Futurológia je veda o budúcnosti zaoberajúca sa vytváraním scenárov možného budúceho vývoja ekonomiky, spoločnosti a civilizácie. Futurológia kladie dôraz na identifikáciu budúcich možných príležitostí a ohrození.
Veda o budúcnosti Futurológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom a skúmaním budúcnosti. Vytvára transdisciplinárny priestor, ktorý umožňuje konštruovanie alternatívnych scenárov možného budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie. Umožňuje zároveň prekročenie obmedzení daných špecializáciou jednotlivých vedných odborov a integráciu poznatkov rôznych vedných odborov navzájom, ako i ich rozšírenie o dimenzie filozofie, umenia, kultúry, náboženstva, spirituality, prípadne iných pohľadov týkajúcich sa budúceho vývoja človeka, spoločnosti a civilizácie.
High-tech spoločenských vied Futurológia disponuje rozsiahlou metodológiou skúmania budúcnosti a možno ju považovať za high-tech spoločenských vied. Boom futurológie je spojený s nástupom civilizačnej transformácie industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť, a tiež s rastom nestability v ekonomike i spoločnosti i s prehlbovaním sa civilizačnej krízy. Futurológia dnes zahŕňa štúdia budúcnosti, výskum budúcnosti, prognostiku, technologické a sociálne predvídanie, globálne modely, vytváranie alternatívnych scenárov, konštruovanie indikátorov budúceho vývoja.
Vznik futurológie Futurológia ako veda o budúcnosti vznikla v štyridsiatich rokoch dvadsiatého storočia. Pojem futurológia ako i návrh jej konceptu vytvoril Ossip K. Flechtheim v dvoch článkoch Futurology - A New Science? a Futurology - A Science of Probability, ktoré boli publikované v roku 1943 v amerických časopisoch Forum a Midwest Journal. V týchto článkoch uviedol prvýkrát pojem futuroloógia a načrtol základné charakteristiky futurológie ako vedy o budúcnosti. Obidva články boli v roku 1966 znovu opublikované vo Flechtheimovej knihe History and Futurology . Pojem futurológia vznikol spojením latinského slova futurum, čo znamená budúce, a gréckeho slova logos, čo znamená veda.
Protiváha ideológie Flechtheim naprojektoval futurológiu ako protiváhu ideológie. Tvrdí, že ideológia je ospravedlňovaním a oslavovaním existujúceho spoločenského poriadku. Futurológia naopak zdôrazňuje tvorivú funkciu radikálneho kriticizmu, zameraného proti status quo. Jej vízia budúceho sveta je vždy otvorená, mnohotvárna a rozporná, plná možností a cieľov.
Predstavitelia futurológie a futurologické koncepty Medzi najznámejších futurológov patria Alvin Toffler, John Naisbitt, Yoneji Masuda, Ossip K. Flechtheim, Buckminster Fuller, Hazel Hendersonová, Jerome C. Glenn, Theodore Gordon,Olaf Helmer, Herman Kahn, Robert Jungk, Peter Drucker, Daniel Bell, Joseph Coates, Don Beck, Barbara Marx Hubbardová a ďalší, ktorí sú zároveň tvorcami množstva teoretických konceptov budúceho vývoja spoločnosti a civilizácie, napr. postindustriálnej spoločnosti, informačnej spoločnosti, znalostnej spoločnosti, civilizácie Tretej vlny, Win-Win World, špirálovitej dynamiky, synergetiky, megatrendov, megavýziev, holistických prístupov, integrálnych prístupov atď.
Futurologické konferencie Prvá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti bola usporiadaná v roku 1967 v nórskom Oslo. Oficiálny názov konferencie bol First International Future Research Conference - The Future of Mankind: Peace and Development 1970-2000. Konferenciu usporiadali viedenský Institute fur Zukuntsfragen, nórsky Internationale Peace Research Institute a londýnska skupina Mankind 2000.
Druhá medzinárodná konferencia o výskume budúcnosti - Second International Future Research Conference bola usporiadaná londýnskou skupinou Mankind 2000 v japonskom Kjóte v roku 1970.
