Palestína (), dlhý tvar Palestínsky štát () je štát, ktorý bol vyhlásený 15. novembra 1988 Organizáciou za oslobodenie Palestíny v Alžíri. Palestínsky štát uznáva ako svoje hlavné mesto Jeruzalem.
Viac ako 135 členských krajín Organizácie Spojených národov uznáva Palestínu ako nezávislý štát, ale Izrael a niektoré ďalšie krajiny, vrátane Spojených štátov stále považujú Palestínu za súčasť Izraela.
Dejiny Cesta k vyhláseniu nezávislosti Počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 Izrael začal okupovať Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy vrátane Východného Jeruzalema, ktorý bol následne pripojený k Izraelu. Vojna priniesla druhý odchod (exodus) Palestínčanov, odhadovaný na pol milióna obyvateľov. Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii 242 formulovala princípy spravodlivého a trvalého mieru, vrátane izraelského stiahnutia z území obsadených v konflikte a spravodlivého vyriešenia problému utečencov. Po bojoch v Jomkipurskej vojne v roku 1973 nasledovala rezolúcia Bezpečnostnej rady 338, ktorá okrem iného vyzvala na mierové rokovania medzi zainteresovanými stranami.
V roku 1974 Valné zhromaždenie OSN opätovne potvrdilo neodňateľné práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie, národnú nezávislosť, suverenitu a návrat. Nasledujúci rok Valné zhromaždenie zriadilo Výbor pre výkon neodcudziteľných práv palestínskeho ľudu a udelilo OOP štatút pozorovateľa vo Valnom zhromaždení a na konferenciách OSN.
V roku 1987 vypukla Prvá intifáda. Tento konflikt bol podnietený izraelskou okupáciou Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu. Skupiny palestínskych milícií sa vzbúrili a stovky ľudí zahynulo.
Vyhlásenie nezávislosti a mierový proces 15. novembra 1988 sa v Alžíri konalo stretnutie Palestínskej národnej rady, kde Jásir Arafat vyhlásil Palestínu za štát. Ďalšie podobné takéto vyhlásenie sa uskutočnilo na stretnutí 1. októbra 1948 v Gaze počas vojny za nezávislosť z roku 1948, čím sa stretnutie v Alžíri stalo druhým stretnutím pre vyhlásenie palestínskej nezávislosti.
Mierová konferencia bola zvolaná v Madride v roku 1991 s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie prostredníctvom priamych rokovaní na dvoch úrovniach: medzi Izraelom a arabskými štátmi a medzi Izraelom a Palestínčanmi na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady 242 (1967) a 338 (1973). Viacstranné rokovania sa zamerali na otázky, ako sú životné prostredie, kontrola zbraní, utečenci, voda a hospodárstvo. Séria následných rokovaní vyústila do vzájomného uznávania medzi izraelskou vládou a OOP, zástupcom palestínskeho ľudu, a podpísaním Deklarácie zásad o dočasných dojednaniach o samospráve v roku 1993 (DOP alebo „Dohoda z Osla“), ako aj následné dohody, ktoré viedli k čiastočnému stiahnutiu izraelských síl, voľbám do Palestínskej rady a predsedníctva Palestínskej samosprávy, čiastočnému prepusteniu väzňov a vytvoreniu funkčnej správy v oblastiach pod palestínskou vládou. Dohoda z Osla v roku 1993 odložila niektoré otázky na následné rokovania o stálom postavení, ktoré sa konali v roku 2000 v Camp Davide a v roku 2001 v Tabe, ale ukázali sa ako nepresvedčivé.
Štatút nečlenského pozorovateľa Dňa 29. novembra 2012 získala Palestína štatút nečlenského pozorovateľa Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. S palestínskou žiadosťou o povýšenie na nečlenský pozorovateľský štát súhlasilo 138 krajín, 9 krajín bolo proti a 41 krajín sa zdržalo (medzi nimi aj Slovensko). V roku 2014 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN "Medzinárodný rok solidarity" s palestínskym ľudom.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Palestína Kategória:Blízky východ