Mnohoznačnosť (iné názvy: polysémia, viacvýznamovosť, viacznačnosť, viaczmyselnosť, ekvivocita, ekvivokácia) – mať viac významov. Mnohoznačnosť (znaku) umožňuje sprostredkovať rozličné súvislosti zmyslu. Mnohoznačnosť je sémantický vzťah, keď rovnaké slová označujú rôzne predmety v rôznych významoch. Napr. 'zem' znamená rôzne veci, keď týmto slovom označujeme prsť, pôdu, územie, zemeguľu.
Polysémia v lingvistike Polysémia/Polysémantizmus Polysémia (z gréckeho πολυσημεία) je označenie javu v lingvistike, pri ktorom má jeden znak (napr. slovo) viacero kontextuálnych významov vznikajúcich na základe vzájomnej podobnosti objektu.
Polysémantizácia Polysémantizácia je jav, pri ktorom jazykový prostriedok nadobúda viacvýznamovosť.
Úvod do problematiky O slove vravíme, že je polysématické vtedy, ak je jeho význam polysématický. Teda, slovo je polysématické vtedy, ak nemá rovnaký význam aspoň v dvoch rôznych kontextoch. Ale takáto definícia nie je úplne presná, pretože vývojom jazyka dochádza k prirodzeným posunom, keď zaužívanými bežnými slovami pomenúvame novovzniknuté situácie alebo objekty. V prípade takéhoto posunu vravíme už o homonymii (napr. sedlo – sediaca časť konského postroja sa s časom v jazyku vyčlenilo ako samostatné slovo sedlo - preliačina v pohorí).
Pomôcky pri rozlišovaní javov homonýmie a polysémie Základný rozdiel medzi polysémiou a homonymiou spočíva v existencii, respektíve absencii vzťahu medzi významami. Ak tu tento vzťah je, hovoríme o polysémii a naopak.
Rozdiel medzi homonýmiou a polysémiou osciluje na úzkej hrane, a preto nie je vždy možné celkom jednoznačne rozhodnúť, ktorý z javov skutočne v danom prípade nastal, ale platí, že polysémia je založená na metonymických a metaforických vzájomných vzťahoch medzi rôznymi pojmami s rovnakým znakom, zatiaľ čo homonymia je náhodná zvuková zhoda dvoch znakov, s úplne odlišným významom.
Zeugma Azda najistejšou pomôckou na rozlíšenie homonymie od polysémie je zeugma. Metóda spočíva v tom, že osadzujeme slová do rôznych kontextov a následnou analýzou ich vystupovania v nich zisťujeme, či dochádza k odlišnej kontextovej väzbe:
Ak vieme slovo použiť v dvoch rôznych kontextoch, pričom význam slova z prvého kontextu nemá nič spoločné s významom toho istého slova v inom kontexte, nemôžeme hovoriť o polysémii. V takomto prípade hovoríme o homonymii. kryť tvoriť ochrannú prikrývku, chrániť pred poškodením, pokrývať: farba dobre kryje, linoleum kryje dlážku robiť neviditeľným, poskytovať úkryt, záštitu: húština ich kryla, kryť dieťa svojím telom umožňovať bezpečný priebeh alebo stav niečoho, niekoho; zaisťovať, zabezpečovať: kryť ústup (vojska); kryť podvody; mena (nie) je krytá zlatom; pästiar sa musí (vedieť) kryť; kryje sa podpisom vedúceho ...polysémia
ale
kry kríky prikry! ...homonymia, konkrétne homoforma
Využitie V odborných textoch sa autor väčšinou snaží o obmedzenie mnohoznačnosti. V umeleckej literatúre najmä v poézii sa mnohoznačnosť naopak využíva na zvýšenie umeleckého účinku.
