thumb|Približné hranice nástupníckych štátov po dočasnom rozpade Byzantskej ríše v roku 1204:
Epirský despotát alebo Epirské kniežatstvo (gréc. Δεσποτάτο της Ηπείρου) (1204 – 1337/1359) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave.
Bol to jeden zo štátov, ktoré sa považovali za legitímnych nástupcov Byzantskej ríše. Despotát sa nachádzal v dnešnom severozápadnom Grécku (Epirus). Označenie despotát je nepresné, pretože prví vládcovia neboli nositeľmi byzantského titulu despota.
Prvým vládcom bol Michael I. Komnenos Dukas, ktorý vládol v rokoch 1204 – 1215. Bol bratrancom byzantských cisárov Izáka II. Angela a Alexia III. Angela a pred pádom Konštantinopolu bol guvernérom themy v Milase. Jeho nástupcom sa stal Theodoros Komnenos Dukas (1215 – 1230) a neskôr Michaelov nemanželský syn Michael II. Komnenos Dukas (1215 – 1230).
Dobytie Solúnskeho kráľovstva Roku 1224 dobyl Solúnske kráľovstvo (a vládca prijal titul caesar do roku 1242). Roku 1337 bol pričlenený k medzitým obnovenej Byzantskej ríši.
Vládcovia Epirského despotátu Dukovci Michal I. Komnénos Doukas (1204 – 1215) Teodor Komnénos Doukas (1215 – 1230) Michal II. Komnénos Doukas (1230 – 1271)
Orsiniovci Mikuláš Orsini (1318 – 1323) Ján II. Orsini (1323 – 1335) Nikefor II. Orsini (1335 – 1337) a (1356 – 1359)
Nemanjićovci Simeon Uroš Nemanjić (Siniša) (1359 – 1366) cár Srbov a Grékov Tomáš II. Preljubović (1366 – 1384) Maria Angelina Dukaina Palaiologina (1384 – 1385)
Iné projekty
Zdroje Epiros. In: EPIROS, DESPOTATE OF. In:
Kategória:Byzantská ríša Kategória:Dejiny Grécka Kategória:Zaniknuté štáty