Jozef Schek, vlastným menom Jozef Babušek (* 3. september 1921, Bratislava – † 22. august 2013, Piešťany) bol slovenský karikaturista, ilustrátor, grafik, typograf, autor plastík a kresliar komiksov. Je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenského komiksu a moderného kresleného humoru.

Štúdium Študoval agronómiu v Brne, v roku 1948 však musel školu tesne pred štátnicami opustiť pre zlý kádrový posudok a pracoval deväť rokov ako technický kresliar v piešťanskej Kovotechne. V roku 1960 začal pracovne pôsobiť v Bratislave, kde absolvoval ako 44-ročný štúdium dejín umenia (cirkevná architektúra), avšak bývať už ostal v Piešťanoch.

Tvorba Jeho prvým komiksom bol Dozorca a väzeň (1947), uverejňovaný v humoristickom časopise Šidlo, ktorý vydávala Demokratická strana. Od roku 1959 spolupracoval s humoristickým časopisom Roháč. V roku 1965 v ňom začal publikovať najdlhší česko-slovenský komiks Jožinko (podtitul: Dieťa svojich rodičov), ktorý vychádzal (s prestávkou v roku 1975) až do roku 1988. Podľa vlastných slov mu nakreslenie jedného dielu Jožinka trvalo dve hodiny, omnoho viac času mu zabralo prísť na nápad, ktorý by sa mu zdal vtipný. Jožinko istý čas vychádzal aj v českom časopise Pionýr pod názvom Pepánek.

Namaľoval prvý sci-fi komiks v Česko-Slovensku Desiata planéta. Sci-fi a dobrodružné komiksy kreslil úplne iným štýlom než humoristické. V rokoch 1965 – 1991 namaľoval pre české a slovenské časopisy 23 dobrodružných komiksov na pokračovanie.S autorkou predlohy vedecko-fantastických komiksov Kamilou Staškovou spolupracoval v rokoch 1960 – 1991Pamätáte sa na Jožinka? (Rozhovor s Kamilou Staškovou, od roku 1973 do 1987 boli tieto komiksy uverejňované na dvojstrane v časopise Elektrón. V roku 1991 ilustroval pre detský časopis Ohník svoj posledný komiks Kniha džungle, ktorým predstavil už svoj tretí umelecký prejav.

V roku 1968 začína jeho desaťročná spolupráca s českými časopismi, v tomto období nakreslil komiksy: Zajatec Zrub u zlatého kľúča Traja robinzoni Prázdniny u zřícené tvrze Srub v bílém údolí Klíč k majáku Tajemství majáku Poklad Inků Zámek rodu Spadů

Podľa rokov 1965 - 1988: Jožinko: Dieťa svojich rodičov, Roháč 1967 - 1968: Zajatec, Pionýr 1971: Prázdniny u zřícené tvrze, Lidová demokracie 1972: Srub v Bílém údolí, Svobodné slovo, 1973: Stretnutie v Púšti, Elektrón 1973: Posledná hodina, Elektrón 1976 - 1977: Zelená smrť, Elektrón 1977 - 1978: Dárek pro klubovnu, Cesta za pokladem, Sázka, časopis Pionýr 1978 - 1980: Cesta slepých vtákov (1.), Elektrón 1980 - 1981: Runa Rider (2.), Elektrón 1981 - 1982: Slnečné jazero (3.), Elektrón 1983: Včera, dnes, zajtra, Elektrón 1984: Po stopách času, Elektrón 1985 - 1986: Návrat zo zajtrajška, Elektrón 1987: Bol raz jeden domček, Elektrón 1989 - 1991: Kniha Džungle, Ohník

Bibliografia Velká kniha komiksů, 2003, rozsiahla monografia, BB Art, Praha, ISBN 80-7341-068-0 . Jozef Schek, knižný výber z jeho karikaturistickej tvorby, 2006, Fo Art, zostavili Kornel Földvári a Fero Jablonovský Dozorca a väzeň v Šidle 1947, Bratislava, Fo art, 2007 Jožinko, dieťa svojich rodičov, EUROPA, Fo Art Bratislava, 2009 (kompletné vydanie seriálu), , ISBN 978-80-88973-53-9 Jožinko – dieťa svojich rodičov - Jozef Schek - Jožinko po dvadsiatich rokoch, litcentrum.sk.

Filmografia Ako sa Jožinko prestal báť, 1982, réžia, námet, scenár: Vladimír Pikalík Ako sa Jožinko prestal báť - sk.cinema.sk Jožinko v pohybe, 2011, réžia: Ivo Hejcman

Ocenenia Primátor Piešťan Remo Cicutto mu udelil ocenenie Kultúrna osobnosť roka 2006.

Rodina Má dcéru Lauru, ktorá od roku 1997 žije v Kanade.

Literatúra Jablonovský, Fero: Nielen Jožinko – Život a dielo Jozefa Scheka, FO ART, 2011, ISBN 978-80-88973-73-7.

Referencie

Externé odkazy Jožinko, dieťa svojich rodičov - moja pomsta rodine, Rozhovor - sme.sk Jozef Schek: Jožinko Včera, dnes, zajtra – komiks z 11.ročníku ELEKTRÓNU – 1983

Kategória:Slovenskí grafici Kategória:Slovenskí karikaturisti Kategória:Slovenskí výtvarníci Kategória:Slovenskí ilustrátori Kategória:Slovenskí kresliari komiksov Kategória:Slovenskí scenáristi komiksov Kategória:Osobnosti z Bratislavy