Svätý Jur (, , , jidiš Jergen, , v minulosti premenovaný na Jur pri Bratislave) je starobylé vinohradnícke a vinárske mesto s typickými terasovitými vinohradmi na juhozápadnom Slovensku v Bratislavskom kraji.
Názov Názov mesta Svätý Jur je odvodený od mena patróna mesta - Svätého Juraja, pričom Jur je archaická podoba mena Juraj. RokyVývin názvu Svätého Jura v priebehu dejín1209Zengurg1278Sanctus Georgius1773S[anc]tus Georgius, Sz[ent]-György, S[ank]t-Georgen, Sw[atý] Jur1786S[ankt]-Georgen, Szent-Gyorgy, Swatý Jiřich, Sw[atý] Gyur, Fanum S[ancti] Georgii1808Sanct[us] Georgius, Fanum Sancti Georgii, Szent-György, Sanct-Georgen, Swatý Jur, Swatý Djur1863 – 1913Szentgyörgy1920 – 1960Svätý Jur1960 – 1990Jur pri Bratislave (zmenený na pokyn vtedajšej komunistickej vlády)1990 – dnesSvätý Jur
Zoznam primátorov +Zoznam primátorovRokMeno1472Erhardt Penkchles1494Nicolaus Peyrl1514Thomas Schuster1533Wolfgang Klein1543Hans Suntheymer1551Michel Stegner1552Michel Tebner1562Wolfgang Parbing1569Wolfgang Forster1572Blasius Paur1574Oswald Schreiner1577Augustin Krieg1578Clement Tutzenthaler1579Michael Krieg1580Wolff Meyer1581Clement Tutzenthaler1582Hans Buchwald1583Oswald Schreiner1584Kastl Kuchberger1587Kilian Tebner1588 - 1589Wolff Steger1595Georg Hilbert I.1599Valentin Renn1600Georg Hilbert I.1601Martin Parbing1602Oswald Schreiner II.1604Valentin Renn1605Ladislav Tebner1606Vencel Laczko1607 - 1608Joannes Molitor1609Jeremias Kieberger1610Georg Hilbert II.1611Caspar Winther1612David Behm1613Vencel Laczko1614Martin Parbing1615Georg Hilbert II.1617Ladislav Tebner1618Hans Gruebmüllner1619Hans Renner1620Joannes Neudorffer1621 - 1622Joannes Hilbert1623Georg Tutzenthaler1624Hans Gruebmüllner1625Balthasar Segner1626Elias Baldauf1627Balthasar Petenada1629Balthasar Segner1630Georg Tutzenthaler1631Joannes Hilbert1632Balthasar Segner1633Martin Steinhübel1634 - 1635Hans Behm1636Joannes Stieffel1637Joannes Hilbert1638Balthasar Segner1639Mathias Kreutz1640Paulus Takacsy1641Joannes Hilbert1642Elias Steger1643Mathias Kreutz1644 - 1645Joannes Hilbert1646Martin Dörr1647 - 1648Mathias Kreutz1649 - 1650Elias Baldauf1651 - 1652Stephanus Moticzka1653 - 1654Paulus Takacsy1655 - 1657Wolfgang Gilling1658 - 1659Alexander Segner1660Stephanus Kecskés I.1661Wolfgang Gilling1662 - 1663Stephanus Kecskés I.1664 - 1665Alexander Segner1666 - 1667Paulus Tutzenthaler1668 - 1669Stephanus Kecskés I.1670 - 1671Michael Petenada1672Conrad Heuber1673 - 1676Fridericus Graussel1677 - 1678Matthias Neuman1679Fridericus Graussel1680 - 1681Georgius Oczkay1682 - 1684Matthias Neuman1685 - 1687Fridericus Graussel1688 - 1689Jacobus Eröss1690Fridericus Graussel1691Jacobus Eröss1692 - 1696Paulus Kaidacsy1697 - 1698Georg Schultz1699 - 1700Johann Nagl1701 - 1703Johann Heinrich Gilling1704 - 1706Paulus Kaidacsy1707Johann Ramstorffer1708 - 1709Stephanus Kecskés II.1710 - 1711Paulus Kaidacsy1712 - 1713Rudolf Malik1714 - 1715Paulus Kaidacsy1716 - 1717Rudolf Malik1718 - 1719Paulus Kaidacsy1720 - 1721Rudolf Malik1722 - 1723Paulus Kaidacsy1724 - 1725Stephanus Schütz1726 - 1727Paulus Kaidacsy1728 - 1729Stephanus Schütz1730 - 1731Johan Georg Köller1732 - 1733Johan Andreas Gilling1734 - 1735Johan Georg Schrott1736 - 1737Johan Andreas Gilling1738 - 1739Johan Georg Schrott1740 - 1743Christoph Segner1744 - 1745Johan Andreas Gilling1746 - 1747Mathias