Stanleyho pohár (angl. Stanley Cup) je ocenenie pre víťaza súťaže NHL, ktoré sa udeľuje každoročne víťazovi play-off. Už v roku 1892 ju venoval víťaznému klubu kanadských amatérskych hokejových klubov Lord Frederick Stanley.
Stanley Cup predstavuje majstrovskú trofej NHL a každoročne sa udeľuje víťazovi play-off. Tento strieborný pohár patrí medzi najznámejšie symboly severoamerického športu a je spojený s množstvom legiend a spomienok. Na tento pohár sú každoročne vygravírované nové mená čerstvých šampiónov a to hráčov, trénerov a manažmentu.
Počiatok trofeje Stanleyho pohár predstavuje najstaršiu trofej v histórii profesionálnych zaoceánskych súťaží. Pôvodne bol nazývaný "Dominion Hockey Challenge Cup" a hokejistom ho venoval Lord Stanley z Prestonu v roku 1892. Slúžil ako odmena pre najúspešnejší amatérsky hokejový klub v Kanade. V roku 1915 sa dohodli dve profesionálne organizácie National Hockey Association (NHA) a Pacific Coast Hockey Association (PCHA) na tom, že víťazi ich líg budú medzi sebou zvádzať boj o Stanley Cup. Oficiálnou majstrovskou trofejou sa stal tento pohár de facto v roku 1926 a de jure definitívne v roku 1947.
Frederick Stanley, Lord Stanley z Prestonu, bol kanadským guvernérom od roku 1888 a celá jeho rodina patrila medzi nadšencov hokeja. Jeho dvaja synovia Arthur a Algernon založili klub Ottawa Rideau Rebels a Arthur hral neskôr dôležitú rolu pri formovaní Ontario Hockey Association.
V roku 1892 vyhrali Ottawa Rebels šampionát OHA a po tomto úspechu boli jej členovia pozvaní na slávnostnú večeru amatérskou asociáciou v Ottawe. Lord Stanley sa tejto slávnosti nemohol zúčastniť, ale poslal tam nasledovnú správu: "Uvažoval som o tom, že by bolo dobré, ak by sme udeľovali kanadskému šampiónovi každoročne pohár. Ja by som tú trofej rád poskytol."
Krátko nato zabezpečil Lord Stanley strieborný pohár, ktorý vyrobili v anglickom Sheffielde v spoločnosti G.R. Collis and company. V tom čase stál len 48,67$. Na vonkajšej strane pohára bol zároveň vyrytý nadpis "Dominion Hockey Challenge Cup" a nadpis "Od Stanleyho z Prestonu".
Pôvodný Stanleyho pohár sa nachádza v Sieni slávy NHL v Toronte. Prvým držiteľom tejto trofeje sa stali v roku 1893 hráči Montrealu AAA, ktorí získali titul v AHA, čiže v Amatérskej hokejovej asociácii. To samozrejme nahnevalo klub Ottawa Generals. Montreal bol totiž označený za najlepší klub v Kanade, ale Ottawa ho nemala šancu vyzvať na súboj. Aj preto sa potom pravidlá upravili. Trofej získal klub, ktorý vyhral ligovú súťaž, ale na súboj ho mohol vyzvať aj klub z inej kanadskej hokejovej ligy. Takýto vyzývateľský súboj sa ale nesmel hrať viackrát ako dvakrát za sezónu.
Samotný Lord Stanley nikdy osobne súboj o svoj pohár nevidel. 15. júla 1893 bol totiž nútený vrátiť sa do Anglicka. V apríli toho roku zomrel jeho brat, ktorý bol 15-tym kniežaťom z Derby a Lord Stanley sa stal jeho nástupcom. Ešte pred odchodom do Británie stanovil dvoch kurátorov, ktorí mali dohliadať nad regulárnosťou súťaže. Stali sa nimi John Sweetland a Phillip D. Ross. Práve oni dvaja určili v roku 1893 za najlepší klub Kanady Montreal AAA, ktorý získal túto trofej aj o rok neskôr, kedy porazil vyzývateľa – Ottawu Generals.
Vyzývatelia to nemali v tom čase ľahké a zaujímavá bola napríklad cesta Dawsonu City Nuggets, ktorá prišla zabojovať o pohár do Ottawy. Nuggets vtedy cestovali na saniach ťahaných psami, neskôr loďou a vlakom. Niet divu, že v stretnutí proti Ottawe prehrali 2:23 a jednooký Frank McGee im strelil štrnásť gólov.
