Viliam I. (* okolo 1028, Falaise, Normandské vojvodstvo – † 9. september 1087, Rouen, Normandské vojvodstvo), známy ako Viliam Dobyvateľ alebo Viliam Bastard,V nenormanských dobových prameňoch bol pravidelne označovaný ako bastardus (bastard). bol prvý normanský kráľ Anglicka, ktorý vládol od roku 1066 až do svojej smrti. Ako potomok Rolla bol od roku 1035 normandským vojvodom (ako Viliam II.). V roku 1060, po dlhých bojoch o trón, si v Normandii upevnil svoju pozíciu. V roku 1066 vtrhol po smrti Eduarda Vyznávača do Anglicka a na čele armády Normanov zvíťazil nad anglosaskými vojskami Harolda Godwinsona v bitke pri Hastingse a potlačil následné anglické povstania v rámci tzv. ovládnutia Anglicka Normanmi. Zvyšok jeho života bol poznačený bojmi o upevnenie svojej moci nad Anglickom a kontinentálnymi krajinami a problémami s jeho najstarším synom Robertom II.
Bol synom slobodného normandského vojvodu Roberta I. a jeho milenky Herlevy. Ako ľavoboček s nízkym vekom mal po nástupníctve po otcovi (v tom čase mal okolo 7 rokov) určité ťažkosti, ktoré sa prehĺbili anarchiou, ktorá sužovala prvé roky jeho vlády. Počas jeho detstva a dospievania členovia normandskej šľachty bojovali medzi sebou, a to tak o kontrolu nad malým vojvodom, ako aj o svoje vlastné ciele. V roku 1047 sa mu podarilo potlačiť vzburu a začať upevňovať svoju moc nad vojvodstvom, čo sa mu však podarilo až okolo roku 1060. Manželstvo s Matildou Flámskou v roku 1050 mu poskytlo mocného spojenca v susednom Flámskom grófstve. V čase sobáša bol schopný vymenovať svojich podporovateľov za biskupov a opátov v normanskej cirkvi. Upevnenie moci mu umožnilo rozšíriť svoje obzory a do roku 1062 si zabezpečil kontrolu nad susedným grófstvom Maine.
V 50. a na začiatku 60. rokov 11. storočia sa stal uchádzačom o anglický trón, kde bol v tom čase kráľom bezdetný Eduard Vyznávač, prvostupňový bratranec jeho otca Roberta I. Existovali však aj ďalší potenciálni uchádzači vrátane mocného anglického grófa Harolda Godwinsona, ktorého Eduard v januári 1066 na smrteľnej posteli vymenoval za kráľa. Viliam v septembri 1066 postavil veľkú flotilu a vtrhol do Anglicka s argumentom, že mu Eduard predtým sľúbil trón a že mu Harold prisahal, že ho podporí pri získaní koruny. V bitke pri Hastingse 14. októbra 1066 Haroldove vojsko jednoznačne porazil a samotného Harolda zabil. Po ďalších vojenských úspechoch bol na Vianoce 1066 v Londýne korunovaný za anglického kráľa. Pred návratom do Normandie sa začiatkom roka 1067 postaral o správu Anglicka. Do roku 1075 mal väčšinu Anglicka pevne v rukách, čo mu umožnilo stráviť väčšiu časť svojej vlády na európskom kontinente.
Posledné roky jeho života boli poznačené problémami na jeho kontinentálnych územiach, problémami s jeho synom Robertom a hrozbou vpádu Dánov do Anglicka. V roku 1086 nariadil zostaviť Domesday Book, súpis všetkých pozemkov v Anglicku spolu s ich prednormandskými a súčasnými držiteľmi. Zomrel v septembri 1087 počas ťaženia v severnom Francúzsku a bol pochovaný v Caen. Jeho vláda v Anglicku sa vyznačovala výstavbou hradov, usadením novej normanskej šľachty v krajine a zmenou v zložení anglického duchovenstva. Nesnažil sa integrovať svoje panstvá do jednej ríše, ale naďalej spravoval každú časť samostatne. Po jeho smrti boli jeho krajiny rozdelené: Normandia pripadla Robertovi a Anglicko jeho druhému žijúcemu synovi Viliamovi.
Pozadie Severania začali na území, ktoré sa neskôr stalo Normandiou, podnikať prvé nájazdy koncom 8. storočia. Trvalé škandinávske osídlenie nastalo pred rokom 911, keď Rollo, jeden z vikingských vodcov, a francúzsky kráľ Karol Prostý uzavreli dohodu, ktorou Rollo získal grófstvo Rouen. Územie okolo Rouenu sa stalo jadrom neskoršieho normandského vojvodstva. Normandia bola pravdepodobne miestom, z ktorého sa koncom 10. storočia obnovili škandinávske útoky na Anglicko, čo zhoršilo vzťahy medzi Anglickom a Normandiou. V snahe zlepšiť situáciu si kráľ Ethelred II. v roku 1002 vzal za druhú manželku Emmu, sestru normandského vojvodu Richarda II.