Pocznik1748Christoph Segner1749Mathias Pocznik1750 - 1751Johan Georg Köller1752 - 1755Christoph Segner1756 - 1757Andreas Paulovics1758 - 1760Stephanus Kecskés III.1761 - 1762Andreas Paulovics1763 - 1764Johannes Steingruber1765 - 1766Andreas Paulovics1767 - 1768Johannes Steingruber1769 - 1770Johan Georg Keller1771 - 1772Johannes Steingruber1773 - 1774Andreas Paulovics1775 - 1777Johannes Steingruber1778Andreas Szeibel1779 - 1780Joannes Segner1781 - 1782Andreas Szeibel1783 - 1789Joannes Segner1790 - 1792Andreas Szeibel1793 - 1795Joannes Segner1796 - 1797Andreas Szeibel1798 - 1801Joannes Segner1802 - 1803Paulus Krcsmar1804 - 1809Christophorus Segner1810 - 1812Paulus Krcsmar1813 - 1816Christophorus Segner1817 - 1824Michael Stettele1825 - 1832Paulus Engelhardt1833 - 1835Christophorus Segner1836 - 1846Johan Schuster1846 - 1848István Barabás1848Károly Mangold1849 - 1861Anton Rentmeister1861 - 1866Ladislav von Jablánczy1866 - 1867János Hatvany1867 - 1870Johan Grünn1870 - 1872Carl Schleiffer1872 - 1892Károly Siller1892 - 1918Gyula Jánoska1918 - 1919Ignác Niederman1919 - 1920Jozef Halla1920 - 1922Karol Fikár1923František Matula1923 - 1927Ján Dočolomanský1927 - 1930Ignác Niederman1930 - 1931Adolf Kaiser1931 -1935Eugen Klačko1935 - 1938Antonín Löwenstein1940 - 1945Eugen Švenda1945Ladislav Černý1945Ján Kedro1945 - 1946František Grančič1946 - 1948Rudolf Palič1948 - 1949Ján Fiala1949Ján Hyža1949 - 1950Vincent Petrakovič1950 - 1953František Jaslovský1953 - 1956Ladislav Komenda1956 - 1963Alexander Barok1963 - 1971František Macháček1971 - 1976Alexander Barok1976 - 1981Jozef Beták1981 - 1989Jozef Folrich1989 - 1990Alexander Achberger1990Juraj Čisár1990 - 1991Alexander Achberger1991 - 1998Stanislav Fronc1998 - 2014Alexander Achberger2014 -Šimon Gabura Geografia
Poloha Svätý Jur je starobylé mestečko, s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou obklopené unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí Malých Karpát, v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Do katastra mesta spadá aj prírodná rezervácia Šúr.
Časti mesta
Od roku 1944 je súčasťou mesta Svätý Jur pôvodne poddanská obec Neštich (z nem. Neustifft).
Vodné toky Územím mesta preteká spolu 7 pomenovaných vodných tokov, z ktorých najznámejší je Šúrsky kanál (Blatina). Ostatné toky sú Pezinský potok, Jurský potok, Fofovský potok, Fanglovský potok a Račí potok nazývaný tiež Javorník. V katastri mesta tiež pramení a tečie riečka Vydrica. Na území mesta sa tiež nachádza niekoľko prírodných vodných plôch, z ktorých najvýznamnejšia je prírodná rezervácia Jurské jazero.
Pramene: Prameň v Jozefkovom údolí, Prameň bývalých termálnych kupeľov, Prameň Vydrice a veľa bezmenných prameňov vo vinohradoch.
Národná prírodná rezervácia Šúr
Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatino-jelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo – brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený človekom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred n. l..
V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele.
V 2. polovici 20. storočia domov dôchodcov a ústav pre postihnutú mládež. Tento areál bol v reštitúcii po roku 1989 návratený pôvodným majiteľom.
Prírodná rezervácia Jurské jazero
Chránené územie spoločenstva brezových jelšín a horského rašeliniska v Malých Karpatoch.
