Ing. Pavel Hrúz (* 14. jún 1941, Banská Bystrica – † 15. august 2008, Banská Bystrica) bol slovenský spisovateľ.
Životopis Narodil sa v rodine krajčíra ako tretí syn z troch detí Pavla Hrúza a Juliany Hrúzovej, rod. Slobodníkovej (brat Ivan *1935 zomrel pred jeho narodením, brat Juraj *1938). Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (19551959, elektrotechnická a spojárska priemyslovka) a v Bratislave (Elektrotechnická fakulta SVŠT v Bratislave). V rokoch 19641968 pracoval ako elektroinštalatér v Banskej Bystrici, robotník v pivovare v Rimavskej Sobote, technik vysielača na Kráľovej Holi.
Od roku 1968 sa stal redaktorom v Matičnom čítaní, odkiaľ ho v roku 1971 prepustili. V 19711974 bez zamestnania, 19741975 správca tenisových kurtov v Banskej Bystrici, 19751990 robotník, neskôr energetik v Stavoindustrii v Banskej Bystrici. Od roku 1990 až do odchodu do dôchodku pracoval v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici.
Zomrel na zlyhanie srdca 15. augusta 2008 v rodičovskom byte, kde tvoril. Pochovaný je spolu s manželkou Máriou na Národnom cintoríne v Martine. náhľad|Hrob spisovateľa Pavla Hrúza s manželkou na Národnom cintoríne v Martine
Tvorba Svoje prvé diela začal uverejňovať už počas stredoškolských štúdií v denníku Smer a neskôr aj v Mladej tvorbe. Debutoval knihou poviedkových čŕt zo študentského prostredia Dokumenty o výhľadoch (1966). Po roku 1972 publikoval len v samizdate (zbierku poviedok Zvuky ticha (1976), poviedky v samizdatovom zborníku Československý fejeton (1977)), na Slovensku mu znovu vychádzali knihy až po roku 1989, keď mu okrem nových prác vyšli i diela napísané a vydané ako samizdaty. V roku 1998 získal literárnu Cenu Dominika Tatarku. Je spoluautorom bedekru Banská Bystrica a okolie.
Vo svojich prózach sa sústredil na detail, rozprávanie o zdanlivo bezvýznamných témach, ale i ľuďoch, ktorí sú mimo „veľkého“ spoločenského diania, spravidla na pokraji spoločnosti, s úsilím o autentickosť prostredia a života, čomu podriaďoval aj výrazové prostriedky.
Dielo Próza 1966 – Dokumenty o výhľadoch, debutová kniha (ocenená Kraskovou cenou ako najlepší debut roka) 1968 – Okultizmus, kniha poviedok 1990 – Chliev a hry, zbierka próz 1991 – Pereat 1993 – Párenie samotárov. Rendezvous 69 (pôvodne malo vyjsť pod názvom Slovenský dekameron v roku 1970) 1996 – Oči kuričove 1996 – Chlieb a kry, zbierka próz 1998 – Hore pupkom, pupkom sveta 2000 – Bystrica v… tom 2006 – Memoáre medeného mesta
Eseje 2001 – Lunetárium
Novela 1976 - Zvuky ticha (samizdat)
Televízne hry 1973 – Nedobytný hrad, rozprávková hra
Literatúra Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava Martin : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov Slovenská národná knižnica, 2021, s. 165 - 166. BARBORÍK, Vladimír: Pavel Hrúz. Bratislava : Kalligram, 2000. 163 s.
Externé odkazy
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Laureáti Ceny Dominika Tatarku Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice