náhľad|Rómska vlajka
Rómovia (jednotné číslo Róm, ženský rod Rómka; nekodifikovaný ale správnejší tvar: Romovia [j. č. Rom, ž. r. Romka]; slovakizovaný tvar používaný Rómami: Romáci [j. č. Romák, ž. r. Romáčka]; nesprávny tvar Romo) alebo Cigáni (j. č. Cigán, staršie Cigáň, ž. r. Cigánka, staršie Cigaňa/Cigáňka) môžu byť: a) európska skupina obyvateľstva (väčšinou charakterizovaná ako etnická skupina, súhrnné označenie etnických skupín alebo niekedy ako národ) migrujúca zo severnej Indie v rokoch 9001100 nášho letopočtu do Európy, ktorá dnes žije rozptýlená v diaspórach ako menšina po celom svete; b) ako bod a plus príbuzné (či údajne príbuzné) etniká, najmä Dómovia (vrátane etnika Loli) a Lomovia (nevhodne Lómovia), a niekedy aj Džakati, Domba, Bandžari a ďalší; c) zriedkavejšie: ako bod a či b plus európski kočovníci (Jenišovia, Travellers atď. – porov. článok Cigán), hoci to často nie sú etnickí Rómovia; v tomto prípade sa však častejšie používa výraz cigán než Róm.
Slovo Rómovia (resp. varianty vyššie uvedené v prvej zátvorke) – nie však slovo Cigáni – môže v užšom zmysle označovať: d) len jednu veľkú podskupinu Cigánov, ktorá žije primárne v strednej a východnej Európe (okrem sčasti Nemecka), t.j. predovšetkým opak Sintov e) z pohľadu samotných Rómov: len tzv. žuže, čiže len tú časť rómskeho etnika (chápaného podľa bodu a, b, c či d), ktorá je vnímaná ako slušní ľudia, hrdí na rómstvo a dodržiavajúci zásady rómstva, t.j. opak degešov
O ďalších významoch slova Cigáni pozri článok Cigán.
Balkánske skupiny nazývané Egypťania, Gjupti a Haškalijovia sa obyčajne zaraďujú medzi Rómov, hoci sami trvajú na tom, že k nim nepatria.
Ak sa Cigáni nechápu ako etnická skupina, ale len ako antropologická, sociologická alebo podobná skupina (čo sa už v súčasnosti často nerobí), treba podľa slovenských kodifikačných slovníkov použiť slovo cigáni písané s malým c.
Rómovia hovoria spoločným jazykom nazývaným rómsky, ktorý sa delí na niekoľko sčasti vzájomne nezrozumiteľných dialektov. Majú spoločné kultúrne rysy.
Etnonymá
Róm náhľad|Migrácia Rómov v stredoveku
Európski Rómovia sa sami označujú v rómčine po rómsky ako rom s množným číslom roma. Autonym Roma označuje muža, manžela.Jozef Facuna - René Lužica: Rómska kultúra, Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2017 Varianty tohto pomenovania sú v niektorých nárečiach (v Rumunsku, Albánsku a pod.) rrom, u rumunských Rómov aj roum a u fínskych a niektorých baltských Rómov romm. Vyskytuje sa aj tvar romo (namiesto rom), ktorý je však jazykovo chybný. Pôvodná slovakizovaná podoba používaná samotnými Rómami znie Romáci (Romák, Romovka). Kodifikovaný slovenský tvar znie Róm (Rómovia, Rómka), teda s dlhým o. Písanie s dlhým o bolo prvýkrát umelo zavedené až v roku 1988 B. Mannom v časopise Slovenský národopis (dovtedy sa písalo krátke o) a od 90. rokov je takéto písanie vďaka M. Považajovi aj kodifikované. Ako podrobne vysvetľuje I. E. Kutlík-Garudo v roku 1991 v Slovenskej reči, je však tvar s dlhým o jazykovo aj vecne chybný, správne by sa malo písať Rom (Romovia, Romka).Kutlík-Garudo, I. E.: Rom, alebo Róm in: Slovenská reč, ročník 56, č. 4, 1991, str. 223-229
V rómčine je pojem Róm (Rom) pôvodne len označenie pre Rómov v strednej a východnej Európe a okolí (pozri mapu).
V posledných desaťročiach sa začal výraz (mimo každodennej rómčiny) používať v širšom zmysle ako slovo nahradzujúce dovtedajší výraz Cigán (čiže zahŕňa aj Sintov atď.). Takéto použitie slova Rómovia namiesto výrazu Cigáni výslovne odporučil prvýkrát v roku 1971 prvý Medzinárodný kongres Cigánov. Toto nové použitie vyplýva jednak z toho, že výraz Cigáni sa dnes už podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, a jednak sa zdôvodňuje tým, že je vhodné označovať etnické skupiny takými názvami, akými sa označujú sami, čo je v tomto prípade slovo Rómovia (aj keď s výhradami – pozri nižšie). Toto riešenie je však sčasti sporné, pretože výraz Róm, ako už bolo spomenuté, ako samooznačenie používa v každodennom styku len časť Rómov (najmä v strednej a východnej Európe), ostatní sami seba označujú názvami Sintovia, Romaničal, Manuši atď. Z toho vyplýva, že názov Rómovia, akokoľvek politicky korektný, diskriminuje skupiny Cigánov, ktoré sa sami označujú inak. Tento kritický postoj k používaniu označenia Rómovia v širšom zmysle je rozšírený najmä v Nemecku, kde ho podporuje aj skutočnosť, že zväz Sinti Allianz Deutschland (jeden z dvoch veľkých cigánskych zväzov v Nemecku) označenie cigán považuje za neutrálny a za správny, pretože zahŕňa všetky cigánske národnostné skupiny. V snahe vyhnúť sa aj spornému výrazu Cigáni, aj spornému výrazu Rómovia (chápanému v širšom zmysle) sa v Nemecku v praxi najčastejšie používa výraz "Rómovia a Sinti" alebo "Sinti a Rómovia".
