Psychopédia alebo pedagogika ľudí s mentálnym postihnutím je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním ľudí s mentálnym postihnutím. Jej predmetom je skúmanie javov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia, psychopedická diagnostika a prognostika a socializácia postihnutých.
Pojem pochádza z gréckych slov psyché (duša) a paideia (výchova). Psychopédia sa študuje na pedagogických fakultách univerzít a absolventi tohto štúdia sa nazývajú psychopédi. Priekopníkmi psychopédov na Slovensku boli V. Gaňo, V. Predmerský a G. Rehuš.
Pomocné disciplíny pedagogika neurológia psychiatria psychológia špeciálnopedagogická psychológia patopsychológia sociológia sociálna patológia
Charakteristika mentálneho postihnutia Mentálne postihnutie (retardácia) je stav oneskoreného, zastaveného alebo neúplného vývinu intelektu, pre ktorý je charakteristická podpriemerná inteligencia. Postihnutie nie je ustálené, nemenné a definitívne ukončené a daný stav sa dá zlepšovať. Postihnutý človek má narušené poznávacie schopnosti /zrak, sluch, myslenie, pamäť, reč/.
Druhy MP 1. Organopatie - podmienené organicky (porucha CNS od narodenia - vždy ide o poškodenie mozgu) podľa vývinového štádia v ktorom bol CNS poškodený môžeme hovoriť o oligofrémii a demencii 2. Sociopatie - podmienené sociálne; dochádza k nim pod vplyvom extrémne nevhodného prostredia, kedy sa môžu inak vyvinuté mentálne funkcie retardovať
Typológia z hľadiska dosiahnutého stupňa IQ Hraničné pásmo MR - ide o ľudí, ktorí nie sú retardovaní, no ani úplne „normálni“ (IQ 71 - 85) a ide väčšinou o deti výchovne a sociálne zanedbané, duševne infantilné, s poruchami vedomia, učenia a správania, ľahkou mozgovou dysfunkciou alebo detskou mozgovou obrnou ľahká zaostalosť (IQ 85 - 78) výrazná zaostalosť (IQ 77 - 71) Ľahká mentálna retardácia (Debilita) – motorický, neuropsychický vývin, psychické procesy a reč sú čiastočne oneskorené a obmedzené a najzreteľnejší deficit je v myslení /absentuje u nich logické myslenie/ sú vychovávateľní a vzdelávateľní v podmienkach špeciálneho prístupu a špeciálnej výchovy v rámci špeciálneho školstva (IQ 70 - 50) Stredná mentálna retardácia (Imbecilita) – postihnutí majú zachované pudy, ktoré však nezvládajú; majú vyvinutú ťažko zrozumiteľnú artikulovanú reč, ich slovník je chudobný, vyjadrovanie väčšinou na úrovni jednoslovných viet (IQ 35 – 49) sú vychovateľní, schopní osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu i prvky trívia – čítanie, písanie, počítanie, sú však nesamostatní, odkázaní na dozor, celoživotné usmerňovanie inými, pri práci na vedenie a permanentnú kontrolu Ťažká mentálna retardácia (ťažká idiocia) – výrazné oneskorenie motorického a psychického vývinu (nemajú vyvinuté pudy), ich pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú minimálne, myslenie prakticky chýba (IQ 20 – 34) sú nevzdelateľní, no čiastočne vychovateľní; sú však trvalo závislí od starostlivosti iných a možno u nich nacvičiť základné hygienické návyky a jednoduché manuálne práce Hlboká mentálna retardácia (hlboká idiocia) – najťažší stupeň MR s IQ pod 20 (nemerateľné) sú nevzdelateľní a nevychovateľní, potrebujú celoživotnú ústavnú starostlivosť; sú imobilní a vydávajú iba nejasné zvuky, reč nie je
Kategória:Špeciálna pedagogika