náhľad|Para znázornená v diagrame tlaku a teploty (Para je modrá čiara plus oblasť označená ako prehriata para.) náhľad|T-s diagram pre vodu/vodnú paru Para je prechodný stav medzi kvapalinou (resp. pevnou látkou) a typickým plynom. Je to teda stav nekvapalnej a nepevnej látky, ktorej teplota a/alebo tlak je relatívne blízko jej bodu premeny na kvapalnú alebo pevnú fázu. Detaily definície sa rôznia - pozri nižšie.
V niektorých textoch sa para (bez ohľadu na detaily jej definície) terminologicky chápe ako podtyp plynu, v iných ako opak plynu. Ak sa chápe ako opak plynu, tak sa para a plyn niekedy spolu označujú ako vzdušniny.
Chápanie pary v bežnom jazyku je odlišné od fyzikálnej definície (teda od definícií preberaných v tomto článku) - pozri para (rozlišovacia stránka).
Ukážky definícií Para je plyn v podmienkach blízkych ku skvapalneniu. para. In: Malá encyklopédia chémie: Anorganická chémia. Organická chémia. Biochémia. Farmaceutická chémia. Fyzikálna chémia. Agrochémia. Geochémia. Analytická chémia. Rádiochémia. Jadrová chémia. Plasty. Chemické názvoslovie. Významní chemici / Jaroslav Bína ; Jaroslav Bína, Jaromír Polák, Tibor Hrabovský. 3. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 816 s. (Malé encyklopédie). S. 81 Para je plynné skupenstvo látky v blízkosti teploty varu príslušnej kvapaliny. Dampf. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8 Para je látka v plynnom skupenstve pre teplotách nižších ako kritická teplota. Para je plynná fáza látky pri teplotách nižších, než je kritická teplota (teplota, pri ktorej mizne rozdiel medzi kvapalnou a plynnou fázou); zvyčajne definovaná možnosťou skvapalnenia púhou kompresiou pri konštantnej teplote.pára. In: Para je plynu podobná fáza látky pri teplote pod jej kritickým bodom. Paru možno kondenzovať na kvapalinu alebo pevnú látku zvýšením jej tlaku alebo znížením jej teploty. vapour. In: Para je plynná fáza látky, ktorá je buď v interakcii so svojou kvapalnou alebo pevnou fázou, alebo sa nachádza v stave, z ktorého sa malou zmenou teploty alebo tlaku dá spôsobiť jej kondenzácia. Dampf. In: Lexikon der Physik. [CD-ROM] Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7. Para je neviditeľný plyn, ktorý je v priamom styku s pevnou látkou alebo kvapalinou - väčšina látky je kvapalnom alebo pevnom stave, malá časť je plynná. Para je plyn tvoriaci sa v dôsledku uvoľňovania molekúl z látky nachádzajúcej sa v kondenzovanom stave (kvapalina, pevná látka) do voľného objemu Podľa A. N. Gurejeva panuje je v používaní termínov para a plyn neporiadok, preto sú podľa neho výrazy plyn a para v terminológii termodynamiky fázových premien voľne zameniteľné. par. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie
Diagram teplota-entropia V diagrame teplota-entropia (pozri obrázok) sa oblasť pary nachádza vpravo od krivky sýtych pár (pravá časť modrej zvonovitej krivky) a pod kritickou teplotou (dotyčnica k vrcholu zvonovej krivky). Stav nad kritickou teplotou sa v termodynamike považuje za plyn.
Vodná para
V technických aplikáciách je vodná para najčastejším zástupcom pary. Napríklad parný stroj alebo parná turbína pracujú s vodnou parou, aj keď to nie je v ich názve uvedené. V energetike sa takáto para nazýva aj prehriata para. Kritický bod vodnej pary má parametre: teplota: 374,2°C tlak: 22,0453 MPa merný objem: 0,00304 m3.kg-1
Pozri aj mokrá para
Referencie
Iné projekty
Kategória:Plyny Kategória:Fázy (termodynamika)