Brezno (v minulosti Brezno nad Hronom, , ) je okresné mesto ležiace v Banskobystrickom kraji na strednom Slovensku. Mesto sa rozkladá v údolí horného toku rieky Hron vo východnej časti regiónu Horehronia, na juh od Nízkych Tatier a na sever od Slovenského rudohoria.
Polohopis Mesto sa nachádza na brehoch Hrona v Breznianskej kotline, na pomedzí Nízkych Tatier a Veporských vrchov. Breznom vedie cesta I/66 od Banskej Bystrice na Poprad, I/72 od Rimavskej Soboty na Liptovský Hrádok a II/529 na Hriňovú. Železničnú trať Banská Bystrica – Červená Skala tu križuje trať do Rimavskej Soboty.
Brezno je vzdialené východne od Banskej Bystrice, rovnako južne od Liptovského Hrádku, severozápadne od Tisovca a severne od Hriňovej.
Dejiny
Historické názvy mesta: Berezum (1265), Brizna (1380), Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya (1404), Brezna (1516), Breznobanya (1528), Brezno (1567), Brezno nad Hronom (1927), Brezno (1948)
Brezno má bohatú históriu spojenú s baníctvom a ťažbou farebných kovov. Najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna je bronzový poklad, pochádzajúci z 10. až 9. storočia pred našim letopočtom. Prvá písomná zmienka o Brezne pochádza z roku 1265 z listiny kráľa Bela IV. Mestské výsady mu udelil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou v roku 1380. Názov mesta Brezno prvýkrát použil Ferdinand I. Habsburský v listine z roku 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.
Najdôveryhodnejšími dokumentmi o vývoji sídla sú staré historické mapy, ktoré nám dokladajú, ako mesto rástlo a všestranne sa rozvíjalo. Prvá mapa Uhorska, na ktorej bolo zobrazené Brezno, pochádza z roku 1528 a jej autorom bol asistent ostrihomského arcibiskupa Lazarus Roseti, po ňom sa nazývala Lazarova mapa. Prvým slovenským autorom, ktorý zobrazil toto mesto vo svojej mape Zvolenskej stolice v roku 1736, bol všestranný učenec Samuel Mikovíny. Mesto v nej bolo zobrazené plošnou značkou, ktorá naznačuje tvar pôdorysu mesta. Mapa ešte neobsahovala podrobný zákres ciest, takže významnú dopravnú komunikáciu tvorila meandrujúca rieka Hron.
Na podrobnejších vojenských mapách od druhej polovice 18. storočia už môžeme pozorovať podrobnú zástavbu miest aj s jednotlivými ulicami, v 19. storočí pribudla železnica. Výstavba železnice mala vplyv na hospodársky rozvoj regiónu, ako aj na pôdorysnú štruktúru mesta. Bola postavená prvá železničná stanica v Brezne, ktorá bola v roku 1941 prestavaná a rozšírená. Súčasne s ňou bol postavený betónový most cez Hron. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Mesto začínalo mať agrárny charakter, keďže poľnohospodárstvo a remeslá sa stali základným zdrojom obživy obyvateľstva.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 mala pre územný rozvoj mesta veľký význam regulácia rieky Hron. Okrem toho celé mesto bolo elektrifikované a dobudovaný bol nový vodovod. To podnietilo vznik nových firiem a vstup nového priemyslu do mesta v povojnovom období. V roku 1938 tu bola umiestnená vojenská posádka, ktorá zvýšila význam mesta v rámci celého štátu. Koncom 30. rokov 20. storočia žilo v meste približne 5 500 obyvateľov.
Po 2. svetovej vojne, po odstránení vojnových škôd, došlo k rozsiahlemu rozvoju priemyslu. V súvislosti s rozvojom strojárskej výroby došlo k zmene charakteru mesta. V rokoch 1947 až 1948 sa začala výstavba mostárne zameraná na produkciu stavebných žeriavova konštrukcií. Mostáreň v časoch hospodárskeho rozmachu v 70. rokoch 20. storočia zamestnávala viac ako 3 600 osôb, čo významne pomohlo rozvoju celého mesta. Podnietilo to bytovú výstavbu a územný rozvoj najprv západným smerom, v dnešných uliciach – Švermova, Laskomerského a neskôr aj ulicou Československej armády a aj južným smerom – výstavbou sídliska Mazorníkovo.
Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred 2. svetovej vojny. Od roku 1953 do roku 1960 malo Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku 1996.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 bola činnosť nosného priemyslu postupne utlmovaná až úplne zanikla. Začal sa rozvíjať cestovný ruch. Taktiež sa začali presadzovať menšie firmy a najmä veľké obchodné reťazce, čo sa prejavilo v rozšírení obchodných zón (najmä západným smerom na Valaskú). V meste aj v súčasnosti chýba strategický investor, ktorý by vytvoril dostatok pracovných miest, a tak prispel k všestrannému rozvoju miest a najmä k zníženiu nezamestnanosti.
Medzi rokmi 1927 až 1948 sa mesto volalo Brezno nad Hronom, odvtedy iba Brezno. Názvy v iných jazykoch: Breznóbánya (maď.), Bries/Briesen (nem.)
Geografia náhľad|Výhľad na mesto z prírodnej rezervácie Breznianska Skalka Pre mesto je typický hornatý, bohato členitý povrch. Pohoria ako Nízke Tatry a Slovenské rudohorie zaberajú najväčšiu časť územia a lemujú centrálnu dolinu Hrona. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.
Klíma Brezno má mierne horské podnebie. Kotlinová poloha a ohraničenie územia okolitými pohoriami spôsobujú väčšiu kontinentalitu klímy. Rozličná expozícia svahov spôsobuje silné kolísanie teploty. Vplyv na podnebie má aj nadmorská výška. S rastom nadmorskej výšky sa ochladzuje a pribúdajú zrážky. V zimnom období sa pravidelne vytvára súvislá snehová pokrývka. Priemerná ročná teplota Brezna je 6,6ºC, minimálna -36,5ºC, maximálna 36,5ºC. Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 700 – 750 mm. Brezno patrí medzi najmenej veterné lokality Slovenska, priemerná ročná rýchlosť vetra je len okolo 1 m/s. Ďalší dôležitý klimatický jav, ktorý sa prejavuje na počasí mesta je hmla.
Vodné toky Zrážky a topiaci sneh sú dôležitým zdrojom pre vodné toky. Hlavný tok, ktorý odvodňuje územie mesta, je rieka Hron. Znamená to, že sa doň vlievajú všetky ostatné potoky a potôčiky. Má stredohorský režim odtoku.
Cez Brezno preteká rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku.
Pri Bujakove sa sprava vlieva Zúbra, ďalej opäť sprava Ježová a v Zadných Halnách Rohozná zľava a Vagnár sprava. V Predných Halnách následne ústi pravostranný Drakšiar, v meste ľavostranné Brezenec a Drábsko a tiež pravostranná Lazná.
Biota Územie mesta je väčšinou odlesnené a má pestrý pôdny kryt, na ktorom prevládajú ilimerizované a nivné pôdy. Hnedá lesná pôda zaberá 38 % katastrálneho územia, rastú na nej ihličnaté a zmiešané lesy (smrek obyčajný, jedľa biela, buk lesný, borovica lesná). V lesoch našli domov mnohé vzácne biotopy rastlinstva a živočíšstva (medveď hnedý, srnec lesný, vlk dravý, jeleň lesný, líška hrdzavá, veverica obyčajná, orol skalný, jastrab veľký, ďateľ čierny a i.). Neďaleko mesta sa nachádza chránené nálezisko Breznianska Skalka. Vyhlásené bolo v roku 1981. Jej najvyšší vrch Skalka má výšku 861 m n. m. Zaujímavosťou je výskyt duba zimného zachovaného na kremencoch.
Časti mesta Mestské časti: Brezno mesto, Bujakovo, Mazorníkovo, Predné Halny, Zadné Halny.
Ulice 9. mája, Banisko, Baštova, Bottova, Boženy Němcovej, Brezenská, Budovateľská, Cesta osloboditeľov, Chalupkova, Cintorínska, Černákova, Československej armády (ČSA), Dolná, Dr. Clementisa, Dvoriská, Eleny Maróthy Šoltésovej, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Glianska, Hlavina, Hlboká, Hliník, Horná, Hradby, Hronská, Hviezdoslavova, Jarmočisko, Jelšová, Jilemnického, Kiepka, Klepuš, Kozlovo, Kozmonautov, Kôšikovo, Krátka, Krčulova, Kriváň, Kukučínova, Kuzmányho, Ladislava Sáru, Laskomerského, Lesná, Lichardova, Lúčky, Májového povstania českého ľudu (MPČĽ), Malinovského, Martina Benku, Mládežnícka, Mliekárenská, Mostárenská, Moyzesova, Nábrežie Dukelských hrdinov (NDH), Nábrežie Jána Čipku, Nálepkova, Námestie gen. M.R. Štefánika, Nová, Okružná, Padličkovo, Pestovateľská, Pionierska, Pod Hôrkou, Podkoreňová, Potočná, Poľná, Predné Halny, Rázusova, Rohozná, Sekurisova, Sládkovičova, Slovenského národného povstania (SNP), Staničná, Stormová, Šiašovo, Školská, Šrámkova, Štúrova, Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN), Švermova, Tehelňa, Tisovská cesta, Vagnárska, Vránskeho, Vrbová, Zadné Halny, Záhradná, Zúbrik, Železničná, Židlovo
Obyvatelia Brezna sú zvyknutí nazývať ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČĽ, NDH, SNP a pod.