Stanley Cup si potom medzi sebou striedali až do roku 1907 iba kluby z Montrealu, Ottawy a Winnipegu. Po víťazstve poloprofesionálneho Kenora Thistles už začali dominovať profesionálne kluby a od roku 1910 už o Stanley Cup bojovali iba kluby National Hockey Association a Pacific Coast Hockey League. NHA sa neskôr premenovala na NHL a jej víťaz sa stretával v boji o pohár s najlepším klubom PCHA. Boli to série hrané na dve víťazstvá, neskôr hral víťaz NHL proti víťazovi Western Canada Hockey League na tri víťazstvá. thumb|Lord Stanley
V roku 1922 hrali jedno semifinále kluby z NHL, druhé majstri PCHA a WCHL. V roku 1924 už postupoval do finále priamo víťaz NHL a o rok neskôr sa majster z PCHA boja o prvenstvo nezúčastnil. Keďže bol víťaz NHL Hamilton Tigers vylúčený, o Stanley Cup si zahrali víťaz WCHL a víťaz súboja medzi druhým a tretím v NHL.
Od roku 1926 už hrali o Stanley Cup len kluby z NHL a keď zomrel Phillip D. Ross vo veku 91 rokov, stala sa NHL majiteľom Stanleyho pohára a ostatné ligy boli z boja o túto trofej definitívne vylúčené. V nasledujúcich rokoch a desaťročiach sa pravidlá postupu do play-off pravidelne menili, ale situácia sa časom stabilizovala a posledná zásadná zmena formátu sa udiala v roku 1994. Od vtedy už totiž neplatí systém vyraďovacích bojov v divízii, ale kluby hrajú prvé tri kolá play-off v rámci celej konferencie. Do play-off pritom postupuje prvých osem tímov z každej konferencie. Výhodu majú víťazi divízií, mužstvá na ďalších priečkach sú zoradené podľa počtu získaných bodov a nie podľa postavenia v divízii. Víťaza Stanley Cupu určuje súboj medzi víťazom Východnej a Západnej konferencie.
Lord Stanley vyhlásil už pri darovaní prvého pohára, že každý tím si môže na vlastné náklady nechať vygravírovať na pohár zápis o svojom víťazstve. Zvyklo sa tam ale uvádzať len meno klubu a rok zisku trofeje. Pôvodný pohár mal však zospodu iba jeden kruh a ten bol menami zaplnený už v roku 1902. Keďže sa nikomu nechcelo prikúpiť druhý kruh, na ktorom by bolo nové miesto, začali tímy písať svoje mená priamo na pohár. V roku 1907 sa stal Montreal Wanderers prvým klubom, ktorý vygravíroval na pohár mená všetkých členov svojho tímu a to dokonca na vnútornú stranu trofeje.
V roku 1908 vyhrali Wanderers až proti štyrom vyzývateľom, ale svoje mená na pohár neumiestnili. O rok neskôr už pridala Ottawa Senators druhý kruh pod pohár a na svete tak bolo nové miesto pre mená. To však nevedno prečo nevyužili v rokoch 1910 a 1911 Wanderers ani Senators, ktorí si tam mená jednoducho nepridali. V roku 1915 sa stal Vancouver Millionaires druhým klubom, ktorý si nechal vyryť na pohár mená všetkých hráčov.
Druhý kruh, ktorý pridali v roku 1909 Senators bol zaplnený v roku 1918, kedy tam pridali svoje mená Millionaires. Víťazi z rokov 1915, 1916 a 1918 potom umiestnili svoje mená dovnútra trofeje. Nový kruh pribudol na pohár v roku 1924, kedy ho tam pridali Canadiens. Týmto spôsobom pohár postupne narastal a kvôli narastajúcej hmotnosti bol v roku 1948 predizajnovaný a nadobudol podobu stojana s odoberateľnou misou na vrchu. Tímy mali zároveň odvtedy zakázané umiestniť svoje mená priamo na pohár a smeli to robiť len na podstavec.
Aj tento pohár sa časom zaplnil a v roku 1991 tak umiestnili trofej do Siene Slávy a na svete bol nový Stanleyho pohár, ktorý bol pripravený pojať nové mená. Aj na tomto pohári už bol pridaný nový kruh. Ten mal pôvodne pribudnúť v sezóne 2004/05, ale vtedy sa v NHL štrajkovalo. Na nový kruh tak ako prví pribudli hráči Caroliny Hurricanes a na pohár bolo zároveň vyryté i "2004/05 – sezóna sa neuskutočnila".
Momentálne meria Stanleyho pohár a váži 15,5 kilogramu.
Aktuálne existujú tri Stanleyho poháre – jeden je originál a dva sú duplikáty. Originálny pohár sa nachádza v Toronte, v Sieni Slávy NHL. Prvý duplikát bol vyrobený v roku 1963 v Montreale a druhý v roku 1993 v rovnakom meste. Ten je určený na cesty hráčov s pohárom po sezóne a štyrikrát zavítal aj na Slovensko, kde ho priviezli Jiří Bicek, Martin Cibák, Tomáš Kopecký, Miroslav Šatan, Marián Hossa, Zdeno Chára, Michal Handzuš a Marián Gáborik. Tomáš Kopecký sa stal prvým Slovákom, ktorý získal túto trofej dvakrát v rokoch 2008 a 2010.
Rekordérom v zisku Stanleyho pohárov je Henri "The Pocket Rocket" Richard z Montrealu Canadiens, ktorý dvíhal túto trofej nad hlavu až 11-krát. Jean Beliveau a Yvan Cournoyer získali striebornú trofej desaťkrát.
