Matej Bel (ďalšie mená pozri nižšie; * 22. marec 1684, Očová – † 29. august 1749, BratislavaZáznam o úmrtí v matrike nemeckého evanjelického cirkevného zboru v Bratislave (záznam č. 101); úmrtie bolo zapísané 30. augusta, ako príčina smrti je uvedená „paralysis“) bol slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Zdroje ho označujú buď ako slovenskú, alebo ako slovensko-maďarskú, alebo ako uhorskú osobnosť (podrobnosti pozri nižšie). Zo strany oboch rodičov bol príslušníkom zemianskeho stavu.náhľad|Pamätník Mateja Bela v Očovej
Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy — kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom. V tomto ohľade už prekonal aj osvietencov.
Mená Slovenské meno sa uvádza aj ako Matej Bel z Očovej alebo Matej Bel Funtík. V súčasnej maďarčine je nazývaný ako Bél Mátyás, v nemčine Matthias Bel, v latinčine Matthias Belius.
Jeho prímenie bolo Funtík. Jeho pseudonymá boli Bujdosó Magyarfi, Meliboeus, Mit Beter, Milovník Bedlivý, Manželúv Bedlivý Ctitel, Milovník Božích Prikázaní a Milovník Božího slova. Po smrti ho nazývali Magnum decus Hungariae (doslova Veľká ozdoba Uhorska).
Pôvod Rodičia O pôvode Belovho otca, ktorý sa volal Matej Bel-Funtík, zdroje (pravdepodobne jednotne) uvádzajú, že bol Slovák (pozri aj vyššie), povolaním roľník a zároveň mäsiar (pozri aj nižšie).
J. Tibenský pôvod rodiny z otcovej strany rozvádza nasledovne: Z ...prameňov...vieme, že táto rodina mala v Očovej veľmi starý pôvod a jej prví príslušníci sú tu doložení už v polovici 15. storočia. Jej príslušníci sa ...v písomnostiach uvádzajú rôznym spôsobom (Bel, Beel, Bil, Biely a pod.), ako to bolo v starších storočiach pri neustálenosti priezvisk bežným zvykom. Na spôsob písania mena rodiny mal, pravda, vplyv aj pôvod pisárov. Maďarskí pisári jej meno písali zväčša podľa maďarskej výslovnosti (Beel, Bél, Bil), slovenskí zasa podľa slovenského znenia (Bel, Biel, Biely). V prvom urbárskom súpise vígľašského panstva, ku ktorému Očová od počiatku patrila, z r. 1636 sa stretáme už s tromi rodinami Belovcov ...Roku 1639 sa vígľašské panstvo dostalo do vlastníctva rodiny Csákyovcov...tak sa dostala aj v Očovej do zálohu takmer tretina usadlostí, medzi nimi aj Belovská usadlosť, spolu s jej užívateľmi, ktorú za poskytnutú pôžičku dostala do zálohu rodina Šóšovcov z Poltára. Preto sa ani s príslušníkmi rodiny Belovcov v urbárskych súpisoch z čias držby vígľašského panstva Csákyovcami a ani ich nástupcami Esterházyovcami (ktorí Belovskú usadlosť zo zálohu nevymenili) nestretávame. Až v urbári vígľašovského panstva z roku 1678 stretáme sa s menom otca M. Bela, Matejom Funtíkom, nie však ako s poddaným Esterházyovcov, ale len ako s prenájomcom štvrtiny opustenej Petrušovskej usadlosti, ktorá im patrila. Túto usadlosť mal Belov otec v prenájme ešte aj roku 1688 (platil od nej ročne 4 toliare a 2 merice ovsa) a potom ju získal aj trvale do úžitku. V oboch prípadoch sa Belov otec uvádza iba pod menom Matej Funtík a aj štvrtinová usadlosť, ktorú získal do úžitku sa potom volala Funtíkovská. Niektorí autori na základe toho usudzovali, že aj Matej Bel sa pôvodným menom volal Funtík a až neskôr si zmenil meno na Bel. Belov otec bol však tiež príslušníkom rodiny Belovcov a meno Funtík bolo len jeho prímením alebo prezývkou, ktorá ho mala odlíšiť od jej ostatných členov. O tom, že to tak skutočne bolo, svedčí aj zápis v kanonickej vizitácii očovskej fary a kostola z roku 1696, kde sa medzi dlžníkmi za prenájom farských polí uvádza pod menom Matej Biel, ináč nazývaný Funtík (Matthias Biel alias Funtik). Vznik prezývka Belovho otca sa doteraz vysvetľoval v súvislosti s jeho mäsiarskym povolaním, ktoré vykonával popri roľníctve. Ako mäsiar vážil vraj mäso malými funtmi (funt bol v tom čase najbežnejšou jednotkou hmotnosti, ako dnes kg), za čo dostal posmešnú prezývku Funtík. Takýto výklad je však málo pravdepodobný. Už aj preto, že rodina s priezviskom Funtík je v Očovej doložená dávno predtým, než sa Belov otec stal mäsiarom. Už roku 1665 založil napr. Ladislav Csáky svojich štyroch poddaných v Očovej tunajšiemu zemanovi Jurajovi Holecovi za pôžičku za pôžičku 500 zlatých a medzi nimi bol aj Juraj Funtík, hospodáriaci na štvrtinovej usadlosti. Vznik prezývky Belovho otca vyplynul teda skôr z jeho vzťahu k tejto Funtíkovskej rodine. Buď sa dostal s ňou do príbuzenstva (jeho matka mohla napr. pochádzať z tejto rodiny) alebo nejakým spôsobom získal jej usadlosť...Belov otec žil potom v Očovej do roku 1702...M. Bel v jednom zo svojich listov uviedol, že keď sa v roku 1702 vrátil zo štúdií v Pápe domova, ležal jeho otec už na smrteľnej posteli a čoskoro zomrel....Posledným príslušníkom rodiny Belovcov, s ktorým sa v Očovej roku 1717 naposledy stretáme bol [ďalší] Matej Biel alebo Biely. .)...Roku 1717 však ušiel do Novohradskej stolice a rodina Belovcov v Očovej celkom zanikla.
