Resentiment je knižný a odborný výraz označujúci záporný emocionálny postoj prejavujúci sa pocitom krivdy, nenávisti a pomstychtivosti voči (reálnemu či domnelému) pôvodcovi krivdy alebo urážky.resentiment. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. ISBN 80-224-0750-X. V psychológii sa týmto výrazom označuje negatívny emocionálny postoj.resentiment. In Petráčková, Věra – Kraus, Jiří (eds.). Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a preprac. vyd. Preklad Ľubica Balážová, Ján Bosák, Jozef Genzor, Ivor Ripka. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. ISBN 80-10-00381-6.
Pokiaľ je nositeľom tohto pocitu kolektív, ktorý tým reaguje na vnímanú hrozbu pre svoj kolektív, takýto resentiment býva označovaný ako kolektívny resentiment.STOCKDATE, Katie. Collective Resentment. In Social Theory and Practice (Tallahassee, Florida : Florida State University, Department of Philosophy). July 2013, Vol. 39, No. 3, pp. 501-521.
Resentiment bol výrazným podnetom pre historických aktérov, ktorých často viedol k násilnej retribúcii. Príkladom známych historických udalostí, na ktorých sa do značnej miery podpísal resentiment (či už oddôvodnený alebo nie) je vzbura otrokov-gladiátorov voči otrokárom pod vedením Spartaka (pozri Spartakovo povstanie), postupné vyostrovanie charakteru Veľkej francúzskej revolúcie v rokoch 17891793 od revolúcie proti absolutizmu cez revolúciu proti monarchii a aristokracii až po revolúciu proti buržoázii, ale tiež resentiment nacistov voči Židom (pozri antisemitizmus) či komunistov voči majetnejším vrstvám spoločnosti.FERRO, Marc. Resentment in History. Translated by Steven Rendall. Cambridge : Polity Press, 2010. ISBN 978-0-7456-4686-2.
Referencie
Kategória:Psychológia