Tradície a povery Už v roku 1896 zaviedli hráči Winnipegu Victorias tradíciu, podľa ktorej pije víťazný tím z pohára šampanské.
Ďalšou tradíciou je, že kapitán víťazného tímu absolvuje ako prvý čestné kolo s pohárom okolo celého klziska. Toto sa však nedialo vždy. Až v roku 1932 sa totiž odovzdával Stanley Cup po prvýkrát priamo na ľade a táto tradícia sa uchytila až v 50-tych rokoch.
Prvým kapitánom, ktorý prevzal pohár, zdvihol ho nad hlavu a absolvoval s ním kolo bol Ted Lindsay z Detroitu Red Wings v roku 1950. Odvtedy absolvuje kapitán s pohárom celé kolo okolo klziska. Túto tradíciu mierne porušil Joe Sakic, ktorý v roku 2001 podal pohár aj Rayovi Bourqueovi. Ten takto korunoval svoju 22-ročnú kariéru v NHL. Aj preto mu Joe aj napriek tomu, že bol kapitán, podal trofej ešte pred absolvovaním celého kola.
V roku 1998 vyhrali pohár Červené krídla z Detroitu a Steve Yzerman podal pohár priamo Vladimirovi Konstantinovi, ktorý bol už v tom čase na invalidnom vozíku. Celý tím potom nasledoval počas čestného kola Konstantinova.
V roku 2010 vyhrali pohár Čierni jastrabi z Chicaga a Jonathan Toews podal pohár priamo Mariánovi Hossovi ktorý v rokoch 2008 a 2009 neuspel vo finále.
Ďalším zvykom je, že žiaden hráč sa nedotkne Stanley Cupu skôr, než ho naozaj vyhrá. Víťazi konferenčných trofejí (Clarence S. Campbell Bowl a Prince of Wales Trophy) zároveň nedvíhajú tieto trofeje nad hlavu, pretože to vraj nosí smolu a ak to niekto poruší, tak Stanley Cup nezíska.
V roku 1994 ale ťukol Stephane Matteau z New Yorku Rangers čepeľou hokejky do Walesovej trofeje. Stalo sa tak pred predĺžením siedmeho zápasu finále východnej konferencie. A práve Matteau potom strelil víťazný gól v dvojnásobnom predĺžení a Rangers napokon získali Stanley Cup.
V roku 2004 kapitán Calgary Flames Jarome Iginla chytil Campbellov pohár, zatiaľ čo Dave Andreychuk z Tampy sa Walesovej trofeje ani nedotkol. Víťazom sa stala potom Tampa.
Každý hráč z majstrovského tímu má nárok na jeden deň s Pohárom. Táto tradícia vznikla v roku 1995 a odvtedy už hráči vystrojili s pohárom kadečo. Ken Daneyko jedol zo Stanley Cupu cereálie, Derian Hatcher ho použil ako nádobu na chladenie nápojov počas párty a Martin Cibák z neho jedol na Liptove halušky. Viacerí hráči použili Stanley Cup pri krste svojich detí, keď doň umiestnili svätenú vodu. Clark Gillies z NY Islanders umožnil jesť z tejto trofeje svojmu psovi.
Stanley Cup na cestách Len v posledných piatich rokoch nacestoval tento pohár viac ako 640 000 kilometrov.
Do Európy zavítal Stanley Cup po prvýkrát v roku 1996, kedy ho do Švédska priviezol Peter Forsberg. Ten ho doniesol do svojho rodného mesta Örnsköldsvik. V Rusku už bol pohár na Červenom námestí a na štadióne Lužniki. Po 113 rokoch sa v apríli 2006 po prvýkrát vrátil aj do anglického Londýna, teda na miesto, kde bol vyrobený. Na Slovensku bol zásluhou Biceka a Cibáka v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Pred prvou cestou na Slovensko sa dokonca pohár "stratil" na letisku vo Viedni a do Košíc tak dorazil o deň neskôr ako sa plánovalo.
Stanley Cup sa už viezol na rôznych dopravných prostriedkoch. Darren McCarty ho povozil na svojej motorke, Brad Richards na snežnom skútri a jeho otec na rybárskej lodi. André Roy z Tampy Bay previezol pohár v helikoptére, ktorú riadil Guy Lafleur. Marián Gáborík pri oslavách v roku 2014 viezol Stanley Cup na "rolbe" trenčianskeho štadiónu a priviezol ho ukázať i prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi a na Hudobný festival "Bažant Pohoda".
Do Hollywoodu priniesol Stanleyho pohár Luc Robitaille, v Bielom dome si ho mohli poťažkať prezidenti Ronald Reagan, George H. W. Bush, Bill Clinton, a George W. Bush.
2. mája 2007 sa Stanley Cup ocitol v Kandaháre. Do Afganistanu ho prepravilo kanadské letectvo.
Straty a iné zaujímavosti