Stredný platonizmus alebo platonizmus obdobia rímskeho cisárstva alebo platónsky teologický dogmatizmus je smer rímskej filozofie, ktorý vznikol v 1. stor. n. l. a ktorý sa oproti predchádzajúcej etape platonizmu vyznačuje od raného obdobia cisárstva postupným strácaním jednoliateho charakteru, pričom sa sám mení na konglomerát rozličných filozofických prúdov: synkretizmus bol hlavným znakom toho platonizmu. V 2. stor. doplňuje Platónovo učenie z pytagoreizmu. Do určitej miery sa síce ešte zaoberá pôvodnou logickou a matematickou problematikou, ale sústreďuje sa predovšetkým na problémy hraničiace s teológiou.
Pestovanie filozofie sa tu redukuje na exegézu textov a prípravu komentárov k Platónovi. Bol to smer, ktorý pod vplyvom orientálneho myslenia bol najdôslednejšie zdogmatizovaný.
Z diel predstaviteľov stredného platonizmu (a zo spisov Cicerovych) čerpali a poznávali platonizmus cirkevní otcovia.
Predstavitelia stredného platonizmu Albinos Apuleios z Madaury Attikos Celsus (Kelsos) Derkylides Eudoros z Alexandrie Favorinus z Arelaty Plutarchos z Chaironeie Teón zo Smyrny Trasyllos z Mendu
Ostatní predstavitelia platonizmu Leone Ebreo
Platonizmus - smery/školy Akadémia platónska Florentská platónska akadémia novoplatonizmus renesančný platonizmus
Pozri aj rímska filozofia človek (filozofia) platonizmus
Externé odkazy
Kategória:Filozofické smery