Brezová pod Bradlom

right|thumb|Brezová pod Bradlom náhľad|Hurbanov pomník náhľad|right|Pomník Štefana Osuského

Brezová pod Bradlom je mesto ležiace v Trenčianskom kraji v okrese Myjava.

Polohopis Mesto leží v údolí Brezovského potoka, na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Je vzdialená južne od Myjavy, východne od Senice a západne od Piešťan.

Časti obce Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina („Židovské“).

Ulice Ulice v Brezovej pod Bradlom: Myjavská, Prietržská, Bukovská, Bradlianska, Družstevná, Štúrova, J. Kráľa, Záhumnie, Budovateľská, Sídlisko D. Jurkoviča, Dr. Š. Osuského, Sídlisko Horný rad, Garbiarska, Hurbanova, Piešťanská, Baranecká, Odbojárov, Sídlisko Dolné Lúky, Vajanského, Pod vŕškami, Dolina, Staničná, Partizánska, Cesta SNP, Športová, Družstevná Námestia: Nám. M. R. Štefánika, Nám. 7. Apríla, Hoštáky

Vodné toky Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje Brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (cez Brezovú ešte preteká Baranecký potok, na ktorom je postavená vodná nádrž Brezová), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjava, ktorá sa nakoniec vleje do pohraničnej rieky Morava.

Dejiny

Počiatok najstaršieho osídlenia územia Brezovej pod Bradlom siaha do eneolitu – neskorej doby kamennej. Ďalšie nálezy sú zo začiatku bronzovej doby.

Z roku 1262 pochádza najstarší písomný doklad o existencii osady Brezová (villa Brizoua) – dve listiny uhorského kráľa Bela IV. Brezová potom načas spustla, do roku 1568 o nej nemáme písomné zmienky. Poodhaliť aspoň niečo z týchto rokov nedávno pomohla archeológia. V Brezovej sa zistili stopy jednoduchého opevnenia rámcovo datovaného do 15. storočia.

V roku 1564 došlo k zaľudneniu Brezovej, v roku 1568 sa ako Brezowa spomína v urbári čachtického panstva. V roku 1598 bolo na Brezovej už 111 domov. Rozloha poľnohospodárskej pôdy v úzkej brezovskej doline nestačila, v okolí preto začalo vznikať kopaničiarske osídlenie. K rozvoju kopaníc prispel i fakt, že poddaní mali pri ich užívaní veľké úľavy pri odvádzaní dávok a daní. Osídlenci prichádzali na Brezovú (a podobne aj do ďalších oblastí Myjavskej pahorkatiny) najmä zo severu Slovenska v rámci tzv. valašskej kolonizácie – viď priezviská obyvateľov Brezovej Brincza, Vallasik. V tejto neskorej fáze valašskej kolonizácie bola už etnická príslušnosť osídlencov slovenská a valachmi sa nazývali podľa valašského spôsobu života, vyznačujúceho sa salašníctvom a chovom dobytka. Niekoľko osídlencov prišlo pravdepodobne i z dedín na okolí Brezovej, čomu nasvedčujú ich priezviská – Brwnowzky, Krainan, Hrussowsky. Prílev osídlencov neskôr zoslabol a počet Brezovanov sa ďalej zvyšoval hlavne vďaka vysokému populačnému prírastku.

Počas Rákocziho povstania kuruci (povstalci) na Brezovej na lúkach Brezovky v roku 1706 odzbrojili a zabili 491 cisárskych vojakov. 10. mája 1709 získala Brezová privilégiom panovníka Jozefa I. jarmočné právo a stala sa oppidom – zemepanským mestečkom. Brezová i jej kopanice prudko rástli. Obyvatelia pribúdali nielen v Brezovej, ale i v celom podbradliansko-podjavorinskom kraji. Nijaká oblasť Slovenska vtedy nedosiahla taký nárast obyvateľstva. Koncom 18. storočia mala Brezová 5291 obyvateľov. V roku 1753 bolo v Brezovej 209 remeselníkov. Rozvíjali sa najmä cechy garbiarsky, ševcovský, mäsiarsky, existoval i cech čižmársky.

