Zákonodarná moc (iné názvy: legislatíva, legislácia) je druh štátnej moci, ktorý sa realizuje prijímaním a vydávaním ústavy, zákonov a všeobecne záväzných nariadení príslušnými zastupiteľskými zbormi.
Jej cieľom je určiť normy, ktoré budú na území štátu platné. Má právo kontrolovať vládu, ustanovovať ju a odvolávať, ako aj ustanovovať súdnu moc. Zákonodarnou mocou je parlament. Mandáty poslancov zákonodarného orgánu vznikajú zväčša pri parlamentných voľbách. Parlament môže tvoriť jedna komora, jedna snemovňa, prípadne dve komory a dve snemovne. Ústavy zakotvujú buď jednokomorovú alebo dvojkomorovú sústavu. Medzi komorami je rozdiel: a) v dĺžke funkčného obdobia b) v spôsobe dosadzovania osôb do funkcie c) v kompetenciách d) v názve V demokratických štátoch je parlament spravidla dvojkomorový. Funkčné obdobie parlamentu je 3-5 rokov, každý štát si ho zvolí podľa vlastných tradícií ústavy. Slovensko má jednokomorový parlament. Dvojkomorový má napríklad Česko (poslanecká snemovňa/senát), Francúzsko (národné zhromaždenie/senát), Spojené kráľovstvo (dolná snemovňa/horná snemovňa). Parlament je kolektívny orgán štátnej moci. Úlohy a právomoci parlamentu: 1) prijíma, mení, dopĺňa a reviduje ústavu 2) prijíma, mení, dopĺňa zákony 3) schvaľuje štátny rozpočet 4) schvaľuje program vlády 5) ratifikuje medzištátne dohody 6) posudzuje činnosť vlády 7) menuje sudcov V niektorých krajinách parlament volí prezidenta (Taliansko, Nemecko).
Pozri aj
Deľba moci Súdna moc Výkonná moc
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Ústavné právo