Podolínec je mesto v okrese Stará Ľubovňa.
Polohopis Mesto leží v severnej časti Popradskej kotliny, približne v polovici cesty medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Mestom prechádza cesta I/77 a železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč, ktorá tu má stanicu.
Vodné toky rieka Poprad, v smere toku do nej na území mesta postupne ústia: Holumnický potok (sprava) Hladký potok (zľava) Krížny potok (zľava) Lomnický potok (sprava)
Ulice Baštová, Bernolákova, Družstevná, Gen. Štefánika, Hliník, Hviezdoslavova, J. Hollého, J. Smreka, Kláštorná, Kukučínova, Lesná, Letná, Moyzesova, Sládkovičova, Sv. Anny, Školská, Štúrova, T. Vansovej, Tatranská.
Dejiny Prvá písomná zmienka o Podolínci je z roku 1235.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica. Roku 1256 sa Podolínec uvádza v listinách už pod vlastným názvom. V 13. storočí sa osada ďalej rozvíjala aj v súvislosti s nemeckou kolonizáciou na Spiši. Roku 1285 Podolínec vyplienili Mongoli, v dobových a starších domácich prameňoch často označovaní ako Tatári.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Roku 1292 získal Podolínec rozsiahle mestské výsady. Mesto dostalo právo obchodu s látkami, právo mäsiarskeho a vinárskeho predaja v určenom okolí, právo mlynov, kúpeľov, poľovačky, rybolovu, skladové právo, míľové právo a právo opevniť sa hradbami. Tieto výsady zaradili Podolínec medzi významné mestá severného Uhorska.Vladimír Rábik, Vývoj stredovekých miest na Slovensku II., Trnavská univerzita v Trnave.
V 14. storočí sa postavenie mesta ďalej upevnilo. Roku 1345 kráľ Ľudovít I. potvrdil a rozšíril právne postavenie Podolínca tak, že sa v niektorých otázkach priblížil k slobodným kráľovským mestám.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica. V stredoveku sa Podolínec rozvíjal aj vďaka remeslám, trhu a polohe na obchodných cestách smerom do Poľska.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Roku 1412 sa Podolínec dostal do poľského zálohu na základe dohody medzi uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským a poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským. Uhorské kráľovstvo vtedy dalo časť spišského územia vrátane Podolínca do zálohu Poľsku. Mesto sa tým dostalo pod poľskú správu na približne 360 rokov, hoci právne zostávalo súčasťou Uhorska.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.Z kart historii spiskiego Podolińca, Almanach Muszyny.
V období od 15. do 18. storočia prežil Podolínec ako významné mesto zálohovaného Spiša. Mesto si zachovalo obchodný a správny význam a bolo súčasťou priestoru, kde sa miešali uhorské a poľské politické, kultúrne aj cirkevné vplyvy.Z kart historii spiskiego Podolińca, Almanach Muszyny.
V 16. storočí sa v Podolínci prejavili dôsledky reformácie. Protestantské vplyvy zasiahli náboženský život mesta, ktoré bolo v tom čase pod krakovským biskupstvom, a preto bolo v roku 1642 založené piaristické kolégium a kláštor na podporu rekatolizácie prostredníctvom školstva a náboženského pôsobenia.Cirkevné dejiny Spiša v rokoch 1526 – 1918.Bolesław Kumor, Granice (archi)diecezji krakowskiej (1000–1939).
Roku 1648 vzniklo v Podolínci významné profesórium rádu piaristov. Škola sa stala známym vzdelávacím centrom pre širší región. V tomto období sa Podolínec označoval aj ako „Atény nad Popradom“.Cirkevné dejiny Spiša v rokoch 1526 – 1918.Podolin erődített kolostor, Varlexikon.
V 17. storočí zasiahli Podolínec viaceré nešťastia. Roku 1646 mesto zasiahol mor. Roku 1659 bola postavená mestská zvonica. Roku 1662 prišla veľká povodeň a zemetrasenie. Roku 1664 sa opäť objavil mor. Roku 1669 vyhorel kláštor. Roku 1684 zachvátil mesto veľký požiar.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
V 18. storočí zostal Podolínec regionálnym centrom s remeselníkmi, obchodníkmi a poľnohospodárskym zázemím.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
V rokoch 1769 – 1770 obsadili územie spišského zálohu habsburské vojská. Roku 1772 po prvej delbe Poľska prestal poľský záloh fungovať a Podolínec sa vrátil pod uhorskú správu. Roku 1778 bol Podolínec začlenený do Provincie XVI spišských miest. Tým sa zmenilo jeho správne postavenie a mesto prišlo o časť svojich starších výsad. Roku 1787 bol Podolínec aj cirkevne začlenený do Spišského biskupstva.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.Historia Scepusii. Dzieje Spisza, tom II.
V 19. storočí sa Podolínec rozvíjal pomalšie než väčšie mestá regiónu. Priemyselná revolúcia sa tu neprejavila tak výrazne ako vo väčších mestách. Podolínec zostal menším mestom s remeselnou výrobou, obchodom a poľnohospodárskym zázemím.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Roku 1893 sa začala prevádzka miestnej železnice Spišská Belá – Podolínec, čím mesto získalo priame železničné spojenie na juh cez sieť napojenú na Poprad a Kežmarok. Trať do Podolínca bola uvedená do prevádzky 10. decembra 1893.Železnice Slovenskej republiky, Miestna železnica Spišská Belá – Podolínec.
Koniec 19. storočia priniesol vznik píly, menších hospodárskych podnikov a sporiteľne. Roku 1897 vznikla Podolínska sporiteľňa. Aj napriek tomu sa mesto nerozvinulo na väčšie priemyselné centrum.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Obyvateľstvo mesta v 19. storočí tvorili najmä Slováci a Nemci, menšie zastúpenie mali Maďari a židovské rodiny. Táto národnostná pestrosť bola typická pre viaceré mestá Spiša.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Roku 1918 sa Podolínec stal súčasťou Československa. Medzivojnové obdobie prinieslo zmeny vo verejnej správe, školstve a hospodárskom živote mesta. Tridsiate roky 20. storočia poznačila hospodárska kríza aj rast národnostného napätia.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Dňa 25. januára 1945 bol Podolínec oslobodený počas druhej svetovej vojny.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Roku 1966 bola uvedená do prevádzky trať Podolínec – Plaveč, presnejšie 26. novembra 1966, čím sa Podolínec stal súčasťou súvislého železničného spojenia Poprad-Tatry – Plaveč.Teraz.sk, Unikátny vlakový videoprojekt: Z poľských hraníc do Vysokých Tatier.
Po roku 1945 sa mesto vyvíjalo v podmienkach socialistického Československa. Rozvíjali sa verejné budovy, bývanie, služby a miestne hospodárstvo. Po roku 1989 sa Podolínec začal rozvíjať v nových spoločenských a ekonomických podmienkach.Historický slovník obcí okresu Stará Ľubovňa, Ľubovnianska knižnica.
Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstva Slováci – 94,71 % Rómovia – 4,00 % Česi – 0,25 % Rusíni – 0,16 % Ukrajinci – 0,16 % Nemci – 0,03 % a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva rímsko katolíci – 90,89 % grécko katolíci – 2,84 % evanjelici a.v. – 2,24 % bez vyznania – 2,14 % pravoslávni – 0,22 % a iní
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Podolínec tvorí námestie nepravidelného pôdorysu s historickou meštianskou architektúrou, centrálne umiestneným farským kostolom Nanebovzatia Panny Márie a typickou spišskou renesančnou zvonicou. Západne aj východne od námestia sa rozprestierajú dve historické ulice. Celok je lemovaný čiastočne dochovaným súborom mestských hradieb. Mestské jadro bolo v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Sakrálne pamiatky Rímskokatolícky Kostol sv. Anny, jednoloďová pôvodne románska stavba s podkovovitou apsidou a malou strešnou vežou, z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa v areáli cintorína. Pôvodne išlo o osembokú rotundu s podkovovitou apsidou. Tá bola rozšírená na začiatku 17. storočia o loď zbúraním troch západných strán rotundy. Obnovou prešla v rokoch 1880, 1970 a naposledy v roku 1992. Apsida, zaklenutá pôvodnou konchou má pôvodné románske okná. Oktogón rotundy je zaklenutý kláštornou klenbou bez rebier. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár sv. Anny Metercie zo 17. storočia. Ďalej sa tu nachádza bočný oltár sv. Jána Krstiteľa, polychrómovaná drevorezba z druhej polovice 17. storočia. Druhý bočný oltár je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, pochádza z rovnakého obdobia. Kazateľnica je renesančná z roku 1658, na parapete sú maľby Krista, sv. Petra a Pavla a sv. Anny Metercie. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža, sanktusník, je umiestnená na vrchole pôvodnej rotundy, má barokovú helmicu pokrytú šindľom.
Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 13. storočia. V období okolo polovice 14. storočia prešiel kostol zásadnou prestavbou, keď bol novo zaklenutý a interiér bol vymaľovaný dodnes zachovanými nástennými maľbami. Ďalšími úpravami prešiel v renesancii a po požiari v roku 1684. V prvej polovici 18. storočia bol barokizovaný, vznikli severná a južná bočná kaplnka. Prefasádovaný v duchu klasicizmu bol po roku 1789, keď Podolínec postihlo zemetrasenie. Obnovou prešiel v roku 1803 a v rokoch 1910-1912, keď boli odkryté a reštaurované nástenné maľby. V interiéri sa nachádzajú gotické rebrové klenby. Presbytérium pokrývajú nástenné maľby z obdobia okolo polovice 14. storočia, zachytávajú výjavy zo života Krista, vrátane zriedkavého obrazu Infantia Christi. Neskorogotické pastofórium v presbytériu má pôvodnú kovovú mriežku. Gotická krstiteľnica je bronzová z druhej polovice 14. storočia zo spišskonovoveskej dielne. Hlavný oltár Nanebovzatia Panny Márie je baroková polychrómovaná drevorezba z roku 1723. Bočné oltáre sú taktiež barokové, oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z prvej tretiny 18. storočia, oltár sv. Mikuláša biskupa z obdobia pred rokom 1728, oltár sv. Anny Metercie z druhej polovice 17. storočia, oltár Veraikon z prvej polovice 18. storočia s obrazom z roku 1687, oltár sv. Kunigundy Kráľovnej z roku 1718 a oltár sv. Michala Archanjela zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je baroková polychrómovaná drevorezba z roku 1723. Organ od značky Rieger je z roku 1902. Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi a termálnymi oknami. Veža má v hornej časti priebežnú ochodzu, ukončená je barokovou helmicou s laternou. Nad presbytériom je dekoratívny sanktusník s barokovou helmicou.