Na severe hraničí s Českom a okresmi Púchov, Považská Bystrica a Žilina a na juhu s okresom Trenčín a Prievidza.

Sídlo okresu, Ilava, je s 5600 obyvateľmi druhým najmenším okresným mestom na Slovensku. Najväčším mestom okresu je Dubnica nad Váhom, v ktorej žije asi 23 000 obyvateľov, teda asi štyrikrát toľko, ako v Ilave, a je tak paradoxne najväčším slovenským mestom, ktoré nie je mestom okresným.https://www.vedelisteze.sk/galerie/ilava-vs-dubnica-vahom Väčšia ako Ilava je aj Nová Dubnica. Pravdepodobným dôvodom pre umiestnenie sídla okresu do Ilavy je fakt, že Ilava je na rozdiel od Dubnice historickým centrom územia, zatiaľ čo Dubnica vďačí za svoju veľkosť povojnovému priemyselnému rozmachu.

Prírodné pomery Jadro okresu sa rozprestiera v Ilavskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia. Odtiaľ vybieha na západ Bielych Karpát a na východ Strážovských vrchov. Najvyššie, vystupuje územie na Strážove, najvyššom bode Strážovských vrchov. Najnižším miestom, je výtok Váhu z územia okresu.

Vodstvo Hlavnou riekou okresu je Váh, ktorý z oboch pohorí priberá niekoľko prítokov. Z nich je najväčšia Vlára, ktorá privádza vody až z moravského územia. V Ladcoch, Ilave a v Dubnici nad Váhom sú na vážskom kanáli postavené vodné elektrárne.

Pôdne typy Z pôdnych typov sa na nive Váhu vyskytujú nivné pôdy fluvizeme, v Strážovských vrchoch a v oblasti bradlového pásma prevažujú rendziny, v Bielych Karpatoch hnedé lesné pôdy kambizeme.

Flóra Ilavská kotlina je odlesnená, z lužných drevín sa zachovali malé zvyšky. V pohoriach prevládajú bukové lesy. Menšie smrekové a borovicové lesy pokrývajú vápencové bradlá. K vzácnym rastlinným druhom Strážovským vrchom a Bielych Karpát patria: viac druhov orchideí, tarica skalná, astra alpínska, zvonček hrdlohoj, ranostaj venčený, žltohlav európsky, plavúň sploštený.

Fauna Zo živočíchov prevažujú zástupcovia spoločenstva listnatných lesov: diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný, líška hrdzavá, jazvec lesný, kuna lesná. Z chránených živočíchov sa tu vyskytujú: medveď hnedý, jež východný, holub plúžik, užovka stromová, fuzáč alpský, jasoň červenooký a viacero druhov sov.

Klíma Dno Považského podolia patrí do teplej, stráne pohorí do mierne teplej a vrcholy do chladnej klimatickej oblasti.

thumb|right|Ročné úhrny zrážok v okrese Ilava (mm). Podľa geo.enviroportal.sk thumb|right|Priemerná januárová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk thumb|right|Priemerná júlová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk thumb|right|Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk

Poľnohospodárstvo

Výmery pôdy Databáza regionálnej štatistiky (2009) Rozloha: Poľnohospodárska pôda: z toho orná pôda: Nepoľnohospodárska pôda: z toho lesná pôda:

Hektárová úroda Databáza regionálnej štatistiky (2010) Zrniny: Obilniny: Olejniny: Zemiaky: Krmoviny:

Stav hospodárskych zvierat Databáza regionálnej štatistiky (2009) Hovädzí dobytok: 3 422 ks. Ošípané: 4 785 ks. Hydina: 25 874 ks. Kozy a capy: 226 ks. Kone: 44 ks.

Obyvateľstvo Počet obyvateľov je v okrese Ilava len o niečo nižší ako je celoslovenský priemer. Hustota zaľudnenia je však viac ako 1,5-krát vyššia ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo je skoncentrované do stredu okresu do Považského podolia. Strážovské vrchy a Biele Karpaty sú osídlené riedko. Vo vývoji počtu obyvateľstva je pozoruhodná dynamika v období 1950 – 1991, kedy sa počet obyvateľov zvýšil takmer 2,5-krát.

Vývoj počtu obyvateľstva rok 1869: 15 894 rok 1910 17 237 rok 1921: 19 212 rok 1950: 25 661 rok 1991: 61 047 rok 1995: 62 283 rok 2001: 62 042 rok 2009: 60 703 rok 2010: 60 593

Veková štruktúra obyvateľstva Databáza regionálnej štatistiky (2010) predproduktívny vek (0 – 14): 7 878 obyv. (13,00%) produktívny vek (15 – 64): 45 173 obyv. (74,55%) poproduktívny vek (nad 65): 7 542 obyv. (12,45%)

Stredná dĺžka života pri narodení Databáza regionálnej štatistiky (2010) Muži: 71,12 rokov Ženy: 79,09 rokov

Mestské a vidiecke obyvateľstvo Databáza regionálnej štatistiky (2010) Počet obyvateľov v mestách: 42 175 obyv. (69,60%) Počet obyvateľov vo vidieckych obciach: 18 418 obyv. (30,40%)

Základné charakteristiky pohybu obyvateľstva Databáza regionálnej štatistiky (2010) Počet živonarodených: 592 Počet zomretých: 564 Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľstva: +28 (+0,04%) Celkový prírastok/úbytok obyvateľstva: −110 (−0,18%) Počet sobášov: 308 Počet rozvodov: 136 Počet potratov: 157

Národnostná štruktúra obyvateľstva Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.

Národnosť Počet (1910) Fórum inštitút pre výskum menšín Počet (1930) Počet (1991) Počet (2001) Počet (2011) Slovenská 14 887 18 642 59 688 60 191 54 759 Maďarská 1 268 89 98 84 62 Rómska 125  –  80 109 49 Rusínska 7 52 6 9 17 Ukrajinská  –  –  21 22 19 Česká  –  –  881 771 469 Moravská  –  –  157 41 75Slezania  –  –  5  –  –  Nemecká 613 136 20 44 23 Poľská  –  –  20 22 23 Chorvátska 27  –  –  2 0 Srbská 43  –  –  2  6 Ruská  –  –  –  8 17 Bulharská  –  –  –  2 10  Židovská  –  229  –  0  1 Iná a Neuvedená 267 233 189 735 5048 Spolu 17 237 19 381 61 047 62 042 60 578 Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.

Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.

Náboženská štruktúra obyvateľstva thumb|right|Majoritné náboženské zloženie v okrese Ilava zo sčítania obyvateľov z roku 2001. Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.

Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (1910) Počet (1991) Počet (2001) Počet (2011) Rímskokatolícka cirkev 16 171 42 906 50 404 43 263 Gréckokatolícka cirkev 52 87 87 113 Pravoslávna cirkev 155 11 39 53 Evanjelická cirkev augsburského vyznania 112 916 1 311 1 109 Reformovaná kresťanská cirkev 127  –  34 30 Evanjelická cirkev metodistická  –  –  31 33 Apoštolská cirkev  –  –  72 112 Starokatolícka cirkev  –  –  23 6 Bratská jednota baptistov  –  –  9 11 Cirkev československá husitská  –  7 32 29 Cirkev adventistov siedmeho dňa  –  –  12 6 Cirkev bratská  –  –  2 6 Kresťanské zbory  –  –  58 84 Židovské náboženské obce 617  –  15 14 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia  –  –  95 82 Bahájske spoločenstvo - - - 12 Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní - - - 13 Unitarizmus 3  –  - - Ostatné  –  120 56 233 Bez vyznania  –  4 964 7 843 8 274 Nezistené  –  12 037 1 919 7 095 Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.

Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.