Dánske nájazdy na Anglicko pokračovali a Ethelred sa v roku 1013 uchýlil do Normandie, kde hľadal u Richarda pomoc, keď ho dánsky kráľ Sven I. s jeho rodinou vyhnal z Anglicka. Svenova smrť v roku 1014 mu umožnila vrátiť sa domov, avšak Svenov syn Knut jeho návrat domov odsúdil. Ethelred nečakane zomrel v roku 1016 a Knut sa stal anglickým kráľom. Ethelredovi a Emmini dvaja synovia, Eduard a Alfréd, odišli do vyhnanstva v Normandii, zatiaľ čo ich matka Emma sa stala Knutovou druhou manželkou.
Po Knutovej smrti v roku 1035 pripadol anglický trón Haroldovi Harefootovi, jeho synovi z prvého manželstva, zatiaľ čo Hardiknut, jeho syn z druhého manželstva s Emmou, sa stal kráľom v Dánsku. Anglicko bolo v tom čase nestabilné. Alfréd sa v roku 1036 vrátil do Anglicka, aby navštívil svoju matku a možno vyzval Harolda na súboj o post kráľa. Podľa jednej z verzií je do Alfrédovej následnej smrti zapletený gróf Godwin z Wessexu, podľa iných je však vinníkom sám Harold. Po Haroldovej smrti v roku 1040 sa stal anglickým kráľom Hardiknut. V roku 1041 prišiel z vyhnanstva v Normandii do Anglicka jeho nevlastný brat Eduard. Ten bol po Hardiknutovej smrti v roku 1042 vyhlásený za anglického kráľa.Hoci kronikár Viliam z Poitiers tvrdil, že Eduardov nastúp na trón bolo zásluhou vojvodu Viliama, je to veľmi nepravdepodobné, keďže Viliam bol v tom čase vo svojom vojvodstve prakticky bezmocný.
Mladosť náhľad|225x225bod|Château de Falaise vo Falaise, Dolná Normandia, Francúzsko; miesto Viliamovho narodenia.|vľavo Narodil sa v roku 1027 alebo 1028 vo Falaise v Normandskom vojvodstve, pravdepodobne však koncom roka 1028.Presný dátum Viliamovho narodenia mätú protichodné výpovede normanských kronikárov. Orderic Vitalis uvádza, že Viliam na smrteľnej posteli tvrdil, že mal 64 rokov, čo by znamenalo, že sa narodil okolo roku 1023. Na inom mieste však Orderic uvádza, že Viliam mal 8 rokov, keď jeho otec odišiel do Jeruzalema v roku 1035, čo rok narodenia kladie do roku 1027. Viliam z Malmesbury uvádza v čase odchodu jeho otca vek 7 rokov, čo dáva rok 1028. Iný zdroj, De obitu Willelmi, uvádza, že Viliam mal 59 rokov, keď zomrel v roku 1087, čo dáva do úvahy buď rok 1027, alebo 1028. Bol jediným synom Roberta I., syna Richarda II.Vďaka tomu bola Emma Normandská jeho pratetou a Eduard Vyznávač prvostupňovým bratrancom jeho otca. Jeho matka Herleva bola dcérou Fulberta z Falaise; bol buď garbiarom alebo balzamovačom. Herleva bola pravdepodobne členkou vojvodskej rodiny, ale za Roberta sa nevydala. Neskôr sa vydala za Herluina de Conteville, s ktorým mala dvoch synov – Oda z Bayeux a grófa Roberta z Mortain – a dcéru, ktorej meno nie je známe.Táto dcéra sa neskôr vydala za Viliama, lorda z La Ferté-Macé. Jeden z Herluininých bratov, Walter, sa stal Viliamovým podporovateľom a ochrancom počas jeho neplnoletosti.Dôvody tohto zákazu nie sú jasné. Koncil nemá o dôvode žiaden záznam a hlavný dôkaz je od Orderica Vitalisa. Ten nepriamo naznačil, že Viliam a Matilda boli príliš blízki príbuzní, ale neuviedol žiadne podrobnosti, preto táto záležitosť zostáva nejasná. Robert I. mal tiež dcéru Adelaidu, ktorú mal s inou milenkou.
Robert I. nastúpil na trón 6. augusta 1027 po svojom staršom bratovi Richardovi III. Bratia proti sebe bojovali o trón a Richardova smrť bola náhla. Niektorí autori obviňovali Roberta zo zabitia Richarda, čo je pravdepodobné, ale dnes už nedokázateľné obvinenie. Pomery v Normandii boli nepokojné, pretože šľachtické rody pustošili cirkev a Alan III. z Bretónska viedol proti vojvodstvu vojnu, pravdepodobne v snahe získať nad ním kontrolu. Do roku 1031 získal Robert značnú podporu šľachticov. Patril medzi nich jeho strýko Robert, arcibiskup rouenský, ktorý bol pôvodne proti nemu, Osbern, synovec Gunnora, manželky Richarda I., a Gilbert z Brionnu, vnuk Richarda I. Po svojom nástupe na trón pokračoval v podpore anglických princov Eduarda a Alfréda, ktorí boli stále vo vyhnanstve v severnom Francúzsku.
