Ing. Rudolf Vrba, CSc. pôvodným menom Walter Rosenberg (* 11. september 1924, Topoľčany – † 27. marec 2006, Vancouver) bol slovensko-židovský biochemik, ktorému sa úspešne podarilo utiecť so spoluväzňom Alfrédom Wetzlerom z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Po úteku poskytol spojencom informácie o masových vraždách, ktoré sa tam vykonávali počas holokaustu.Podľa Ruth Linnovej utieklo spolu až 76 Židov, ale iba piatim sa podarilo spojencom odovzdať informácie o tábore. (Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 15.) Z Auschwitzu utiekli stovky poľských väzňov ale pre židovských väzňov bol útek ťažší, lebo podľa poľského historika Henryka Świebockého, mnohí z nich nemali v Poľsku priateľov alebo príbuzných na ktorých sa mohli spoľahnúť, nerozprávali po poľsky a mali obmedzený kontakt s poľským odporom v tábore. (Świebocki, Henryk. „Prisoner Escapes“ v Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 511, Gutman, Yisrael & Berenbaum, Michael (eds), Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) Miroslav Kárný, citujúc poľského historika Tadeusza Iwaszka píše o 667 známych väzňoch, ktorí sa pokúsili o útek, z ktorých bolo 270 chytených a zabitých. O zvyšných 397 existuje iba málo dokumentácie. (Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 553, Indiana University Press a United States Holocaust Memorial Museum, 1994.) 32 strán informácií, ktoré spolu s Alfrédom Wetzlerom nadiktoval v apríli 1944 židovským predstaviteľom v Žiline, sa stalo známymi ako Vrbova a Wetzlerova správa.Gutman, Yisrael. Encyclopedia of the Holocaust. Macmillan Publishing Company. ISBN 0-02-896090-4"Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osvětim a Brzezinka" z októbra 2006. Je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia"Vrba, Rudolf", bez mena autora, BC Bookworld author bank, z 1. apríla 2006.Katz, Leslie. "Auschwitz escapee to help mark Yom HaShoah here", j., 25. apríl, 1997., pretože bola prvou detailnou informáciou o tábore, ktorá sa dostala k spojencom a bola označená za vierohodnú.Poľský odboj pripravil správu založenú na informáciách Witolda Pileckého, skladajúcu sa z dvoch častí napísaných 10. a 12. august 1943, ktorá bola zaslaná do Office of Strategic Services (OSS) v Londýne. Správa obsahovala informácie o plynových komorách, o „výbere“ a o sterilizačných pokusoch. Uvádzala, že v Birkenau boli 3 krematória schopné spáliť 10 000 ľudí denne a že jeden deň bolo 30 000 ľudí otrávených plynom. Autor napísal: „Dejiny nepoznajú žiadnu paralelu takejto deštrukcie ľudského života.“ Raul Hilberg napísal, že správa bola odložená s poznámkou o chýbajúcich znakoch spoľahlivosti zdroja. (Hilberg, Raul. The Destruction of the European Jews, Yale University Press, 2003, p. 1212.) Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržanéKárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler Report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, Indiana University Press, 1994, p. 556. napriek masovému transportu 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, ktoré začalo 15. mája 1944, sa jej pripisuje záchrana mnohých životov.Linn, Ruth. (2003) „Genocide and the Politics of Remembering: The Nameless, the Celebrated and the Would-Be Holocaust Heroes,“ Journal of Genocide Research, 5, 4 (December 2003), pp. 565-586.Hume, Mark. „Auschwitz escapee who told the world dies in B.C. “, The Globe and Mail, 31. marec 2006. Informácie boli zverejnené 15. júna 1944 na BBC Podľa Ruth Linn v Escaping Auschwitz: A Culture of Forgetting, p. 28., odvysielala prvýkrát BBC informácie zo správy až 18. júna a 20. júna v New York Times. Hoci boli informácie zo správy publikované už v júni 1944, celá správa bola po prvý raz uverejnená Americkým výborom pre vojnových utečencov (U.S. War Refugee Board) až 25. novembra 1944 Pápež Pius XII., americký prezident Franklin D. Roosevelt a švédsky kráľ Gustáv V. následne žiadali maďarského vodcu, admirála Miklósa Horthyho, aby zastavil masové deportácie. Deportácie sa zastavili 9. júla 1944, čim sa zachránilo asi 200 000 židov.Linn, Ruth. "Rudolf Vrba", nekrológ v The Guardian, 13. apríl 2006.
Mladosť a uväznenie thumb|Vrbova fotografia z gymnázia v Bratislave, 1935-36, na obrázku štvrtý zľava, spodný rad. Ako 15-ročný bol z gymnázia vylúčený kvôli svojmu židovskému pôvodu.|266x266pixelů Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v Topoľčanoch, Eliasovi a Helene Rosenbergovým (rodená Grünfeldová), ktorí vlastnili parnú pílu v Jaklovciach okres Gelnica. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických Norimberských zákonov"Rudolf Vrba: Curriculum Vitae" , UBC Pharmacology & Therapeutics., ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy. Doma pokračoval v štúdiu, učil sa angličtinu a ruštinu. Podľa jeho článku v The Daily Telegraph pokladala matka jeho záujem o angličtinu za výstredný a jeho záujem o ruštinu bol pre ňu tak znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila lekára.Rudolf Vrba, The Daily Telegraph, 12. apríl 2006.
