náhľad|280px|Nepohlavný, čisto samičí druh bičíkovca Aspidoscelis neomexicanus (v strede), ktorý sa rozmnožuje partenogenézou, je obklopený samcami dvojpohlavných druhov A. inornatus (vľavo) a A. tigris (vpravo), ktoré sa prirodzene hybridizovali do vzniku A. neomexicanus. Partenogenéza (iné názvy: partenogenetické rozmnožovanie, samobrezivosťpartenogenéza. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online, zastarano [alebo po latinsky]: parthenogenesisparthenogenesis. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel NŽ. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. S. 62) je druh rozmnožovania a najčastejšie sa definuje ako vznik živočíšneho či rastlinného embrya (príp. v širšom zmysle sporofytu/dospelého jedinca) z vajcovej bunky (u rastlín podľa niektorých definícií aj z inej bunky zárodočného mieška alebo naopak len z diploidnej vajcovej bunky) bez oplodnenia. Podrobnejšie o definíciách pozri nižšie.
Partenogenéza je akýsi prechodný typ rozmnožovania medzi nepohlavným rozmnožovaním a pohlavným rozmnožovaním.
Definícia Existuje viacero definícií partenogenézy. Nasleduje ich prehľad.
Partenogenéza môže byť: u živočíchov: najčastejšie: vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca) z vajcovej bunky (čiže samičej gaméty) bez oplodnenia; v širšom ponímaní partenogenéza zahŕňa aj špeciálne formy nazývané gynogenéza a hybridogenéza. Vysvetlenie: Gynogenéza (=pseudogamná partenogenéza) je vývoj vajcovej bunky bez oplodnenia ale stimulovaný prítomnosťou spermií vo vodnom prostredí. Hybridogenéza je rozmnožovanie, pri ktorom síce dochádza k oplodneniu, ale v dospelosti potomka je genóm otca z potomka eliminovaný.partenogenéza. In: Pyramídaparthenogenesis. In: Parthenogenese. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 2/ MeZ . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00074-6. S. 661-662 S. 35-36 ako predchádzajúci bod + androgenéza. Vysvetlenie: Androgenéza (=samčia partenogenéza) je vznik haploidného embrya z jadra samčej gaméty, pričom samičie jadro je eliminované či deaktivované pred oplodnením vajcovej bunky.androgenéza. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 35androgenesis. In: u rastlín: najčastejšie: diploidná partenogenéza. Vysvetlenie: Diploidná partenogenéza (=partenogenéza, somatická partenogenéza [I]) je vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej diploidnej vajcovej bunky (alebo prebehne automixia haploidnej vajcovej bunky, takže jedinec je nakoniec diploidný). Nasleduje po apomeióze (pozri nižšie).apomixis; parthenogenesis. In: partenogenéza. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 357DIJK, P. van: Apomixis: Basics for Non-botanists. In: Lost sex: The evolutionary biology of parthenogenesis, 2009 diploidná partenogenéza alebo haploidná partenogenéza. Vysvetlenie [pozri aj vyššie]: Haploidná partenogenéza (=generatívna partenogenéza) je vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej haploidnej vajcovej bunky a jej [hlavné?] druhy sú gynogenéza a androgenéza [androgenéza nie vo vyššie uvedenom význame, ale vo význame: vznik haploidných rastlín z mikrospór]. Partenogenéza v tomto zmysle je teda vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej vajcovej bunky. WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 11 staršie: haploidná partenogenéza. Vysvetlenie: Autori používajúci túto definíciu nepovažujú vajcovú bunku, ktorá je diploidná, za (ozajstnú) vajcovú bunku, ale len za druh sporofytickej bunky, z čoho vyplýva, že to, čo sa inde označuje ako diploidná partenogenéza, je pre týchto autorov len druh pravého vegetatívneho rozmnožovania a partenogenézou je len to, čo sa inde označuje ako haploidná partenogenéza. WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 105 (diploidná) partenogenéza a (diploidná) apogamia. Vysvetlenie [pozri aj vyššie]: Apogamia (=apogamétia, somatická partenogenéza [II]) je vývoj embrya z nejakej gametofytickej bunky [t.j. u semenných rastlín: nejakej bunky zárodočného mieška] inej než vajcová bunka. Diploidná apogamia je apogamia z diploidnej bunky.CZAPIK, R. Enigma of apogamety. In: Protoplasma (1999) 208:206-210 S. 207Apogamie. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ AMe . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8. S. 42 Slovo apogamia má mimochodom ešte druhý, starší význam: môže to byť synonymum apomixie. WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 9 (variantná definícia pre semenné rastliny, papraďorasty a príp. machorasty:) 1. apomeióza (=apospória [v širšom zmysle] = diplospória alebo apospória [v užšom zmysle]) spolu s následnou diploidnou partenogenézou alebo diploidnou apogamiou, a 2. adventívna embryónia. Synonymum je v tomto prípade aj názov apomixia. Vysvetlenie [pozri aj vyššie a terminologickú poznámku v článku apomixia ]: Diplospória je [u semenných rastlín] vznik diploidného zárodočného mieška z bunky samičieho archespória; v širšom zmysle zahŕňa aj následnú diploidnú partenogenézu či diploidnú apogamiu. Apospória je [u semenných rastlín] vznik diploidného zárodočného mieška z niektorej inej somatickej bunky nucelu, než z ktorej vzniká archesporová bunka; v širšom zmysle zahŕňa aj následnú diploidnú partenogenézu či diploidnú apogamiu.Parthenogenesis - Infobox. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1. staršie: nepohlavné rozmnožovanie vôbec (vrátane rastlinnej či živočíšnej partenogenézy vo vyššie uvedených významoch)parthenogenesis. In: parthenogenesis. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
Nasledujúci text sa zaoberá len definíciami označenými vyššie ako “najčastejšie”. O ostatných definíciách pozri iné články.