Základné postuláty futurológie Pri vytváraní konceptu futurológie Flechtheim vychádzal z nasledovných postulátov: Svet je dynamický, mení sa vo svojich základných štruktúrach a produkuje nové. Určité základné štruktúry zmien možno aspoň čiastočne poznať. Smer a tempo zmien môže byť niekde v hrubých rysoch predvídané. Taktiež rozporné prognózy a projekcie majú svoju cenu - môžu prispieť k objasneniu problémov a kríz a môžu byť aj čiastočne správne (špecifikácie týkajúce sa času, priestoru, skupiny atď. alebo stup a pravdepodobnosti). V tomto rámci spočíva sloboda voľby a možnosť realizácie. Poznaním nutného, možného a žiaduceho sa utvára budúcnosť.
Disciplíny futurológie Za futurológiu ako vedu o budúcnosti môžeme považovať všetky oblasti vedy zaoberajúce sa šúdiom, výskumom a spodobovaním budúcnosti. V súčasnosti je najrožširenejšie označenie pre futurológiu ako vedu o budúcnosti používané Futures Studies čiže štúdie budúcnosti. Týmto je umožnené na výskume budúcnosti participovať aj ľuďom, ktorí by prípadne mali k zaradeniu medzi futurológiu výhrady.
Môžeme tiež právom hovoriť o rastúcej diverzite vied o budúcnosti, nakoľko existuje mnoho označení a názvov pre vedy skúmajúce budúcnosť. Často je odlišnosť daná civilizačnými, spoločenskými alebo kultúrnymi jedinečnosťami a táto skutočnosť je plne v súlade s trendmi vytvárajúcej sa civilizácie Tretej vlny prejavujúcimi sa práve v diverzifikácií rôznych oblastí života spoločnosti. Medzi označeniami vied o budúcnosti nájdeme pojmy ako futurology, future studies, future research, forecasting, foresighting, futuring, visioning, prognosis, prognostica, prospective, prevision, prediction, projection, anticipation, futuribles, future thinking, speculations about future a mnohé ďalšie.
Futures Studies Futures Studies - štúdie budúcnosti - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti, v súčasnej dobe najrozšírenejšie - World Future Society, World Futures Studies Federation, The Millennium Project of AC/UNU, Futures
Future Research Future Research - výskum budúcnosti - pokrýva vedecké a výskumné aktivity spojené s budúcnosťou - The Millennium Project of AC/UNU
Futurology Futurology - futurológia - pokrýva celú škálu vied o budúcnosti - Ossip K. Flechtheim
Forecasting Forecasting - predvídanie - technokratický orientovaná vetva futures studies, používa najmä modelovanie - Erich Jantsch
Prognosis Prognosis - prognózy - prognózovanie sa používalo najmä v období komunizmu - Fred Polak, Nemecko, stredná a východná Európa
Prospective Prospective - prospektíva - francúzska vetva futures studies - Gaston Berger, Michel Godet
Prevision Prevision - prevízia - francúzska vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel
Prediction Prediction - predikcia - technokraticky orientovaná vetva futures studies - Erich Jantsch
Projection Projection - projekcie - projektovanie trendov najmä v ekonomike a v demografii - všeobecne rozšírené
Anticipation Anticipation - anticipácia - predvídanie budúceho vývoja - Hasan Ozbekhan
Futuribles Futuribles - možné budúcnosti - francúzsky orientovaná vetva futures studies - Bertrand de Jouvenel
Future Thinking Future thinking - premýšľanie o budúcnosti - úvahy o budúcom vývoji - Herman Kahn
Futures Field Futures Field – názov pre futurológiu presadzovaný americkým futurológom Royom Amarom
Metódy výskumu budúcnosti Extrapolácia trendov Klasická prognostická metóda, používa sa pri dlhodobej stabilite vývoja skúmaných procesov alebo systémov, predpokladá sa ustálený priebeh vývoja, ktorý možno vyjadriť určitou spojitou vývojovou krivkou, doterajší vývoj je možné extrapolovať do budúcnosti podľa časového horizontu
Vytváranie scenárov Metóda vyvinutá Hermanom Kahnom v RAND Corporation, predstavuje vytváranie alternatívnych charakteristík časových postupností základných prognózovaných procesov, má literárny alebo popisný charakter, je postavená na vytipovaní, výbere a kombinácii určujúcich faktorov budúceho vývoja
Vytváranie vízií Vytváranie určitých podôb možných budúcnosti, vízie môžu byť alternatívne, predstavujú budúcu podobu prognózovaného systému, javu, procesu, spoločnosti, môžu byť optimistické i katastrofické, vytvárajú sa na globálnej, národnej, regionálnej alebo podnikovej úrovni
