Arsenal Football Club je profesionálny futbalový klub so sídlom v Islingtone v severnom Londýne v Anglicku. Súťaží v Premier League, najvyššej lige anglického futbalu. V domácom futbale Arsenal vyhral 14 ligových titulov (vrátane jedného titulu bez prehry), rekordných 14 FA Cupov, 2 Ligové poháre, 18 FA Community Shields a trofej k storočnici Football League. V európskom futbale vyhral jeden Pohár víťazov pohárov a jeden Inter-Cities Fairs Cup. Pokiaľ ide o získané trofeje, je tretím najúspešnejším klubom v anglickom futbale.

Arsenal bol prvým klubom z južného Anglicka, ktorý sa v roku 1893 pripojil k Football League, a do prvej divízie sa dostal v roku 1904. Po zostupe iba raz, v roku 1913, pokračuje v najdlhšej sérii v najvyššej divízii a vyhral druhý najväčší počet zápasov v najvyššej súťaži v histórii anglického futbalu. V 30. rokoch 20. storočia Arsenal vyhral päť ligových titulov a dva FA Cupy, a po vojne ďalší FA Cup a dva tituly. V sezóne 1970/1971 získal svoj prvý double v lige a FA Cupe. Medzi rokmi 1989 a 2005 získal päť ligových titulov a päť FA Cupov, vrátane dvoch ďalších double. 20. storočie zakončili s najvyšším priemerným umiestnením v lige. Medzi rokmi 1998 a 2017 sa Arsenal kvalifikoval do Ligy majstrov UEFA, čo je anglický futbalový rekord devätnástich po sebe nasledujúcich sezón.

V roku 1886 založili muniční pracovníci Royal Arsenalu vo Woolwichi klub pod názvom Dial Square. V roku 1913 klub prešiel cez mesto na štadión Arsenalu v Highbury, čím sa stal blízkym susedom Tottenhamu Hotspur a vytvoril severolondýnske derby. Herbert Chapman získal pre klub prvý trofej a jeho odkaz umožnil obdobie plné trofejí v 30. rokoch 20. storočia. Pomohol zaviesť čísla dresov a pridal tiež biele rukávy a jasnejšiu červenú farbu na dres klubu. Arsène Wenger bol najdlhšie slúžiacim manažérom klubu a získal najviac trofejí. Vyhral rekordných sedem FA Cupov a jeho tretí a posledný tím, ktorý získal titul, vytvoril anglický rekord za najdlhšiu sériu bez prehry v najvyššej súťaži so 49 zápasmi v rokoch 2003 až 2004, čím získal prezývku Neporaziteľní.

V roku 2006 sa klub presťahoval na neďaleký štadión Emirates. S ročným príjmom 716,5 milióna libier v sezóne 2024-2025 odhadol Forbes hodnotu Arsenalu na 2,26 miliardy amerických dolárov, čo z neho robí siedmy najcennejší futbalový klub na svete, pričom je jedným z najsledovanejších na sociálnych sieťach. Mottom klubu je Victoria Concordia Crescit, latinsky „Víťazstvo prostredníctvom harmónie“.

História

1886–1912: Z Dial Square do Royal Arsenal 300px|thumb|vľavo|Zostava Royal Arsenal (sezóna 1888 – 1889) V októbri 1886 založil Škót David Danskin a pätnásť kolegov z muničného závodu vo Woolwichi futbalový klub Dial Square, pomenovaný podľa dielne v srdci komplexu Royal Arsenal. Každý člen prispel šiestimi pencami a Danskin pridal aj tri šilingy, aby pomohol založiť klub. Dial Square odohral svoj prvý zápas 11. decembra 1886 proti Eastern Wanderers a vyhral 6:0. Klub bol v januári 1887 premenovaný na Royal Arsenal, a jeho prvým domovom bol Plumstead Common, hoci väčšinu času trávil hraním na Manor Ground. Ich prvými trofejami boli Kent Senior Cup a London Charity Cup v rokoch 1889 – 1890 a London Senior Cup v rokoch 1890 – 1891; to boli jediné trofeje grófskej asociácie, ktoré Arsenal získal počas svojho pôsobenia v juhovýchodnom Londýne. V roku 1891 sa Royal Arsenal stal prvým londýnskym klubom, ktorý sa stal profesionálnym.