Zaradenie Partenogenéza sa zvykne zaraďovať:Fortpflanzung. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ AMe . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8. S. 285BOYDEN, A. Is Parthenogenesis Sexual or Asexual Reproduction? In: Nature, Nov. 11, 1950, Vol. 166, S. 820 eingeschlechtliche Fortpflanzung. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.partenogenetické rozmnožovanie. In: Z veterinárnej terminológie. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1958, č. 7, str. 210 pod nepohlavné rozmnožovanie alebo pod pohlavné rozmnožovanie alebo ako samostatný typ rozmnožovania (popri pohlavnom rozmnožovaní, nepohlavnom rozmnožovaní, gynogenéze a pod.) alebo do zvláštnej (tretej) skupiny rozmnožovania nazývanej jednopohlavné rozmnožovanie (=unisexuálne rozmnožovanie; zahŕňa okrem partenogenézy najmä aj gynogenézu, hybridogenézu a androgenézu) alebo sa meiotická partenogenéza (čiže automixia) zaradí pod pohlavné rozmnožovanie a ameiotická partenogenéza pod nepohlavné rozmnožovanie.
Prirodzený výskyt “Klasická” partenogenéza je u živočíchov známa pri ploskuliciach, hlístach, vírnikoch, niektorých kôrovcoch, niektorých druhoch hmyzu, u niektorých drsnokožcov a šupinavcocha a z vtákov len u moriek. Zaujímavosťou je, že partenogenéza nebolo pozorovaná u morských živočíchov (okrem 2 výnimiek: medúza Margelopsis haeckeli a perloočka Penialia avirostris). Gynogenéza sa vyskytuje pri obrúčkavcoch a niektorých druhoch kostnatých rýb a obojživelníkov. Hybridogenéza je známa pri viacerých druhoch rýb a obojživelníkov.
U rastlín sa diploidná partenogenéza vyskytuje napríklad pri púpave, tekvici, tabaku či chmeli a haploidná partenogenéza sa vyskytuje napríklad pri durmane, tabaku, ryži a pšenici.
Delenie Delenie 1: prirodzená partenogenéza, prirodzene pravidelne sa vyskytujúca: príležitostná partenogenéza (tychopartenogenéza) normálna partenogenéza (fyziologická partenogenéza): obligátna partenogenéza, vajcová bunka sa vyvíja len partenogenticky: úplná partenogenéza (acyklická partenogenéza) = všetky generácie sú partenogenetické; napr. u časti vírnikov, lastúrničiek a niektorých druhoch hmyzu heterogónia (=cyklická partenogenéza) = jedna alebo viac partenogenetických generácií sa strieda s obojpohlavnými generáciami; napríklad väčšina vírnikov a vošiek sa väčšinu roka rozmnožuje partenogeneticky, ale na konci roka kladú dvojaké vajíčka, takže sa v poslednej generácii pária samčekovia so samičkami, oplodnené vajíčka prezimujú a na jar sa z nich vyliahnu znova partenogenetické samičky pedogenéza, teda partenogenéza vajcových buniek jedincov v larválnom štádiu; napr. komár rodu Miastor a niektoré ďalšie druhy hmyzu fakultatívna partenogenéza = vajcová bunka sa vyvíja buď partenogeneticky (t.j. bez oplodnenia) alebo pohlavne (t.j. s oplodnením), napr. u včiel vznikajú trúdy z neoplodnených vajíčok a robotnice alebo kráľovné z oplodnených vajíčok umelá partenogenéza = vyvolaná umelo mechanickým, fyzikálnym, chemickým či termickým zásahom do vajcovej bunky, ktorá sa prirodzene partenogeneticky nerozmnožuje; umelá partenogenéza sa podarila prakticky u všetkých živočíšnych kmeňov, zo stavovcov u králikov a myší
Delenie 2: diploidná partenogenéza (somatická partenogenéza [I]) – pozri vyššie pod Definícia meiotická partenogenéza (automiktická partenogenéza, partenogamia, automixia) = nastáva normálna meióza (teda zníženie počtu chromozómov), ale doploidný počet chromozómov sa následne obnoví fúziou dvoch haploidných jadier, tvorbou reštitučného jadra alebo endomitózou ameiotická partenogenéza (apomiktická partenogenéza, somatická partenogenéza [III]) = partenogenéza bez meiózy a bez fúzie jadier či podobných javov haploidná partenogenéza (generatívna partenogenéza)
Delenia 3: arrhenotokia (arhenotokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky partenogeneticky vznikne jedinec samčieho pohlavia, z oplodnenej vajcovej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavia (napr. u včiel) thelytokia (telytokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavie (napr. u červca Lecanium hesperidum) deuterotokia (amfitokia, amphitokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky vznikajú jedinci oboch pohlaví (napr. u niektorých motýľov)
Referencie
Pozri aj apomixia partenokarpia
Kategória:Rozmnožovanie