Existujú podozrenia, že Robert mohol byť nakrátko zasnúbený s dcérou kráľa Knuta, avšak k svadbe nedošlo. Nie je jasné, či by bol Viliam nahradený v nástupníckej línii vojvodstva, keby mal Robert legitímneho syna. V roku 1034 sa vojvoda rozhodol ísť na púť do Jeruzalema. Hoci sa ho niektorí jeho prívrženci snažili od cesty odradiť, v januári 1035 zvolal koncil a pred odchodom do Jeruzalema nechal zhromaždených normanských magnátov prisahať Viliamovi vernosť ako svojmu dedičovi. Zomrel začiatkom júla v Nikaii na ceste späť do Normandie.
Normandský vojvoda
Ťažkosti pri nástupe k moci náhľad|639x639bod|Schéma znázorňujúca Viliamove rodinné vzťahy. Mená s "---" pod nimi boli jeho odporcovia a mená s "+++" boli jeho podporovatelia. Niektorí príbuzní časom zmenili strany a sú označení oboma symbolmi. Pri nástupe na vojvodský trón čelil viacerým problémom, medzi ktoré patrilo jeho postavenie nelegitímneho syna a mladosť: podľa dôkazov mal v tom čase sedem alebo osem rokov. Mal podporu u svojho prastrýka, arcibiskupa Roberta, ako aj francúzskeho kráľa Henricha I., čo mu uľahčilo získať nástupníctvo po otcovi. Podpora, ktorú poskytol vyhnaným anglickým kniežatám pri ich pokuse o návrat do Anglicka v roku 1036, svedčí o tom, že poručníci nového vojvodu sa snažili pokračovať v politike jeho otca, avšak keď v marci 1037 zomrel jeden z jeho hlavných podporovateľov arcibiskup Robert, pomery v Normandii rýchlo upadli do chaosu.
Anarchia vo vojvodstve trvala až do roku 1047 a mať kontrolu nad mladým vojvodom bola jednou z priorít tých, ktorí sa uchádzali o moc. Spočiatku sa oňho staral Alan Bretónsky, ale keď Alan koncom roka 1039 alebo v októbri 1040 zomrel, prevzal starostlivosť Gilbert z Brionnu. Gilbert bol v priebehu niekoľkých mesiacov zabitý a v rovnakom čase bol zabitý aj ďalší poručník Turchetil. Ďalší poručník, Osbern, bol zabitý začiatkom roku 1040 vo Viliamovej komnate, keď vojvoda spal. Hovorilo sa, že Walter, Viliamov strýko z matkinej strany, bol príležitostne nútený ukrývať mladého vojvodu v domoch sedliakov, hoci táto historka môže byť prikrášlená Ordericom Vitalisom. Historička Eleanor Searleová predpokladá, že Viliam vyrastal s tromi bratrancami, ktorí sa neskôr v jeho kariére stali dôležitými osobami - Viliamom fitzOsbernom, Rogerom de Beaumont a Rogerom z Montgomery. Hoci mnohí normanskí šľachtici viedli počas jeho neplnoletosti svoje vlastné súkromné vojny, vikomti stále uznávali jeho vládu a cirkevná hierarchia ho podporovala. náhľad|249x249bod|Stĺp na mieste bitky pri Val-ès-Dunes v roku 1047 Kráľ Henrich ho naďalej podporoval, avšak koncom roka 1046 sa jeho odporcovia spojili do povstania v Dolnej Normandii, ktoré viedol Guy Burgundský s podporou Nigela, vikomta z Cotentinu, a Ranulfa, vikomta z Bessinu. Podľa príbehov, ktoré môžu mať prvky legendy, sa Viliama pokúsili zajať vo Valognes, ale on pod rúškom tmy ušiel a hľadal útočisko u kráľa Henricha. Začiatkom roku 1047 sa Henrich a Viliam vrátili do Normandie a zvíťazili v bitke pri Val-ès-Dunes neďaleko Caen, hoci o týchto bojoch je zaznamenaných len málo podrobností. Viliam z Poitiers tvrdil, že bitka bola vyhratá najmä Viliamovým odhodlaním, ale staršie správy tvrdia, že dôležitú úlohu zohrali aj muži a velenie kráľa Henricha. Viliam sa ujal moci v Normandii a krátko po bitke vyhlásil v celom svojom vojvodstve Božie prímerie v snahe obmedziť vojnové konflikty a násilie tým, že obmedzil dni v roku, počas ktorých boli povolené boje. Hoci bitka pri Val-ès-Dunes znamenala preňho prelom v kontrole vojvodstva, nebol to koniec jeho boja o získanie prevahy nad šľachtou. V období rokov 1047 až 1054 sa viedli takmer nepretržité vojny, pričom menšie potýčky pokračovali až do roku 1060.
Konsolidácia moci