Anton Marec (* 11. august 1953, Považský Chlmec pri Žiline – † 21. september 2021, Vysoké Tatry) bol slovenský prozaik a dramatik, autor literatúry pre deti a mládež.
Životopis Narodil sa 11. augusta 1953 v Považskom Chlmci, obci na sútoku Kysuce a Váhu, ktorá dnes tvorí súčasť mesta Žilina.
V roku 1971 maturoval na žilinskom gymnáziu, v rokoch 19741979 vyštudoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kombinácia slovenčina – angličtina. Už predtým však pracoval ako nosič na Zbojnícku chatu v Tatrách a uskutočnil tam niekoľko pozoruhodných horolezeckých výstupov. Do hôr sa vrátil aj po skončení školy. Pracoval ako profesionálny člen Horskej služby, nosič, chatár (Chata pod Rysmi, Chata pri Zelenom plese, stará chata na Solisku) a horský vodca. V prelomových rokoch 19901991 bol šéfredaktorom Tatranského dvojtýždenníka. Od roku 1993 podnikal v cestovnom ruchu. Vybudoval lyžiarske stredisko na Podbanskom, kde spolu s manželkou prevádzkoval aj lyžiarsku školu. V lete spolupracoval s britskými a americkými cestovnými kanceláriami a sprevádzal ich klientov na vysokohorských výstupoch v Tatrách. Svoje podnikanie, prinútený okolnosťami, aké nové pomery vytvorili na Podbanskom, ukončil roku 2012. Krátko nato odišiel do invalidného dôchodku.
Vo Vysokých Tatrách vykonal v lete i zime vyše tristo horolezeckých výstupov a niekoľko náročných lyžiarskych prechodov, liezol aj v Alpách, na Kaukaze a Pamíre.
Je autorom tridsiatich kníh, niekoľko z nich bolo vyznamenaných Cenou Literárneho fondu, Cenou pre detské knihy Bibiana či spolkovými cenami.
Roku 2018 mu bola udelená cena Cena primátora mesta Vysoké Tatry.
Žil v Novom Smokovci, jeho synom je známy publicista Samuel Marec.
Tvorba Svoju prvú poviedku uverejnil Anton Marec v časopise Vysoké Tatry ako dvadsaťročný. Neskôr pravidelne publikoval vo vtedy najčítanejšej víkendovej Pravde na nedeľu, jeho poviedky často vysielal aj Slovenský rozhlas. Knihou debutoval roku 1982, a to novelou Na hrebeni víchrica. V nej, podobne ako v spomínaných poviedkach či v desiatke nasledujúcich knižiek, svojráznym spôsobom a cez silné príbehy v exponovanom horskom prostredí zobrazil tatranský vysokohorský svet s jeho vlastnými pravidlami a morálnymi zákonmi, čo v kontexte vtedajšej slovenskej literárnej produkcie vyvolalo nekaždodenný ohlas u literárnej kritiky, no najmä u čitateľov. Postupne sa však jeho prózy (Na Solisko hviezdy nepadajú, Len popol vo vetre, Kruté safari) menia na záznam zásadných premien spôsobených silou kapitálu a ľudskej márnomyseľnosti, ktoré po roku 1989 neobišli ani Vysoké Tatry. Starý, ešte viacmenej autentický tatranských svet vytváraný sieťou osobných vzťahov ľudí s rovnakou skúsenosťou i životnými hodnotami, horské prostredie prinášajúce zážitky obohacujúce najmä ľudskú dušu, definitívne prestáva existovať, cena človeka už nespočíva v jeho skutkoch, ale vlastníctve majetku.
Na čo sa to menia Tatry? Najvýstižnejšie o tom vari vypovedá podtitul knižky vydanej roku 2010 – Ako sa národný park mení na lunapark..
Okrem poviedok a noviel sa Anton Marec snažil zachytiť svet hôr však aj v niekoľkých knižkách tzv. literatúry faktu.
Neskôr sa dominantnou témou Antona Mareca stáva kraj pod Tatrami, teda Spiš, najmä jeho história. Na jej interpretáciu si zvolil svojský žáner – kombináciu reálnych historických udalostí s povesťami a legendami. Aj tu však, podobne ako v knižke o tatranských názvoch či názvoch spišských obcí, na pozadí prísne etymologických rozborov starých miestopisných názvov otvára ich doteraz netušené významy a tak trochu aj nový pohľad na už desaťročia rovnako interpretovanú históriu tohto kraja.
Okrem nižšie uvedených kníh napísal Anton Marec v osemdesiatych rokoch aj niekoľko rozhlasových hier. Dramatizáciu knižky Spišské povesti s uvádzalo Spišské divadlo s pozoruhodným úspechom v rokoch 20152018.
Dielo
Tvorba pre dospelých 1982 – Na hrebeni víchrica, novela 1985 – Stopy túlavej zveri, zbierka poviedok 1986 – Za vrcholom vrchol, novela 1989 – Kroky proti vetru 1990 – Až ťa odpočítajú 1992 – Listy nevidiacim, hudba pre nepočujúcich, novela 1994 – V doline dlhých tieňov, novela 1995 – Na Solisko hviezdy nepadajú, zbierka poviedok 2000 – Kruté safari 2000 – Len popol vo vetre 2002 – Dlhé sú tiene okamihov 2003 – V dreve zomiera noc 2012 – Aj Spiš ronil svoje slzy
Literatúra faktu 1989 – Zóna odvahy – črty o zdolávaní najvyšších horských vrcholov 2007 – Tatranské siluety – portréty ľudí, čo svojimi životmi napísali autentický tatranský román 2010 – Tatranské (dez)ilúzie alebo Ako sa národný park mení na lunapark 2017 – Spišské nomen omen – prehľad názorov o pôvode, vývoji a význame miestopisných názvov 2018 – Po stopách tatranských názvov – nový pohľad na minulosť našich veľhôr 2020 – Názvy, čo písali históriu Sp. Novej Vsi a Slovenského raja 2020 – Po stopách tatranských názvov, 2. vydanie 2021 – Tatranské osady : Udalosti, stavby a postavy 2021 – O pôvode názvov spišských obcí a miest
História, povesti a legendy 1991 – Zlato pod Kriváňom 1993 – Zakliaty hrad v Tatrách 1994 – Jánošík, Jánošík (preklad do angličtiny 1995) 2000 – Hnali sa veky nad hradbami 2001 – Kežmarská čierna pani 2002 – Tatranské povesti 2004 – Spišské povesti 2018 – Povesti z Tatier 2019 – Bardejov 13202020 2019 – Kežmarok 12692019 2019 – Jánošík, Jánošík... (2. rozšírené vydanie) 2019 – Levoča 2020 – Spišský hrad a okolie 2021 – Stará Ľubovňa a okolie
Referencie
Literatúra Slovník slovenských spisovateľov
Externé odkazy
Diela Antona Mareca v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí horolezci Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Kategória:Osobnosti zo Žiliny