku zakázané. Etymologicky pochádzajú z toho, že na jednom úseku hranice týchto dvoch celkov hranicu tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja.

Tieto dva celky boli spojené osobou panovníka (konštitučná monarchia) z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie a spoločným ministerstvom zahraničia, ministerstvom vojny a ministerstvom financií; všetko ostatné si tieto dva celky spravovali nie spoločne, ale sami. Každý z oboch celkov mal svoj parlament - Ríšsku radu v Rakúsku a Uhorský snem v Uhorsku. Bosnu a Hercegovinu, ktorá bola k Rakúsko-Uhorsku pripojená až neskôr (pozri nižšie), spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií. V rámci Krajín uhorskej koruny (čiže Zalitavska) malo zvláštne postavenie Chorvátsko-Slavónsko, pretože si v roku 1868 vyrokovalo tzv. chorvátsko-uhorské vyrovnanie.

Vyššie opísané pomery Rakúsko-Uhorska sa obyčajne charakterizú ako reálna únia a dualizmus (dualistická monarchia) zložená z Predlitavska a Zalitavska.

Skrátené označenie úradov Skratkové označenia úradov: spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: c. a k. (t.j. cisársky a kráľovský) - nem. k. u. k./ k. und k./ k. & k. (t.j. königlich und kaiserlich); maď. cs. és kir. (t.j. császári és királyi), predlitavské úrady: c. k. (t.j. cisársko-kráľovský) - nem. k. k. (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. cs. kir. (t.j. császári-királyi), zalitavské úrady: uh. kr.CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360/ uh. kráľ./ kr. uh./ kráľ. uh. (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. kgl. ung./ k. u. (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. m. kir./ M. kir./ m. k. (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský).

Spomínaná skratka c. k. (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení c. k. monarchia (= c. a k. monarchia) sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-UhorskaQUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs S. 2https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie).

Územia Rakúska-Uhorska Rakúsko-Uhorsko pozostávalo z týchto území:

1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené (= Rakúsko, Predlitavsko, korunné krajiny) České kráľovstvo Dalmátske kráľovstvo Haličské a Vladimírske kráľovstvo s Krakovským veľkovojvodstvom Osvienčimským vojvodstvom Zatorským vojvodstvom Arcivojvodstvo Rakúsko pod Enžou Arcivojvodstvo Rakúsko nad Enžou Bukovinské vojvodstvo Korutánske vojvodstvo Kranské vojvodstvo Soľnohradské vojvodstvo Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo (Rakúske Sliezsko) Štajerské vojvodstvo Moravské markgrófstvo Tirolské kniežacie grófstvo Vorarlbersko Prímorie (Küstenland): Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca mesto Terst Istrijské markgrófstvo

2. Krajiny svätoštefanskej koruny (= Krajiny uhorskej koruny, Zalitavsko, Uhorsko) vlastné Uhorsko (v slovenčine niekedy označované názvom "Uhry") Chorvátsko-slavónske kráľovstvo slobodný prístav Rijeka (Fiume) [špeciálne postavenie]

3. Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina - zvláštne postavenie (pozri nižšie v kapitole Dejiny)

Dejiny Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené najmä ako dôsledok prehratej rakúsko-pruskej vojny z roku 1866, ktorý donútil Viedeň priznať Uhorsku väčšiu mieru nezávislosti. Takzvaným rakúsko-uhorským vyrovnaním bolo preto v júni 1867 Rakúske cisárstvo zmenené na reálnu úniu a dostalo oficiálny názov Rakúsko-Uhorsko.

Rakúsko-Uhorsku vládli Habsburgovci a predstavovalo poslednú fázu vývoja habsburskej monarchie. Išlo o viacnárodnostný štát a jednu z hlavných európskych mocností tých čias.

Bosna a Hercegovina Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku.Minahan, James. Miniature Empires: A Historical Dictionary of the Newly Independent States, S. 48. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.

Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny. Táto anexia vyvolala medzi ostatnými mocnosťami tzv. bosniansku krízuJayne, Kingsley Garland (1911). "Bosnia and Herzegovina". In Chisholm, Hugh (ed.). Encyclopædia Britannica. Vol. 4 (11th ed.). Cambridge University Press. S. 279 – 286..

Pokus o federalizáciu Návrhom federalizácie Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po vypuknutí prvej svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

Prvá svetová vojna a zánik V roku 1914 bol v Sarajeve zavraždený dedič trónu František Ferdinand d’Este a jeho manželka. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola Prvá svetová vojna, ktorá sa začala vyhlásením vojny Rakúsko-Uhorska Srbskému kráľovstvu v júli 1914, a v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane Ústredných veľmocí spolu s Nemeckom, Osmanskou ríšou a Bulharskom.

So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Ústredných veľmocí (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi rakúsko-uhorskými národmi, ktoré boli voči Rakúsko-Uhorsku nepriateľsky naladené už pred vojnou.

17. októbra Maďari vyhlásili v podstate ukončenie Rakúsko-Uhorska, ale ponechali si habsburského cisára ako svojho panovníka. Následne sa odtrhlo Česko-Slovensko (28. októbra 1918, resp. na Slovensku definitívne 30. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Úplnú nezávislosť od Rakúska vyhlásilo Maďarsko 31. októbra 1918 v tzv. Astrovej revolúcii. Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s Dohodou prímerie vo Villa Gusti (3. novembra 1918), vyhlásili nezávislosť aj Západná Ukrajina a Poľsko. 11. novembra 1918 sa skončila prvá svetová vojna a zároveň abdikoval rakúsko-uhorský cisár, presnejšie sa zriekol „akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“ v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu; tým Rakúsko-Uhorsko de facto prestalo existovať. 12. novembra 1918 bolo vyhlásené Nemecké Rakúsko (t. j. dnešný štát Rakúsko). 13. novembra 1918 sa cisár na nátlak maďarských politikov zriekol aj svojich panovníckych práv v Maďarsku/Uhorsku. 16. novembra 1918 bola vyhlásená Maďarská ľudová republika.

Formálne existenciu Rakúsko-Uhorska uzavrelo podpísanie mierových zmlúv Dohody s Rakúskom (1919 - Saintgermainska zmluva) a Maďarskom (1920 - Trianonská zmluva).

Nástupnícke štáty Rakúsko-Uhorska (nielen de facto, ale aj de iure) boli: Rakúsko Maďarsko Česko-Slovensko Poľsko (časť) Rumunsko (časť) Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávia) Taliansko (časť) náhľad|Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko

Charakteristika

Rakúsko-Uhorsko

Źródło i licencja