V marci 1942, ako 17-ročný, sa rozhodol na protest proti antisemitizmu vo vlastnej krajine pre útek do Anglicka, kde sa chcel pripojiť k československej armáde v Británii. Odtrhol žltú židovskú Dávidovu hviezdu, ktorú musel ako žid nosiť a iba s 200 Sk, ktoré mu jeho matka dala, odviezol sa taxíkom z Trnavy do Serede, odkiaľ prešiel v noci vtedajšiu slovensko-maďarskú hranicu do maďarskej Galanty. Odtiaľto už cestoval vlakom do Budapešti.
Hoci sa dostal až do Budapešti, uvedomil si, že ako slovenský žid bez právneho statusu je pre neho Maďarsko príliš nepriateľské a pokračovať do Británie by bolo príliš nebezpečné. Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 207. Rozhodol sa pre návrat na Slovensko, aby si vybavil árijské papiere, ale na ceste späť bol chytený maďarskou pohraničnou strážou pri prechádzaní maďarsko-slovenskej hranice. Tí ho pri vypočúvaní dobili a potom ťažko zraneného podhodili na slovenskú stranu hranice. Tu ho našli slovenskí žandári a poslali ho do Nováckeho zberného tábora. Z tábora utiekol spolu s ďalším väzňom Josefom Knappom, bol ale o niekoľko dní prichytený slovenským žandárom, ktorému bol Vrba podozrivý, lebo mal oblečené 2 páry ponožiek. Vrba bol odvedený späť do tábora, kde bol strážami v odplate za útek brutálne zbitý.
Majdanek a Auschwitz 14. júna 1942 bol Vrba deportovaný do nemeckého koncentračného tábora Majdanek v Poľsku, kde naposledy stretol svojho brata. Vrba sa tam dobrovoľne prihlásil na prácu na farme.
Auschwitz I Krátko na to, 30. júna,Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report,“ in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp, p. 553, Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1994.Lungen, Paul. "Auschwitz escapee hoped to warn Hungarian Jews", Canadian Jewish News, 27. január 2005. bol poslaný do Osvienčimu (Auschwitz I), hlavného tábora a administratívneho centra táborového komplexu Auschwitz. Namiesto prisľúbenej práce na farme, malo byť Vrbovou povinnosťou vykopávanie viac ako 100 000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť ich exhumované pozostatky spopolnené. Týmito krokmi sa nacisti snažili kamuflovať stopy po predošlom vraždení.
Po príchode mu vytetovali väzenské číslo 44070.
Pracoval asi 6 týždňov v Hauptwirtschaftslager der SS, čo bol sklad potravín a materiálu, potom asi 4 - 6 týždňov v Bune. Tam sa spriatelil s viedenským väzňom, ktorému SS dôverovala, a ktorý mu vďaka jeho znalosti nemčiny dohodol prácu v Aufräumungskommande, nazývanom v táborovom slangu aj "Canada" kommando. Bola to jednotka zložená asi z 2000 mužov a žien,Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 251. ktorí pracovali na Judenrampe ("židovskej rampe"),Strzelecki, Andrzej. "The Plunder of Victims and Their Corpses," in Berenbaum, Michael & Gutman, Yisrael (eds). Anatomy of the Auschwitz Death Camp. Indiana University Press and the United States Holocaust Memorial Museum, 1998, p. 250. nachádzajúcej sa medzi Auschwitzom I a II. Na rampu boli z nákladných vlakov vykladaní noví väzni, ktorým táto jednotka triedila skonfiškované veci a odstraňovala mŕtve telá. Nemci zabezpečovali, že všetky cennosti patriace väzňom boli prebalené a poslané do Nemecka a zlato bolo roztavené do ingotov pre Ríšsku banku.Linn, Ruth. (2004) Escaping Auschwitz. A culture of forgetting, Cornell University Press, p. 17.
Kommando zaberalo spolu s jeho skladmi v sektore BIIg tábora Auschwitz II - Birkenau niekoľko desiatok barakov, prezývaných "Canada I" a "Canada II", oficiálne Effektenlager I a II. Poľskí väzni sa rozhodli pre túto prezývku, lebo tam skladovali šatstvo, obuv, lieky, deky a iný proviant a Kanadu videli ako krajinu hojnosti.Vrba, Rudolf. I Escaped from Auschwitz, Barricade Books, 2002, p. 377. Vrba sa udržoval vďaka prístupu k jedlu, mydlu a teplému šatstvu uskladnenom v "Canade" v dobrom zdraví. Časom rozpoznal náznaky ľudskosti u niektorých strážcov a stal sa súčasťou ich hierarchie, ktorá kradla pre ostatných väzňov. Za pašovanie tovaru priateľom bol raz kruto zbitý.
15. januára 1943 bol spolu s ostatnými z Aufräumungskommanda prevezený do Birkenau, tábora smrti vzdialeného štyri kilometre od hlavného tábora,V jeho výpovedi v procese s Ernstom Zündelom v roku 1985 udal Vrba dátum 15. januára 1943. Paul Lungen však uvádza jún 1943. kde naďalej pracoval ako člen "kommanda Canada".
Auschwitz II Tí, ktorí Vrbu poznali, tvrdili, že Vrba mal fotografickú pamäť. Počas jeho väzenia v Auschwitzi I a II sa pokúšal zapamätať si počty prichádzajúcich židov a miesto pôvodu každého transportu. Keďže bol vďaka jeho práci prítomný pri príchode väčšiny židovských transportov a triedení majetku tých, ktorí boli splynení, podarilo sa mu odhadnúť, koľkí boli poslaní do Auschwitzu a koľkých z nich zabili.