Békešská župa resp. Békešská stolica resp. Békešský komitát (namiesto slova Békešská/-ý môže byť slovo Békéšska/-y alebo Bíkešská/-ý; iný názov: Békeš, Békéš; ) bola uhorská župa resp. stolica resp. komitát na území dnešného juhovýchodného Maďarska. Územie Békešskej župy bolo menšie ako rozloha súčasnej maďarskej župy (pozri Békešská župa (Maďarsko)).
Charakteristika Békešská župa susedila s týmito župami: Čongrádskou, Jasovsko-veľkokumánsko-solnockou, Hajduckou, Bihárskou, Aradskou a Čanadskou župou. Rieka Körös pretínala župu z východu na západ.
Centrum Od začiatku 13. storočia bolo centrom Békešskej župy mesto Békeš, na začiatku 15. storočia, kedy sa mesto Békeš dostalo do vlastníctva rodiny Maróthi (1403) a pomaly začalo upadať, to bolo mesto Gyula. Nová železničná trať medzi Pešťou a Békešskou Čabou, dokončená v roku 1858 a Trianonská mierová zmluva zvýšili význam a počet obyvateľov Békešskej Čaby, ktorá sa pri reorganizácii v roku 1950, stala sídlom súčasnej Békešskej župy.
Dejiny Békešský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku v 11. storočí. Na prelome 13. a 14. storočia sa tento komitát, podobne ako ostatné v Uhorsku, zmenil na šľachtickú stolicu. V roku 1566 obsadili mesto Gyula Turci. Pod ich nadvládou sa Békešská župa pomaly vyľudnila a upadla. Po vyhnaní Turkov 3. mája 1723 prepožičal kráľ Karol Habsburský celú župu bývalému zásobovaciemu komisárovi svojich vojsk Jánovi Jurajovi Harruckernovi, ktorý ju opäť zaľudnil a to nielen Maďarmi, ale aj Nemcami, Rumunmi a najmä Slovákmi (mestá: Békéscsaba/Békešská Čaba, Endrőd, Szarvas/Sarvaš, Tótkomlós/Slovenský Komlóš). Slováci ešte aj po silnej maďarizácii v rokoch 1868 - 1918 tvorili podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 väčšinu v Békešskočabianskom okrese (62 %) a silné zastúpenie mali aj v okresoch Sarvaš (43 %) a Orosháza (18 %). Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Maďarska a asimilácia Slovákov pokračovala. Po druhej svetovej vojne sa tisíce z nich presťahovali na Slovensko a v súčasnosti žije na území Békešskej župy približne 7 000 Slovákov. Územie súčasnej Békešskej župy sa však po rozpade Uhorska a tiež po druhej svetovej vojne zväčšilo o časti územia Aradskej župy, Čanádskej župy a Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župy.
Národnosti V roku 1880http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html z 229 757 obyvateľov župy bolo 152 877 Maďarov (66,54%), 53 517 Slovákov (23,29%), 6 611 Nemcov (2,88%), 5 347 Rumunov (2,33%) a 4,96% iných národností. Národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy bolo nasledovné: Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Iní Gyula 10 087 5,70 % 65,99 % 1,05 % 21,84 % 5,42 % Békešský 39 132 11,50 % 76,29 % 7,33 % 0,25 % 4,63 % Čabiansky 36 116 67,39 % 25,34 % 1,27 % 0,75 % 5,25 % Sarvašský 37 922 39,07 % 55,77 % 0,46 % 0,04 % 4,66 % Szeghalmský 26 612 0,74 % 94,53 % 0,44 % 0,09 % 4,20 % Orosháza 42 310 20,32 % 73,03 % 0,50 % 0,29 % 5,86 % Gyoma 19 532 0,47 % 91,66 % 2,83 % 0,05 % 4,99 % Békešská Gyula (mesto so z.m.) 18 046 2,22 % 67,07 % 11,77 % 14,45 % 4,49 %SPOLU229 75723,29 %66,54 %2,88 %2,33 %4,96 %
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach: Gerla Póstelek: 701 obyvateľov / Slováci 46,50% (obec po povodniach v roku 1888 zanikla a jej chotár bol roku 1889 pripojený k obci Dobozhttp://www.wenckheim.hu/postelek.htm) Mezőberény (Poľný Berinčok): 11 368 / 37,54 % Békešská Čaba: 32 616 / 73,81 % Sarvaš: 22 504 / 59,11 % Slovenský Komlóš: 8 416 / 85,12 %
Iné významné obce: Veľký Kondoróš: 2 120 / 21,65 % Svätý Ondrej: 6 195 / 15,00 % Földvár: 1 692 / 8,22 % Nový Kiďóš: 3 500 / 7,60 % Veľký Sénáš: 2 325 / 20,65 % Puszta Szent Tornya: 2 404 / 7,36 % (od roku 1902 súčasť obce Orosháza)
V roku 1910http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy nasledovné: Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Iní Gyula 14 790 6,42 % 72,39 % 0,57 % 20,06 % 0,56 % Békešský 45 810 12,75 % 79,98 % 7,03 % 0,19 % 0,05 % Békešskočabiansky 46 930 61,66 % 36,87 % 0,61 % 0,67 % 0,19 % Sarvašský 46 255 43,02 % 56,58 % 0,17 % 0,08 % 0,15 % Szeghalmský 36 064 0,26 % 99,28 % 0,16 % 0,12 % 0,18 % Orosháza 59 364 17,75 % 81,60 % 0,23 % 0,22 % 0,20 % Gyoma 25 213 0,79 % 96,70 % 2,38 % 0,04 % 0,09 % Békešská Gyula (mesto so z.m.) 24 284 1,29 % 81,57 % 6,51 % 10,46 % 0,17 %
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach: Mezőberény (Poľný Berinčok): 13 285 / 37,03 % Békešská Čaba: 42 599 / 67,33 % Sarvaš: 25 879 / 62,84 % Slovenský Komlóš: 10 502 / 88,58 % Veľký Kondoróš: 5 225 / 41,88 %
Iné významné obce: Békeš: 26 875 / 3,18 % Doboz: 6 885 / 12,65 % Békešský Samson: 4 374 / 4,25 % Csorvás: 5 686 / 9,62 % Békešský Svätý Ondrej: 7 137 / 19,99 % Nový Kiďóš: 4 331 / 5,86 % Veľký Sénáš: 4 670 / 6,01 %
Slúžnovské okresy V roku 1910 sa župa delila na tieto slúžnovské okresy: Békés/Békeš Békéscsaba/Békešská Čaba Gyoma Gyula Orosháza Szarvas/Sarvaš Szeghalom Mesto so zriadeným magistrátom
Békešská Gyula
Referencie
Iné projekty
Kategória:Župy v Uhorsku