Rodné meno matky (t.j. Alžbety Belovej) je v moderných slovenských textoch uvádzané ako Alžbeta Česneková/Cesnaková/Česnegiová/Cesneková (prípadne Alžbeta Belová-Cesneková a pod.), v moderných maďarských textoch ako Cseszneki Erzsébet resp. staršie Cseszneky Erzsébet.
O jej etnickom pôvode pozri aj citáty vyššie. Tibenský o jej pôvode píše: Matka Alžbeta, rod. Česneková, mala podľa hypotéz maďarskej historiografie, ktoré sa neopierajú o konkrétny doklad, maďarský pôvod; o niekoľko strán ďalej uvádza: O matke M. Bela z jeho vlastného údaju vieme, že sa volala Alžbeta, rodená Cesneková (Czesnek). Jej pôvod sa však nikde neuvádza. Nepochádzala však z Očovej, lebo tam sa takéto meno nevyskytovalo. Podľa skomoleného odpisu jej priezviska neskoršími autormi vo forme Czeszneky sa potom usudzovalo, že by mohla byť Maďarkou zemianskeho pôvodu. Pre takéto názory niet však v prameňoch nijakej opory. Skôr sa zdá, že bola poddanskou dcérou a pochádzala pravdepodobne z Novohradu, pretože odtiaľ slovenskí žiaci s priezviskom Cesnak študovali ešte aj v prvej polovici 18. storočia na gymnáziu v Štítniku. Aj keď vieme, že prežila smrť svojho manžela, dátum jej úmrtia sa dosiaľ nepodarilo zistiť. Inde sa uvádza, že vo vlastnom životopise Bel uviedol matku v podobe Elisabetha Czesznek str. 101 . Tento text ( ) tvrdí, že pochádzala z Vesprému.
Národné povedomia, postoje, označenie ako Uhor Encyklopédia Slovenska uvádza, že bol uhorský patriot, vlastenec v dobovom poňatí, no zároveň aj uvedomelý Slovák a Slovan. V Notitiách i v ostatných dielach vyzdvihol kladné vlastnosti slovenského ľudu, najmä pracovitosť a podnikavosť, obhajoval starobylosť slovanského národa v dobovom poňatí, jeho veľkosť a rozšírenosť v Európe, ako aj autochtónnosť Slovákov v Uhorsku. V úvode Doležalovej Grammatica slavo-bohemica zhrnul názory starších i súčasných historikov, ako aj svoje, na minulosť Slovanov a Slovákov, na slovanský jazyk a jeho nárečia, vyzdvihoval češtinu-bibličtinu, ktorú používali Slováci.
Peter Cabadaj píše, že sa ako uhorský vlastenec nestotožňoval úplne s dobovým patriotizmom uhorskej šľachty. [a]…venoval veľké úsilie vzájomnému porozumeniu a zblíženiu národov Uhorska. Jeho rodina bola nemecká, synovia sa stali nemeckými vzdelancami, ako farár nemeckej cirkvi sa zameral na dejiny a súveký stav Nemcov v Uhorsku. Za vládnuci národ považoval Bel Maďarov, resp. maďarskú šľachtu; v prospech maďarskej kultúry vykonal najviac v oblasti histórie, jazyka a kultúry...Slovenské povedomie prejavil vo viacerých svojich dielach: V Notíciách vyzdvihol populačnú silu, pracovitosť a podnikavosť slovenského ľudu, pri opise národnostných bojov v mestách očividne podporoval Slovákov proti nemeckému patriciátu, vyzdvihol schopnosť slovenských vzdelancov plebejského pôvodu (…), bránil autochtónnosť a rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. V úvode k... Gramatica Slavo-bohemica vysoko ocenil češtinu-bibličtinu…Nemalú pozornosť, najmä v Notítiách, venoval aj histórii a dobovému stavu Rusínov-Ukrajincov.
