Štrbské SoliskoIn: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve. (''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.; , , ) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží v Soliskovom hrebeni nad Štrbským Plesom, približne západne od Popradu.
Názov Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Adjektívum poukazuje na polohu štítu v chotári obce Štrba a nad Štrbským plesom. Pri pohľade od Štrbského plesa je Štrbské Solisko jediným samostatne a markantne viditeľným bodom na hrebeni Soliska. V sprievodcovskej literatúre bol popisovaný s dvoma vrcholmi. Dnes má nižší končiar samostatné meno: Mlynické Solisko.
Poloha Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry. Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Štrba. Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádza aj Tatranská Štrba a Štrba, juhozápadne Važec, západne Podbanské, juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka, východne Starý Smokovec a severozápadne poľské mesto Zakopané. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Furkotská dolina a Mlynická dolina.
Opis Štrbské Solisko je posledný väčší štít v juhovýchodnej časti Soliskového hrebeňa, medzi Šedou lávkou (Furkotským Soliskom) a Nízkou lávkou (Mlynickým Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Hrebeň vybieha južným smerom z Furkotského štítu () v krivánskej rázsoche, vedúcej z Čubriny () v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu, ktorými zo štítu odteká prebytočná voda. Západným smerom voda prúdi Furkotským potokom do Bieleho Váhu, východne sa zvažujúce svahy odvodňuje Mlynica do rieky Poprad.
Západným smerom sa nachádza Sedielková kopa (), Jamská kopa (), Ostrá veža (), Kriváň () a Krátka (), severným Ostrá (), Nefcerské veže (), Furkotský štít (), Hrubý vrch (), Veľké Solisko (), Štrbský štít (), Kôprovský štít () a Hlinská veža (), východným Rysy (), Kôpky (), Satan (), Malá Bašta (), Končistá () a Patria () a južným Trigan (), Predné Solisko () a Rakytovec (). Na vrchol nevedie značený turistický chodník.
Výhľady Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Branisko, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Veľká Fatra a hrebeň Lúčanskej Fatry.
Prístup Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku a nevedie naň značený turistický chodník. Výstup naň je možný len s horským vodcom. Značený chodník vedie na susedné Predné Solisko.
Prvovýstupy V lete: Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt, 3. júna 1906 V zime: Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy, 25. marca 1913
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Pozri aj Vysoké Tatry Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia) Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia) Tatranský národný park Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Externé odkazy Poloha na turistickej mape
Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku Kategória:Vrchy Vysokých Tatier Kategória:Vrchy v okrese Poprad Kategória:Štrba