Vytváranie stratégií Vytváranie dlhodobých stratégií vývoja, zahrňuje stanovenie strategických cieľov a ciest potrebných k dosiahnutiu týchto strategických cieľov
Historická analógia Metóda využívajúca pre prognózovanie vývoja určitých procesov alebo systémov podobný vývoj iných procesov alebo systémov v minulosti
Metóda Delphi Delphi Method - vytvorená Helmerom, Dalkeyom a Gordonom v RAND Corporation, využíva odborné znalosti a intuíciu odborníkov, ktorí posudzujú a odhadujú budúci vývoj, trendy, príležitosti a ohrozenia, robí sa prostredníctvom dotazníkovej metódy v niekoľkých kolách, využíva počítače a Internet
Strom významnosti Hľadá najvýhodnejšie cesty k dosiahnutiu vytýčených cieľov
Brainstorming Vznikla v tridsiatich rokoch 20.storočia, je to metóda búrenia mozgov, hľadanie vhodných riešení skupinou účastníkov formou rýchlej diskusie, porady, vytvárania a prezentácie nápadov, myšlienok, riešení
Simulácia a počítačové modelovanie Metóda simulácie, simulačných hier, simulujú sa rozličné varianty vývoja budúcej situácie, využívajú sa moderné technológie, počítače, má interaktívny charakter
Krížovo-impaktová metóda Používa sa na prognózovanie určitých procesov na základe rozboru vzájomných dopadov a interakcií v rámci vybraných prognózovaných oblastí
Teória hier Využíva princípy teórie hier, ide o modelovanie budúcich možných situácií prostredníctvom simulácie dôsledkov konania jednotlivých hráčov
Prognostické modely a modelovanie Používa vytváranie určitých modelov skúmanej reality, ktoré túto realitu zastupujú, model redukuje zložitosť reality, využíva limitovaný počet parametrov resp. premenných, umožňuje modelovať alternatívny vývoj
Environmentálny scanning Sledovanie vybraných parametrov vývoja vzťahujúcich sa k zmenám prostredia s možným vplyvom na budúcnosť
Intuitívne metódy Založené na intuícií a expertných odhadoch vybraných expertov zaoberajúcich sa danou oblasťou skúmaného budúceho vývoja
Alternatívne ukazovatele Vytváranie alternatívnych indikátorov umožňujúcich sledovať a modelovať budúci vývoj v dlhodobých časových horizontoch
Ďalšie metódy Koleso budúcnosti Technologické prognózovanie Divoké karty Predpokladovo-založené prognózovanie Systémové perturbácie Mentálne mapy Učiaca sa organizácia Retrospektívna futurológia Participatívne prognózovanie Násobné pohľady SOFI Scenárové myslenie Scenárové plánovanie Obsahová analýza Vojnové hry Mierové hry Scanning
Bibliografia Knihy Bell, Wendell: Foundations of Futures Studies. Human Science for a New Era Volume 1: History, Purposes, and Knowledge. Transaction Publishers, New Brunswick, London 1998 Bell, Wendell: Foundations of Futures Studies. Human Science for a New Era Volume 2: Values, Objectivity, and the Good Society. Transaction Publishers, New Brunswick, London 1998 Cornish, Edward: Futuring. The Exploration of the Future. World Future Society, Bethesda 2004 Glenn, Jerome C. (editor): Futures Research Methodology. Version 1.0. The Millennium Project Of American Council for the United Nations University, Washington, D.C. 1999 Flechtheim, Karl Ossip: History and Futurology. A.Hein. Meisenheim am Glan 1966 Flechtheim, Karl Ossip: Futurologie. Der Kampf um die Zukunft. VerlaG Wissenschafte und Politik, Koln 1971 Fowles, Jib (editor): Handbook of Futures Research. Greenwood Press, Westport, Connecticut, London, England 1978 Coates, Joseph F., Jarrat, Jennifer: What Futurists Believe. World Future Society, Bethesda, Maryland 1989 Lempert, Robert J., Popper, Steven, Bankes, Steven C.: Shaping the Next One Hundred Years. New Methods for Quantitative, Long-Term Policy Analysis. RAND, Santa Monica, CA 2003 ManyWorlds: Grasping the Future. Comparing Scenarios to other Techniques. ManyWorlds, Inc., Houston, Texas Masini, Eleonora Barbieri: Why Futures Studies ? Great Seal, London 1993 Polak, Fred L.: The Image of the Future. Enlightening the Past, Orienting the Present, Forecasting the Future. 2 volumes. Oceana Publications, New York 1961