Jazyková štruktúra obyvateľstva Jazyk Materinský jazyk Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti Slovenský 54 587 53 530 51 112 Maďarský 82 17 21 Rómsky 21 3 24 Rusínsky 14 1 3 Ukrajinský 16 0 3 Český 591 290 299 Nemecký 28 136 40 Poľský 22 2 8 Chorvátsky 1 0 0 Jidiš 5 1 4 Bulharský 1 0 1 ostatné 102 593 337 nezistené 5 108 6 005 8 726

Výsledky volieb

Voľby 2016

Voľby 2012

Voľby 2010

Sídla Ilava – leží na ľavom brehu Váhu v centre Považského podolia medzi bližšími Strážovskými vrchmi a protiľahlými Bielymi Karpatmi. Počtom obyvateľov sa medzi mestami Slovenska zaraďuje až na 112.miesto a je zároveň najmenším okresným mestom. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332. Dubnica nad Váhom – leží na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí pod západnými výbežkami Strážovských vrchov. Je 27. najväčším mestom na Slovensku a vôbec najväčším bez funkcie okresného sídla. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1193. Rast a prosperita mesta sa zakladá na rozsiahlej zbrojárskej výrobe, založenej už za prvej ČSR. Nová Dubnica – leží na ľavom brehu Váhu pod výbežkom Strážovských vrchov blízko Dubnice nad Váhom. Je 62. najväčším mestom Slovenska. Nová Dubnica vznikla roku 1953 pôvodne ako sídlisko Dubnice. Do roku 2001 bolo najmladším mestom na Slovensku. Vo vidieckych obciach žije 30% obyvateľov, čo znamená, že okres patrí medzi výrazne urbanizované územia Slovenska.

Štruktúra vidieckych sídel 0-199 obyv. 0 obcí 200 – 499 obyv. 5 obcí 500 – 999 obyv. 8 obcí vyše 1000 obyv. 5 obcí

Údaje o vidieckych obciach Najstaršia: Kameničany (1193) Najmladšia: Ladce (1469) Najnižšie položená: Borčice Najvyššie položená: Vršatské Podhradie Najväčší kataster: Zliechov Najmenší kataster: Borčice Najväčší počet obyvateľov: Pruské 2 189 obyv. (december 2010) Najmenší počet obyvateľov: Vršatské Podhradie 243 obyv. (december 2010)

Energetika Databáza regionálnej štatistiky (za rok 2009) Spotreba elektriky (MWh): 172 432 Spotreba motorovej nafty (t): 2 663 Spotreba vykurovacích olejov (t): 999 999 Spotreba tepla (GJ): 51 300 Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia a koksu (t): 42 172 Spotreba zemného plynu (): 16 861

História thumb|Okres Ilava v roku 1910. Okres sa rozkladal iba na ľavom brehu Váhu, keďže v tej dobe ešte neboli cez Váh vybudované mosty. Rieka teda tvorila prirodzenú hranicu medzi ilavským a púchovským okresom. Celé územie dnešného okresu Ilava patrilo od 13.storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Okres Ilava vznikol pri administratívnom členení Slovenska roku 1923 za prvej ČSR. Jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Vtedy mu nepatrila severozápadná časť za riekou Váh, jeho súčasťou však bolo rozsiahle územie na severovýchode. Z dnešného okresu Púchov boli ilavské 3 obce: Beluša, Mojtín a Visolaje a z okresu Považská Bystrica až 5 obcí, a to Horný Lieskov, Dolný Lieskov, Slopná, Podskalie a Pružina.Na východe patrila k Ilave ešte obec Gápel, dnes už miestna časť obce Valaskej Belej. V rokoch 1923 – 1928 a 1938 – 1945 sa okres Ilava rátal medzi okresy Trenčianskej župy. Dnešnú podobu získal okres Ilava v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili obce na severozápade za riekou Váh, no v prospech púchovského a považskobystrického okresu stratil spomínané obce na severovýchode. Jediný rozdiel oproti dnešnému stavu predstavuje obec Valaská Belá, ktorá dnes nepatrí do okresu Ilava. Okres bol vtedy súčasťou Žilinského kraja. Roku 1960 okres Ilava zanikol a stal sa časťou okresu Považská Bystrica. Len obec Valaská Belá získal okres Prievidza. Okres Považská Bystrica aj Prievidza patrili do roku 1990 do Stredoslovenského kraja. Okres Ilava bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996.

Referencie

Pozri aj

Zoznam okresov na Slovensku Administratívne členenie Slovenska

Iné projekty

Externé odkazy [ Okres Ilava v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR]

Ilava Ilava