thumb|Typy pelagiálu Pelagiál (iné názvy: pelagická oblasť, pelagická zóna, pelagické pásmo; z gr. πέλαγος – pelagos = otvorené more) má dva súvisiace významy: 1. V biogeografii a hydrografii je pelagiál oblasť voľnej (t. j. od dna vzdialenej) vody mora, jazera či nádrže (v užšom zmysle len mora), čiže oblasť všetkej vody mora, jazera či nádrže okrem bentálu (ktorého najvrchnejšia časť sa volá litorál)Meeresbiologie. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.Meer. In: ; Pelagial. In: ; See. In: Pelagial. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.. Niektoré zdroje však z definície pelagiálu vylučujú nielen bentál (vrátane litorálu), ale aj neritickú oblasť (t. j. aj vodu nad sublitorálom, t. j. cca. do hĺbky 130/200 m) a niekedy navyše aj tzv. hemipelagickú oblasť (t. j. oblasť od cca. 130/200 m do cca. 3 000/4 000 m)pelagická oblasť. In: Meer. In: Lexikon der Geographie. [CD-ROMs] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2002. ISBN 3-8274-0418-5. 2. V ekológii je pelagiál menej často aj označenie pre spoločenstvo organizmov (v užšom zmysle len živočíchov) žijúcich v oblasti voľnej vody mora, jazera či nádrže (t.j. v oblasti podľa definície 1), t. j. súhrnné označenie pre planktón, nektón, neustón a pleustón.pelagiál. In: Pelagial. In: Duden online, .
Charakteristika Organizmy sa v pelagiáli prevažne voľne vznášajú alebo aktívne plávu. Delíme ich na planktón, nektón, neustón a pleustón.Pelagial. In:
Delenie V literatúre sa uvádzajú rôzne delenia pelagiálu. Nasledujú príklady.
Morský pelagiál Delenie 1: epipelagiál (=epipelagická zóna, trofogénna vrstva)do hĺbky cca. batypelagiál (=batypelagická zóna, trofolytická vrstva): vrchná batypelagická zónacca. 200 m až 1 000 m dolná batypelagická zónaviac ako 1 000 m
Delenie 2Pelagial. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.; Bathyal. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.; bathymetrische Gliederung. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.; Meeresbiologie. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.Meer. In: https://www.natur.cuni.cz/fakulta/studium/czv/u3v/vodni-ekosystemy-more-shrnuti.pdf slide 16: epipelagiál – do 200 m batypelagiál v širšom zmysle: mezopelagiál (=prechodná zóna)200 m až 1 000 m batypelagiál v užšom zmysle1 000 m až cca. 3 000/4 000 m abysopelagiál v širšom zmysle: abysopelagiál v užšom zmyslecca. 3 000/4 000 m až 6 000 m hadopelagiál (=ultraabysál)viac ako 6 000 m
Delenie 3: trofogénna zóna (=epipelagiál) trofolytická zóna batypelagiál200 až 800 m hemipelagiál800 až 2 400 m (Poznámka: Ale porovnaj odchylnú definíciu hemipelagickej oblasti v úvodnej definícii tohto článku) eupelagiálviac ako 2 400 m (Poznámka: Ale napr. Encyklopédia Zeme stotožňuje termín „eupelagická oblasť“ s celou pelagickou oblasťou)
Delenie 4https://www.natur.cuni.cz/fakulta/studium/czv/u3v/vodni-ekosystemy-more-shrnuti.pdf slide 16 a 19: eufotická zóna (=fotická zóna)do cca. 100 m (t. j. vrchná časť epipelagiálu) dysfotická zóna (=disfotická zóna)cca. 100 až 1 000 m (t. j. spodná časť epipelagiálu a mezopelagiál), v niektorých zdrojoch je táto zóna zaraďovaná pod eufotickú zónu (ktorá sa potom teda končí až pri 1 000 m), v niektorých iných zdrojoch je zas naopak zaraďovaná pod afotickú zónu (ktorá sa potom teda začína už pri 100 m) afotická zónaviac ako 1 000 m (t. j. batypelagiál v užšom zmysle a abysopelagiál)
Jazerný pelagiálSee. In: See. In: trofogénna zóna: epilimnión v širšom zmysle: vrchný pelagiál epilimnión v užšom zmysle metalimnión trofolytická zóna (hypolimnión)
Poznámky
Referencie
Kategória:Biogeografia Kategória:Oceánografia