Obyvateľstvo Vývoj počtu obyvateľov mesta Svätý Jur<small>Údaje sú k 31. decembru daného roku. Zdroj: Pohyb obyvateľstva v roku 2021 narodení: 71 prisťahovaní: 92 odsťahovaní: 107 zomrelí: 55
Priezviská s najčastejším výskytom V Svätom Jure sú najrozšírenejšie tieto priezviská: Achberger, Barok, Bartovič, Hupka, Chrappa, Kozmon, Križan, Macháček, Ondrejkovič, Pajer, Pucher, Srna.
Dejiny náhľad|Svätý Jur (1827) Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, ale nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné trhové mesto (forum liberum).
V historických listinách sú zaznamenané nájazdy Tatárov, kolonizácia Nemcami, dobytie Přemyslom Otakarom II. V 16. storočí boli vybudované hradby. V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16. – 17. storočia, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch. Mestečko bolo v r. 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákociho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz.
Od roku 1990 má mesto Svätý Jur štatút pamiatkovej rezervácie.
Rody
Rod Armbrusterovcov Rod Armbrusterovcov pochádzal zo Saska a usadil sa v Sedmohradsku. Z mesta Sibiu (Rumunsko) prišiel Krištof Armbruster do Svätého Jura a tu v roku 1554 získal kúriu Františka Hirpana. Až do konca 17. storočia boli Armbrusterovci majiteľmi mnohých viníc a domov vo Svätom Jure. Krištof študoval na univerzitách vo Viedni a Padove. Po ukončení štúdia sa stal pokladníkom Uhorskej kráľovskej komory v Bratislave a pracoval v Uhorskej kráľovskej kancelárii, bol radcom cisára Ferdinanda I. a pôsobil v diplomatických službách. Získal hodnosť kráľovského komorského radcu, často sprevádzal kráľovskú družinu na cestách do zahraničia. Bol prekladateľom a autorom satirických básní. Zaujímavosťou je, že medzi najstaršie knižné zbierky 16. storočia, existujúce na území dnešného Slovenska, možno zaradiť knihy z vlastníctva členov rodiny Armbrusterovcov – Krištofa, Pavla a Mateja. Vo fonde Slovenskej národnej knižnice sa zachovalo niekoľko kníh s podpismi týchto majiteľov. Napríklad dva zväzky: siedmy zväzok súborného vydania Lutherových spisov z roku 1557 s vlastnoručným zápisom Krištofa Armbrustera a almanachy piatich autorov: astrológa na panovníckom dvore Ferdinanda Habsburského Andreasa Perlacha (1490 – 1551), nemeckého matematika, geografa a astrológa Johanna Schönera (1474 – 1547), nemeckého astronóma a astrológa Johanna Stöfflera (1452 – 1531) a talianskeho astronóma a matematika z polovice 16. storočia Pietra Pitata.
Rod Segnerovcov náhľad|Horné predmestie (cca. 1928) Príslušníci rodu Segnerovcov prišli do Sv. Jura okolo polovice 16. storočia. Niektoré štúdie uvádzajú pôvod štajersko-rakúsky, iné severotaliansky. Dôvodom ich odchodu bolo prenasledovanie za náboženské presvedčenie a podpora evanjelickej cirkvi. Segnerovci patrili k najužšej elite miestnych patricijských rodov, ktoré v Bratislave a Svätom Jure pôsobili vyše 500 rokov. Prvými známymi členmi rodu pôsobiacimi v Uhorsku boli bratia Michal (* 1548 - † 1618) a Baltazár (* 1562 - † 1640), synovia Jozefa Segnera. Obaja pôsobili v Svätom Jure a v Bratislave. Michal sa usadil v Bratislave, kde bol členom mestskej rady. Baltazár spravoval rodové majetky vo Svätom Jure, kde v roku 1616 kúpil dom na Prostrednej ulici (dnešná budova evanjelického kostola). Zastával v meste post mešťanostu, mestského sudcu a richtára. Baltazár Segner dosiahol vo Svätom Jure váženú hodnosť mestského sudcu a starostu. Obaja bratia sa počas pätnásťročnej vojny s Osmanskou ríšou vyznamenali pri obrane krajiny a za tieto zásluhy získali od kráľa Rudolfa II. nobilitáciu (vovedenie do šľachtického stavu).
Andrej Segner náhľad|Horné predmestie (2008)