Hospodárstvo a infraštruktúra Okres Brezno patrí medzi hospodársky zaostalejšie regióny Slovenska. Najvýznamnejšími odvetviami sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a služby.
Poľnohospodárstvo dnes živí len 5 % obyvateľov mesta. V minulosti to bolo oveľa viac, aj keď kvôli zlým prírodným podmienkami bolo viac rozšírené lesníctvo a baníctvo. V Brezne je lúk a pasienkov viac ako polí. Príčinou je vlhké a chladné podnebie, neúrodné pôdy aj strmé svahy, ktoré by pri orbe ohrozila erózia. Najviac sa pestuje kukurica a lucerna ako krmivo pre zvieratá. Na výrobu potravín sa pestuje pšenica a kukurica, menej raž a jačmeň a už len veľmi málo zemiakov. V živočíšnej výrobe prevláda chov dobytka, oviec, kôz, ošípaných a hydiny. Pracuje tu aj niekoľko ekofariem, ktoré nepoužívajú umelé hnojivá.
Priemysel nadväzoval v začiatkoch na baníctvo a hutníctvo. Veľa tovární po roku 1989 zaniklo. Dnes je v Brezne rozšírený najmä strojársky, drevársky a papierenský priemysel. V budúcnosti by tu mali vyrásť moderné priemyselné parky. S priemyslom súvisí energetika, ktorá využíva vodnú a slnečnú energiu. V roku 2010 bolo v meste postavených niekoľko solárnych elektrární.
Služby tvoria tzv. nevýrobné odvetvie hospodárstva. Zaraďujeme k nim bankovníctvo, finančníctvo, obchod, zdravotníctvo a školstvo. V Brezne boli zriadené 4 základné školy, 5 stredných škôl a dve pobočky vysokých škôl. Celý systém škôl dopĺňajú mnohé materské školy, umelecké školy a centrá voľného času. Zdravotnícku starostlivosť pre obyvateľov poskytuje Nemocnica s poliklinikou Brezno. Sieť obchodov zastupujú predajne potravín so zmiešaným tovarom (napr. Coop Jednota), špecializované obchody a veľkoobchodné reťazce ako Tesco, Lidl, Kaufland, Billa a pod. Menšie postavenie má cestovný ruch. V roku 2011 sa v okrese Brezno ubytovalo len 44-tisíc návštevníkov. Centrom je mesto Brezno so starobylým historickým námestím.
Doprava náhľad|Železničná stanica Brezno Najdôležitejšími druhmi dopravy sú cestná a železničná. Významnou komunikáciou je cesta, ktorá spája Banskú Bystricu s Breznom. Mestom Breznom vedie železničná trať číslo 172 Banská Bystrica – Červená Skala. V pláne je výstavba južného obchvatu mesta, prvá etapa vedie od západného konca mesta v smere z Banskej Bystrice po Baldovský most, je dlhá dva a pol kilometra. Druhá etapa povedie ďalej smerom na Tisovskú cestu. Jej výstavba sa začala koncom roka 2020 a stále prebieha. Trasovanie tretej etapy zatiaľ nie je vybraté (sú 3 varianty).Obchvat by mal končiť vo východnej časti v Zadných Halnách (záleží od výberu trasovania). Mestom prechádza cesta I. triedy 66 (Slovenská Route 66), ďalej cesta I. triedy 72 (smer Tisovec) a cesta II. triedy 529 (smer Hriňová).
Školstvo Základné školy: ZŠ s MŠ Pionierska 2 ZŠ s MŠ Karola Rapoša, Pionierska 4 ZŠ s MŠ Mazorníkovo Základné umelecké školy: ZUŠ Brezno Špeciálne základné školy: ŠZŠ Brezno, Mládežnícka 3 Stredné školy: Gymnázium Jána Chalupku Hotelová akadémia Obchodná akadémia SOŠ techniky a služieb (predtým SPŠ Brezno) vznikla zlúčením Strednej priemyselnej školy a Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.