Rečový akt (angl. speech act) je základná a najmenšia jednotka rečovej komunikácie.
Najčastejšie sa rozlišujú tieto druhy rečových aktov:
direktívne rečové akty (hovoriaci sa snaží – akokoľvek – prinútiť počúvajúceho, aby niečo vykonal) komisívne rečové akty (hovoriaci sa osvedčuje, že niečo vykoná, čiže sľubuje alebo sa zaručuje) expresívne rečové akty (hovoriaci vyslovuje svoje city) deklaratívne rečové akty (výpovede hovoriaceho menia vonkajšiu situáciu, napr. sobáši, promuje a pod.) reprezentatívne rečové akty (hovoriaci vyjadruje svoj postoj k pravdivosti propozície, čiže tvrdí, prepokladá a podobne)
Slovesá, ktoré vyjadrujú, o aký rečový akt ide, sa volajú performatívne slovesá. Podmienky, ktorým musí rečový akt vyhovovať, aby bol úspešný, sa volajú podmienky úspešnosti.
Teória rečových aktov vychádza z Austinových, Alstonových a Searlových filozofických prác.
Rečový akt podľa Searlea Rečový akt podľa Searlea je konanie usmerňované konštitutívnymi pravidlami.
Externé odkazy
Kategória:Filozofia jazyka Kategória:Verbálna komunikácia