Tretí základný význam slova Róm je jeho použitie ako synonymum slova žuže (pozri vyššie).
Cigán náhľad|Historické rozloženie Cigánov (Rómov v širšom zmysle) v Európe náhľad|Mapa rozšírenia rôznych vetví cigánov v Európe
Vo viacerých európskych jazykoch označenie Cigán (a príslušné jazykové varianty) používali Nerómovia (a sčasti aj samotní Rómovia) zhruba do 70. rokov 20. storočia ako hlavné či jediné označenie Rómov v širšom zmysle. V súčasnosti sa už výraz vo viacerých jazykoch podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, preto sa uprednostňuje označenie Rómovia. Slovo Cigáni sa niekedy používa aj na označenie (najmä) európskych kočovníkov (Jenišov a podobne) a aj ako súčasť názvu tzv. Morských Cigánov. Okrem toho sa používa ako synonymum slova degeš.
Pokiaľ ide o prenesené významy slova cigán, podľa súčasnej kodifikácie slovenčiny (porovnaj napr. Krátky slovník slovenského jazyka) rozlišujeme medzi slovami Cigán/cigán (etnická a pod. skupina) a cigáň s mäkkým n (význam: klamár); pôvodne sa však aj etnická skupina volala s mäkkým ň (napr. porovnaj Bernolákov Slowár a Peciarov Slovník slovenského jazyka).
Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169cygan in: Fasmer, M. (Vasmer, M.): Etimologičeskij slovar russkogo jazyka: z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamená cigán, a ktoré vzniklo v Byzantskej ríši z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré Theofanes vo svojom diele Chronografia vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii); z kurdského slova asingăr (kováč) z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník) z perzského slova asinkan (kováčňa) zo starotureckého slova čïgāń (chudobný)
Slovo cigán je veľmi podobné vo všetkých európskych jazykoch: cikán česky cigan slovinsky Zigeuner nemecky, zingaro taliansky cigano portugalsky tsigane alebo gitane francúzsky Циганин / ciganin bulharsky τσιγγάνος grécky cygan poľsky ţigan rumunsky Цыган / cygan rusky циган / cyhan ukrajinsky циган / cigan srbsky zigenare švédsky sigøyner nórsky cigány maďarsky çingene turecky Роми/ Цигани (Romi, Cigani) macedónsky
Iné názvy Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z Egypta a tento názov sa používa od 15. do 18. storočia. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného „e“ (v španielčine Gitano, v angličtine Gypsy v chorvátčine Jedupak – Jedupta = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde okrem Tsigane existuje výraz Bohémien, čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do Francúzska prišli z Čiech v prvej polovici 15. storočia.
Znaky rasy Farba ich vlasov je hnedá, zväčša tmavá. Farbu očí majú zväčša tmavú, najčastejšie hnedú. Výška mužov je 164167 cm, ženy sú asi o 12 cm nižšie. Zaujímavé sú ich fyziologické znaky, ktoré potvrdzujú ich indický pôvod. Krvná skupina B, ktorá je u európskeho obyvateľstva vzácna, sa u nich vyskytuje až v 35 %.Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183198
Pôvod a migrácia do Európy náhľad|Rómovia z Osmanskej ríše náhľad|Róm zo španielskych Pyrenejí Indický pôvod Rómov bol objavený až na konci 18. storočia na základe jazykového porovnania medzi rómčinou a indickými jazykmi. Všeobecne známa je historka o maďarskom študentovi kalvínskej teológie Stefanovi Vályim , ktorý sa v Leidene stretol s indickými (malabarskými) študentmi. Tí mu svojím výzorom a jazykom pripomínali Rómov z okolia Komárna, preto mu napadlo porovnať ich jazyk s rómčinou. Zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Veľká väčšina slov sa zhodovala a Rómovia správne určili ich význam. V časopise Wiener Anzeigen bola o tom publikovaná správa v roku 1763. Ako anekdotu uviedol túto zmienku aj Samuel AugustinCigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku. Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3 no na jej základe usúdil, že Rómovia pochádzajú z juhozápadnej Indie. Vedecké základy romistiky položili nemeckí indológovia J. CH. Rüdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí predpoklad o indickom pôvode rómskeho jazyka, a tým aj samotných Rómov, overili metódou komparatívnej lingvistiky. Neskoršia jazykoveda vo svojom výskume tento pôvod lokalizovala a spresňovala vo viacerých indických spoločenstvách, sledovala migračné prúdy Rómov pri ich postupe na európsky kontinent.