Nárast obyvateľstva pokračoval ešte v 1. polovici 19. storočia. V roku 1837 mala Brezová 6325 obyvateľov (5937 evanjelického, 246 rímskokatolíckeho a 142 židovského vyznania). Väčšina obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu, role vlastnili i remeselníci. Darilo sa garbiarom, Brezová sa v 1. polovici 19. storočia stala jedným z najdôležitejších centier výroby kože na Slovensku.

V obyvateľstve Brezovej, formovanom okrem iného i dlhým zápasom o rešpektovanie svojich náboženských práv, dochádza od začiatku 19. storočia k rozvoju národného hnutia. V rokoch 1840–1843 bol brezovským evanjelickým kaplánom Jozef Miloslav Hurban. 28. apríla 1848 Hurban svojou rečou strháva na brezovskom rínku tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, slovenských poslancov na sneme a vrátenie kopaníc, pasienkov a hôr. V septembri 1848 sa podbradliansko-podjavorinský kraj stáva centrom povstania. Slovenská národná rada, prvá politická reprezentácia Slovákov, ktorej je Hurban predsedom, sa presúva z Myjavy na Brezovú. 22. septembra vybojujú na Brezovej slovenskí dobrovoľníci prvé víťazné bitky proti piatim stovkám príslušníkov pravidelného cisárskeho vojska a maďarských gardistov (dnes je 22. september na pamäť týchto bojov Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky).

V druhej polovici 19. storočia sa zastavil rast Brezovej a nastal postupný pokles počtu jej obyvateľov, ktorý trval až do vzniku prvej Československej republiky. Poštový úrad mala Brezová od roku 1875, telegrafné spojenie od roku 1878 a železnicu až od roku 1899. Garbiarstvu sa venovalo okolo 300 majstrov. Po roku 1890 však nastal úpadok garbiarskeho remesla. Narastalo vysťahovalectvo, najviac Brezovanov odišlo do Ameriky (v rokoch 1893–1908 okolo 1500 ľudí). Národné povedomie prežilo v podbradliansko-podjavorinskom kraji i napriek útlaku. Iste nie je náhoda, že z tohto kraja vzišli Milan Rastislav Štefánik – najvýznamnejšia osobnosť našich novodobých dejín, či diplomati Štefan Osuský a Ján Papánek i ďalší, ktorí prispeli k formovaniu našej novodobej štátnosti. Za národnú slobodu bojovalo počas I. svetovej vojny v čs. légiách 31 Brezovanov, dvaja z nich zahynuli. V radoch rakúsko-uhorskej armády padlo v I. svetovej vojne 71 Brezovanov.

K Československej republike sa prihlásila i Brezová. V roku 1919 bolo na Brezovej 4398 obyvateľov. Vznikli menšie garbiarske podniky, kože sa už začali vyrábať továrenským spôsobom. Okrem nich boli v Brezovej ešte dve šarovne, pradiareň, tkáčovňa, 2 tehelne, neskôr pribudla likérka. Úspešne sa rozvíjalo školstvo, 6. 1. 1919 bola otvorená prvá meštianska škola na Slovensku s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa projektu Dušana Jurkoviča bola postavená v rokoch 1927–1928 Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Názov obce sa od roku 1928 zmenil z Brezovej na Brezovú pod Bradlom.

II. svetová vojna priniesla najväčšie utrpenie brezovským Židom. Z Brezovej bolo do koncentračných táborov deportovaných 77 Židov, dospelí, rodiny i deti – 72 z nich zahynulo. Podbradliansko-podjavorinský kraj bol jednou z mála oblastí západného Slovenska, kde možno po vypuknutí Slovenského národného povstania hovoriť o ozbrojenom povstaní. Partizáni oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika pod vedením Jána Reptu dokázali úspešne pôsobiť až do konca vojny a mohli sa preto podieľať i na oslobodení Brezovej 7. apríla 1945. V II. svetovej vojne sa boja za slobodu v radoch domáceho i zahraničného odboja zúčastnilo 45 občanov Brezovej. Počas vojny zahynulo 84 obyvateľov Brezovej – 12 ich bolo umučených alebo padlých v bojoch, 72 židovských obyvateľov zahynulo v koncentračných táboroch. Z Oddielu Repta zahynulo 17 partizánov – niektorí v priamom boji, iní v koncentračných táboroch.