Podľa E. Kowalskej Mateja Bela vníma slovenská historiografia ako autoritu okrem iného v oblasti histórie a jazykovedy a autora, ktorý prispel k formovaniu názorov na minulosť Slovákov...Slovákov považoval za pôvodné obyvateľstvo Panónie, za potomkov starovekých Jazygov a Sarmatov, ktorí splynuli so Slovanmi. Vyzdvihoval ich podiel na budovaní Uhorského kráľovstva, a najmä dlhú cirkevnú tradíciu, založenú misiou Cyrila a Metoda. S tým súvisela aj jeho nadšená chvála slovenského jazyka…. Bel však nebol propagátorom (proto)nacionalizmu - rovnakú pozornosť venoval skúmaniu dejín a jazyka aj Maďarov a Nemcov, ktorým adresoval okrem historických aj jazykovedné práce (učebnice maďarčiny, nemčiny). Pre vzdelanca danej doby bolo dôležitejšie ako jeho vlastný etnický pôvod (sám Bel pochádzal so slovenskej rodiny zo stredného Slovenska) vedomie, že vďaka svojim aktivitám patrí k duchovnej elite spoločnosti a má podiel na jej utváraní, či už cez vedecké alebo literárne diela.
Bel o sebe vyhlásil: „lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus.“, t.j. jazykom Slovák (Slovan), národom Uhor (Maďar) a vzdelaním Nemec (Germán). The Price of Freedom: A History of East Central Europe from the Middle Ages, Piotr Stefan Wandycz
Tento nemecký text (Arina Völker, Wolfram Kaiser, Georg Ernst Stahl (1659-1734): Hallesches Symposium 1984) uvádza: Bel bol Uhor, t.j. príslušník Uhorského kráľovstva. Nebol však renegátom alebo kozmopolitom. Ako Uhor je Bel označený aj v slovenskom preklade dvoch (latinských?) dobových listov z Nemecka Blažej Belák, Matej Bel, 1684-1749: výberová personálna bibliografia k 300. výročiu narodenia Mateja Bela, rok vydania 1984; citácia z diela: „...podáva Matej Bel, očovský Uhor, nateraz v Lyceálnom zbore B. V. M…“ . Ako „uhorského“ vedca Bela označuje napr. tento text ( Slovenský národopis: časopis Slovenskej akadémie vied - Zväzok 32 - Strana 7, rok vydania 1984).
Matej Bel má heslo v Encyklopédii archeológie z roku 1986, v ktorom je uvedené aj toto hodnotenie: Pre jeho presvedčenie o starobylosti a autochtónnosti slovenského ľudu sa na jeho dielo často obracala pozornosť slovenských národovcov v 18. a 19. storočí. (koniec citátu)Bel, Matej. In:
Hodnotenie v literatúre Ako Slováka ho označujú napr.: Encyclopaedia Beliana, ktorá je podľa M. Bela aj pomenovaná: slovenský polyhistor, pedagóg, kazateľ... Ján Tibenský, historik SAV, odborník na slovenské historické osobnosti a autor viacerých Belových životopisov: Matej Bel slovenský geograf (to je priamo názov knihy z roku 1984) a znova: M. Bel ako Slovák bol dobove národne uvedomelý a ako spisovateľ sa zaslúžil aj o rozvoj slovenskej národnej kultúry. Encyklopédia jazykovedy: slovenský polyhistor, autor viacerých gramatických prác...Bel, Matej. In: R. Brtáň: BEL Matej sa narodil....ako syn mäsiara Mateja Bela (alebo Biela), ktorého prezývali aj Funtík (azda od váženia mäsa na funty). Matka Alžbeta Česneková bola tiež Slovenka. Bel bol teda rodený Slovák. Brtáň, R.: Slovenskí novinári a publicisti, 1971, str. 16
Jeho slovenský pôvod spomínajú napr.: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska: svoj slovenský pôvod a povedomie prejavil v mnohých prácachBEL, Matej. In: ; maďarský pôvod sa v texte nespomína Dušan Kováč, historik SAV: ...učenec slovenského pôvodu, ktorý venoval významnú časť svojho náčrtu uhorských dejín (Hungariae antiquae et novae prodromus, 1723) vývoju slovenského etnika. Mikuláš Teich,Dušan Kováč,Martin D. Brown, Slovakia in History, 2011 Eva Kowalská, historička SAV: Bel pochádzal so slovenskej rodiny zo stredného Slovenska