Príklady hlava časť ľudského alebo zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia hlava, bolí ho hlava, hučí mu v hlave; je o hlavu vyšší; sťať hlavu, popraviť sťatím sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z hlavy; pracovať hlavou duševne; mať dobrú hlavu byť nadaný, bystrý život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu hlavu za zadržanie niekoho; ručiť svojou hlavou človek ako jedinec: odb. spotreba na hlavu vedúca alebo zodpovedná osoba: hlava štátu, rodiny vec podobná hlave: kapustná hlava, hlava kolesa, skrutky; mačacie hlavy dlažbové kamene arch. kapitola (v knihe) rebro oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod rebrá; zlomiť si rebro mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené rebro vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické rebrá oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové rebrá, rebrá lietadla čo tvarom pripomína rebro: rebro radiátora koleno kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v kolene, posadiť si dieťa na kolená; blata po kolená veľa; podlamujú sa mu kolená i pren. je slabý; hodiť sa pred niekým na kolená i fraz.; robiť niečo na kolene improvizovane; bravčové koleno časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté kolená (na nohaviciach) ohnutá časť, ohyb: koleno rúry kĺb ohybný spoj dvoch alebo viacerých kostí, zhyb: kolenný kĺb, zápal kĺbov ohybný spoj súčiastok mechanizmu: čapový kĺb; rameno časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece časť niečoho vybiehajúca do boku (pripomínajúca ľudské rameno): rameno kružidla, rameno semafora; rameno rieky; rameno kríža; geom. rameno uhla jedna z polpriamok, ktorá určuje uhol; fyz. rameno sily kolmá vzdialenosť pôsobiska sily od ťažiska správ. plece; jazyk pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať jazykom, vyplaziť jazyk; bravčový, údený jazyk čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové jazyky; jazyk v topánke; v názvoch rastlín: jelení jazyk, hadí jazyk sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktorá slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský jazyk; slovanské, románske jazyky; učiť sa cudzie jazyky; spisovný jazyk; štúrovský, bernolákovský jazyk spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom; jazyk Hviezdoslava; odborný jazyk viera pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho, verenie: viera v človeka, v spravodlivosť, vo vlastné schopnosti; viera v Boha; viera v lepšiu budúcnosť náb. presvedčenie; vierovyznanie: kresťanská viera, prestúpiť na inú vieru blok zoskupenie rovnakých alebo podobných predmetov: blok domov; zložiť tehly do blokov zoskupenie ľudí, spoločnských skupín, štátov s podobnými cieľmi: blok ľavicových strán; vojenské bloky veľký (jednoliaty) kus hmoty: oceľový blok; šport. štartovací blok podstavec na štartovanie zväzok listov papiera: poznámkový blok publ. tematický celok: poludňajší blok spravodajstva; diskusia obsahovala dva tematické bloky; koruna ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská koruna základná peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska koruna; nová, kovová koruna hist. kráľovstvo: uhorská, česká koruna časť stromu utvorená vetvami: košatá koruna, koruna jablone, preriediť korunu bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu hud. znamienko predĺženia tónu zub tvrdý útvar v ústnej dutine slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy: predné, zdravé, umelé zuby, deravý zub; mliečne, očné zuby; zuby múdrosti ktoré rastú posledné; bolí ho zub, trhať, plombovať zuby, čistiť si zuby; drkotať zubami (od zimy, od strachu); škrípať zubami i pren. expr. zlostiť sa; ceriť zuby (o človeku) expr. smiať sa, (o šelme) vytŕčať pri vrčaní; zaťať zuby i fraz. ovládnuť sa; vylomiť si zuby (na niečom) i fraz. expr. stroskotať; vybiť niekomu zuby; hovor. hovoriť cez zuby a) nezrozumiteľne b) neochotne niečo podobné tomuto útvaru: zuby píly, hrebeňa, kľúča; zuby na hrabliach hrebeň nástroj so zubmi na česanie vlasov: kostený, ozdobný hrebeň iný nástroj so zubmi (ako súčasť strojov ap.): hrebeň na zber čučoriedok rafáč; tech. urovnávací hrebeň výrastok na hlave niektorých vtákov: kohútí hrebeň vrchná pretiahnutá úzka časť niečoho: horský hrebeň, hrebeň vrchov, strechy, vĺn; meteor. hrebeň vysokého tlaku pruh medzi 2 tlakovými nížami myš malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach, zool. Mus inform. obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču, pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií čelo predná časť hlavy nad očami: nízke čelo, krčiť čelo; mať vrásky na čele i pren. mať starosti; pot mu vystúpil na čelo; udrieť sa do čela i fraz. spomenúť si na niečo; pren. čelo sa mu vyjasnilo upokojil sa, potešil sa; čelom vzad! povel predná, frontálna časť niečoho: čelo domu, čelo sprievodu vedúce, popredné miesto, postavenie: byť, stáť na čele, v čele, dostať sa, postaviť sa na čelo nos výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý nos; orlí nos zahnutý; dýchať nosom; zápach mu udrel do nosa náhle ho pocítil niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: nos člna, lietadla kryť tvoriť ochrannú prikrývku, chrániť pred poškodením, pokrývať: farba dobre kryje, linoleum kryje dlážku robiť neviditeľným, poskytovať úkryt, záštitu: húština ich kryla, kryť dieťa svojím telom umožňovať bezpečný priebeh alebo stav niečoho, niekoho; zaisťovať, zabezpečovať: kryť ústup (vojska); kryť podvody; mena (nie) je krytá zlatom; pästiar sa musí (vedieť) kryť; kryje sa podpisom vedúceho mier stav bez vojny: nastoliť mier, zabezpečiť v oblasti mier, žiť v mieri dohoda o skončení vojny: uzavrieť mier stav bez sporov, pokoj, zhoda: mier v rodine, mier duše; hody slávnosť výročia posviacky kostola alebo sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: ísť na hody hostina, hodovanie: urobiť si hody
Pozri aj homonymum homoforma homofóna antonymum ambiguita synonymum zeugma (jazykoveda) tautonymum
Referencie JÚĽŠ SAV BA
Kategória:Sémantika