Povojnová história Brezovej pod Bradlom bola spätá s priemyselným rozvojom – najmä so vznikom podniku Pružináreň a strojáreň. Súbežne s ním sa obnovil aj rozvoj Brezovej, ktorá bola v roku 1966 povýšená na mesto.

Symboly mesta Erb mesta V strede červeného renesančného štítu sa nachádza zlatá breza vyrastajúca zo zlatého trojvršia.

Historické znaky: Brezové listy položené na štít Palma, resp. breza vyrastajúca z trojvršia Košatý strom vyrastajúci z pažite Silueta mohyly na Bradle

Terajší znak bol schválený heraldickou komisiou. Znak číslo 1 sa používal v 17. storočí, znak číslo 2 v 18. – 19. storočí, znak číslo 3 na prelome 19. a začiatkom 20. storočia, znak číslo 4 v rokoch 19281948.

Typáriá Nedatované pečatidlo. V renesančnom štíte malého trojvršia vyrastá breza, z bočných kopcov vyrastá po jednej vetvičke. Kruhopis: SIGIL ZNM POSSXONIS BRXOVA. Odtlačok na písomnosti zo 4. mája 1643. Nedatované pečatidlo. Brezové listy položené na štít. Kruhopis: PECAT OBECNI DEDINI BREZOWA. Opis pečate v MOL Budapešť. Odtlačok na listine z roku 1678. Pečatidlo datované rokom 1709. V strede pečatného poľa vyrastá z malého trojvršia strom (breza, resp. palma). Kruhopis: PECET POCTIVEHO MESECKA KREZOVEG 1709. Pečatidlo datované rokom 1837. V strede pečatného pola vyrastá z pažite palma. Kruhopis: SIGILLUM COMUNITATIS OPPIDI BREZOVA 1837. Odtlačok na písomnosti z 20. augusta 1839 v archíve Múzea SNR Myjava. Pečiatka z konca 19. storočia. V strede pečatného poľa sa nachádza košatý strom, po stranách je po jednej ľalii. Kruhopis: BREZOVA NAGYKŐZSEG + NYITRA M. MIJAVA J. Pečiatka zo začiatku 20. rokov 20. storočia. V strede košatý strom vyrastajúci z pažite (breza). Kruhopis: OBECNÁ RADA VEĽKEJ OBCE + BREZOVÁ + ŽUPA BRATISLAVA +. Odtlačok na písomnosti z roku 1927. Pečiatka datovaná rokom 1928. V strede silueta mohyly na Bradle. Pod ňou 1928. OBEC. Kruhpopis: BREZOVÁ POD BRADLOM. OKRES MYJAVA. Odtlačok na písomnosti z roku 1939. Pečiatka zo začiatku druhej polovice 40. rokov 20. storočia. V strede silueta mohyly na Bradle. Kruhopis : MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR NA BREZOVEJ POD BRADLOM. Odtlačok na písomnosti z roku 1948.

Obyvateľstvo Národnostné zloženie obyvateľov údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Jazykové zloženie obyvateľov údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Náboženská štruktúra obyvateľstva údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Mohyla Milana Ratislava Štefánika na Bradle, monumentálna terasovitá travertínová stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými obeliskmi a centrálnym katafalkom z rokov 1924-1928. Autorom mohyly je architekt Dušan Jurkovič. Obnovou prešla v rokoch 1989-1996 a v roku 2004. Mohyla sa nachádza na vrchu Bradlo v nadmorskej výške 543 metrov a predstavuje výraznú dominantu krajiny.

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová renesančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1590. Kostol bol postavený ako evanjelický. V roku 1733 počas obdobia protireformácie bol evanjelikom odobratý. V roku 1748 bola zvýšená veža. Barokovou úpravou prešiel v roku 1773. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu hodnotné rokokové zariadenie. Hlavný oltár z roku 1773 nesie obraz sv. Augustína a bočné sochy sv. Urbana a sv. Hieronyma. Bočný oltár zo 70. rokov 18. storočia je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Kazateľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ďalej sa tu nachádza kamenná krstiteľnica z doby barokovej úpravy, rokoková patronátna lavica so sochami z dielne Ľ. Godeho a voľný obraz Kristus pred Pilátom od Jozefa Zanussiho z roku 1783. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s osteniami. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a stanovou strechou. Okolo kostola sa nachádza obranný múr s dvoma baštami a bránou.