thumb|right|300px|Rift/graben vznikajúci pri činnosti poklesových zlomov Rift je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteruOlsen, K.H., Morgan, P., 2006, Introduction: Progress in understanding continental rifts. in: Olsen, K.H, Continental rifts: evolution, structure, tectonics. Developments in Geotectonics, 25, Elsevier, Amsterdam, s. 3-26. Riftové zóny dosahujú dĺžku niekoľko stoviek až tisícov kilometrov a šírkou od niekoľko km do stoviek kilometrov. Súbor riftov sa nazýva riftová zóna.
Staršie sa v slovenčine namiesto názvu rift či riftová zóna používali označenia brázda, prielom, priekopová priepadlina či hlbinný pokles.rift. In: Pyramída S. 4780 Slovenské termíny brázda, prielom, hlbinný pokles sú síce synonymami termínu rift resp. graben, ale len v širšom zmysle, pre pomenovanie zlomami ohraničenej depresie zemského povrchu. V užšom zmysle je rift, resp. priekopová priepadlina, špecifický prípad poklesnutej štruktúry, sprevádzanej vyšším tepelným tokom, stenčenou kôrou a sopečnou aktivitou.
Termín rift, používaný v súčasnosti aj u nás, zaviedol nemecký petrograf a geológ H. Cloos (1855 – 1951) v roku 1939. H. Cloos najskôr definoval rifty ako poklesy vzniknuté rozťahovaním kôry v oblastiach veľkých elevácií a v osových zónach hlbokých depresií. Dnes sa riftom pripisuje aj štruktúrny význam a ich vznik sa dáva do súvislosti so zmenami v kôre. Jeho poklesávaním môže dôjsť k výraznému stenčeniu a kontinentálnej kôry, čo môže mať za následok jej kolaps a vznik novej oceánskej kôry a oceánu. Vznik riftov sa preto označuje ako rifting, alebo extenzia kôry. Rift, ktorého vývoj sa zastavil, sa označuje ako aulakogén.
Riftové zóny predstavujú oslabené zóny v zemskej kôre, na ktorých sa oddeľujú od seba pevninské bloky a systémom zlomov v zemskej kôre môže vystupovať na povrch magma. Osové časti oceánskych chrbtov sú tiež označované ako rifty, ale väčšinou sa pod týmto termínom chápu rifty na kontinentoch. Oceánske a kontinentálne rifty sú na seba často napojené. Celková dÍžka svetových riftov sa odhaduje na .
Delenie riftových zón/riftov vnútrooceánske (iné názvy: intraoceánske, oceánske) – nachádzajú sa na dne oceánov (napr. Severoatlantický chrbát) medzipevninské (iný názov: interkontinentálne) – stred riftového údolia má už oceánsku štruktúru, ale na okrajoch je zachovaná pevninská štruktúra pevninské (iný názov: kontinentálne) – sú stále uprostred pevninského bloku a majú pevninskú, aj keď čiastočne zmenenú kôru (ako príklad môžu slúžiť riftové zóny, ktoré prebiehajú severnou a západnou Európou, tvoriace reťaz prelomov, riftových údolí, lineárnych štruktúr a lineárne usporiadaných bazaltových efúzií a intrúzií)
Petrológia oceánskej riftovej zóny V stavbe oceánskeho riftu sa dajú vyčleniť (podobne ako v stavbe oceánskej kôry) dve rozdielne zóny – vrchná zóna je tvorená hlbokomorskými sedimentami a vyvretými bazaltami s xenolitmi olivínov a plagioklasov, pochádzajúcich zo serpentinizovaných peridotitov spodnej zóny. Ďalšími horninami, podieľajúcimi sa na stavbe spodnej zóny, môžu byť metamorfované bázické a ultrabázické horniny a/alebo amfibolity.
Referencie
Literatúra W. G. Melson, G. Thompson: Petrology of a Transform Fault Zone and Adjacent Ridge Segments, in Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series A, Mathematical and Physical Sciences, Vol. 268, No. 1192
Pozri aj Rozchádzanie oceánskeho dna
Iné projekty
Rift