náhľad|Crassula ovata Sukulent (iné názvy: sukulentná rastlina, dužinatá rastlina) je rastlina so zdužnatenými stonkami, listami alebo podzemnými časťami tela, prispôsobená na život v suchom prostredí. Každá sukulentná rastlina má schopnosť udržiavať v zdužnatených častiach vodu alebo živiny vďaka zvláštnym skupinám buniek svojho tela. Takéto zásoby rastlinu udržia pri živote aj v dlhotrvajùcom období sucha. Toto obdobie môže trvať týždne, mesiace, ale aj roky.
Sukulenty udržiavajú vlahu v dužinatom tkanive svojich stoniek, listov a koreňov. Mnohé sa vyvinuli tak, aby nestrácali veľa vody. Ostne znižujú stratu vlhkosti a hľuzovité korene zadržiavajú vodu. Veľkosť a tvar listov závisí od množstva vody. Keď je voda, listy sa napučia, zhrubnú a zdužnatejú, ale za sucha sa scvrknú alebo opadajú. Sukulenty zadržiavajú vodu v podzemných hľuzách alebo napučaných koreňoch. Preto môžu tieto rastliny prežiť dlhé obdobie sucha. Pod úrovňou povrchu pôdy sa voda stráca pomalšie a riziko poškodenia požiarom alebo bylinožravcami je menšie. V nepriaznivých podmienkach prestanú rásť a oddychujú.
Pojem sukulent pochádza z latinského slova „succus“, čo znamená šťava. Spoločným znakom sukulentov je schopnosť dobre znášať extrémne sucho a prebytok tepla i svetla. Najznámejšími z nich sú kaktusy, ktoré z doteraz popísaných suchomilných rastlín tvoria asi jednu tretinu. Všetky kaktusy patria do jedinnej čeľade Cactaceae (kaktusovité), ktorá sa skladá z približne 3 000 druhov, ale každoročne zberatelia nájdu niekoľko nových taxónov. Prechod od kaktusov k ostatným čeľadiam takmer zotierajú ich kaktusovité formy, napr. na mnohých druhoch mliečnikovitých rastlín (Euphorbiacae) núdza spôsobovaná nedostatkom vody vyvolala formou aj funkciou úplne podobné rastové javy. Preto sa druhy mliečnika s početnejšími bodlinami považujú často za kaktusy.
Výskyt Sukulenty sa nachádzajú na celom svete okrem Antarktídy, od úrovne mora až do nadmorskej výšky. Ich rozšírenie je však nerovnomerné. Uprednostňujú polopúšte subtropickej oblasti, hlavne južnej Afriky, Madagaskaru a Severnej Ameriky. Na druhej strane, obchádzajú púšte, husté lesy a bezlesné oblasti mierneho pásma s tuhými zimami. Najväčšie množstvo kaktusov je možné nájsť v Mexiku, a síce v jeho centrálnej časti, na sever od hlavného mesta.
Druhy Stupeň sukulencie, t. j. schopnosti hromadiť vodné zásoby, môže byť rôznorodý. Najznámejšie sú sukulenty cibuľovité, koreňové, stonkové a listové.
Typy Je dôležité rozlišovať medzi štyrmi typmi Sukulentov:
Typické sukulenty zo suchých oblastí trópov a subtrópov, ako stepi, púšte a semi púšte. Vysoká úroveň tepla a sezónny nedostatok vody – zhromažďoujú a uchovávajú vodu na prežitie dlhých období sucha. Epifytické sukulenty v trópoch a subtrópoch žijúce na stromoch. Vzhľadom k nedostatku kontaktu so zemou a tým aj podzemnou vodou, sú úplne závislé na sezónnych výkyvoch zrážok. V miernom pásme sa vyskytujú sukulenty vo vysokohorských oblastiach (alpské výškové pásima), kde sú silne vystavené kolísaniu dažďových zrážok. Zvláštnou skupinou sukulentov je skupina nájdená v halophytes = soľ-tolerantné. Sú rozšírené pri morských pobrežiach, kde využívajú slanú vodu, a iba sezónne sú sladkovodné.
Typické znaky Crassulacean metabolizmus kyseliny (CAM) pre zníženie spotreby vody. Chýbajúce, zmenšené, alebo valcované tvaru na guľovité, zaoblené listy s menším prieduchov na zníženie odparovania z povrchu. Premiestnenie fotosyntézy z listov na stonku, rebrá umožňujú rýchle zvýšenie objemu rastlín a zníženie plochy vystavenej slnku Squat vankúš alebo stĺpce k rastu guľové podobe znižujú povrchové vyparovanie. Vyvýšeniny alebo bradavice na pružné telo objemu, stabilizovať tvar tela a self-shadowing. Voskové vrstvy na povrchu rastliny sa znižujú odparovanie a tak schopnosť zostať kypré a plné vody aj pri vysokej vnútornej teplote (napr. 52°C / 126°F) Kôra alebo odlupovanie kôry na tepelnú izoláciu a znižujú odparovanie. Voskový, chlpatý, alebo ostnatý vonkajší povrch vytvára vlhké mikro-prostredie v okolí rastliny, ktorý znižuje pohyb vzduchu pri povrchu rastlín, a tým sa znižuje strata vody a vytvára tieň a odrádza predátorov. Úplné alebo čiastočné premiestnenie rastlinného tela do zeme k zníženiu odparovania a odradeniu predátorov, korene veľmi blízko povrchu pôdy, a tak sú schopné prijať vlhkosť z veľmi nízkych zrážok alebo dokonca z rosy Kamufláž na odradenie predátorov. Toxickosť pre odradenie dravcov. Vyhovuje im veľa svetla a občasná zálievka.
Príklady Lophophora williamsii, Cactaceae, (stonkové sukulenty) Funkcie: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11 Lithops fulleri (Lithops), Aizoaceae, (listové sukulenty) Funkcie: 1, 2, 4, 6, 9, 10 Trichadenia Euphorbia, Euphorbiaceae, (sukulenty korienkové) Funkcie: 1, 2, 4, 7, 9, 11
Príklady sukulentov Najznámejšími sukulentami sú kaktusy. Takmer každý kaktus patrí medzi sukulenty, ale existujú aj iné sukulenty ako kaktusy. Môžu existovať aj ako epifyty. Ďalším príkladom je aloa (Aloe) z čeľade asfodelovité (Asphodelaceae). Sukulenty väčšinou nie sú prieberčivé na kvalitnú pôdu – môžu vegetovať na púšťach, morských pobrežiach i v oblastiach bohatých na minerály.
Rodina Počet sukulentov Prispôsobené časti Rozšírenie Agavaceae 300 listy Severná Amerika, Stredná Amerika Cactaceae 1600 kmeň (koreň, listy) Severná a Južná Amerika Crassulaceae 1300 listy (koreň) celosvetovo Aizoaceae 2000 listy Južná Afrika Apocynaceae 500 kmeň Afrika, Arabský polostrov, Indický subkontinent Didiereaceae 11 kmeň Madagaskar Euphorbiaceae > 1000 kmeň /koreň /listy Austrália, Afrika, Madagaskar, subtropická Ázia, Severná a Južná Amerika, subtropická Európa Asphodelaceae 500 listy Afrika, Madagaskar Portulacaceae ? listy a kmeň Južná i Severná Amerika
Iné projekty
Zdroje
Externé odkazy Kaktusy a sukulenty