Morfológia (príslušný odborník sa volá morfológ) môže byť: všeobecne a vo filozofii: učenie o tvare, forme, o vonkajšej a vnútornej skladbe, pričom učenie o vnútornej skladbe sa označuje ako anatómia; morfologické hľadisko býva vstupným hľadiskom komplexného skúmania javov v medicíne: veda zahŕňajúca anatómiu, histológiu a embryológiu, teda stavbu a vývoj ľudského tela v jazykovede: tvaroslovie v biológii: náuka o tvaroch organizmov a ich orgánov, pozri morfológia (biológia) v geológii: skrátene geomorfológia v astronómii: tvar astronomického objektu, napr. hmloviny, galaxie alebo inej rozsiahlej štruktúry, pozri morfológia (astronómia) vo vodárenstve: skrátene hydromorfológia skrátene morfológia korýt (náuka o tvorení korýt riek a potokov a o ich zmenách) v architektúre: náuka o architektonických formách, ich vzniku, vývoji a funkcii, synonymum architektonické tvaroslovie, pozri architektonické tvaroslovie v archeológii: základný tvarový rozbor archeologických nálezov a objektov, pozri morfológia (archeológia) vo folkloristike: štúdium štruktúry folklóru a rozprávok, pozri morfológia (folkloristika)
Pozri aj experimentálna morfológia (v botanike) matematická morfológia (teoretický model pre digitálne obrazy) morfológia kryštálov morfológia mesta (=mestská morfológia)