Royal Arsenal bol druhýkrát premenovaný po tom, čo sa v roku 1893 stal spoločnosťou s ručením obmedzeným. Svoje nové meno, Woolwich Arsenal, zaregistrovali vo Football League, keď klub neskôr v tom istom roku vzrástol. Woolwich Arsenal bol prvým južným členom Football League, začínal v druhej divízii a v roku 1904 sa dostal do prvej divízie. Klesajúca návštevnosť v dôsledku finančných ťažkostí medzi pracovníkmi v munícii a príchodu iných futbalových klubov v meste doviedla klub v roku 1910 takmer k bankrotu. Podnikatelia Henry Norris a William Hall sa zapojili do činnosti klubu a snažili sa ho posunúť vpred.

1912–1925: Klub bánk Anglicka V roku 1913, krátko po zostupe späť do druhej divízie, sa klub presťahoval cez rieku na nový štadión Arsenal Stadium v ​​Highbury. V roku 1919 Football League kontroverzne hlasovala za postup Arsenalu namiesto zostupujúcich miestnych rivalov Tottenham Hotspur do novo rozšírenej prvej divízie, napriek tomu, že v poslednej predvojnovej sezóne druhej divízie 1914–15 skončili iba na piatom mieste. Neskôr, v tom istom roku začal Arsenal v oficiálnych dokumentoch vynechávať „The“ a postupne menil svoj názov naposledy na Arsenal, ako je známy do dnes. S novým domovom a futbalom prvej divízie bola návštevnosť viac ako dvojnásobná oproti Manor Ground a rozpočet Arsenalu rýchlo rástol. S rekordnými výdavkami a príjmami z predaja vstupeniek sa Arsenal rýchlo stal známym ako klub Bank of England.

1925–1934: Legendárni Gunners Herberta Chapmana 200px|thumb|vpravo|Socha na počesť Herberta Chapmana Poloha Arsenalu a rekordná platová ponuka prilákali v roku 1925 hviezdneho manažéra Huddersfield Town Herberta Chapmana. Počas nasledujúcich piatich rokov Chapman vybudoval revolučný nový Arsenal. Najprv vymenoval nového trénera Toma Whittakera, ktorý sa stal legendárnym manažérom Arsenalu. S pomocou Charlieho Buchana zaviedol vznikajúcu formáciu WM, ktorá slúžila ako stabilný základ jeho tímu. Získal tiež generačné mladé talenty, ako boli Cliff Bastin a Eddie Hapgood, a zároveň rozdal vysoké príjmy Highbury hviezdam, ako boli David Jack a Alex James.

Transformovaný Chapmanov Arsenal získal svoju prvú národnú trofej, FA Cup v roku 1930, a nasledovali ligové tituly v rokoch 1930 – 1931 a 1932 – 1933. Chapman tiež dohliadal na zmeny mimo ihriska: na dresu boli pridané biele rukávy a čísla dresov; stanica metra bola pomenovaná po klube; a bola dokončená prvá z dvoch honosných tribún v štýle Art Deco s jednými z prvých reflektorov v anglickom futbale. Náhle, uprostred sezóny 1933 – 1934, Chapman zomrel na zápal pľúc.

1934–1947: Shaw, Allison a druhá svetová vojna Chapmanova smrť znamenala, že práca zostala na jeho kolegoch Joeovi Shawovi a Georgeovi Allisonovi, ktorí sa ukázali ako bystrí a dokonalí strážcovia Chapmanovho vynikajúceho tímu Arsenal, pričom dosiahli hetrik ligových víťazstiev s titulmi v rokoch 1933–34, 1934–35 a 1937–38 a potom ešte vyhrali FA Cup v roku 1936. Druhá svetová vojna znamenala, že najvyššia futbalová liga bola na sedem rokov pozastavená. Zatiaľ čo Arsenal bol národom oslavovaný ako symbol solidarity, vojna si na tíme vybrala obrovskú daň, pretože v klube zahynulo viac hráčov ako v ktoromkoľvek špičkovom klube.

1947–1962: Tím Gunners Toma Whittakera Napriek tomuto obdobiu turbulencií a fluktuácie sa Arsenal vrátil a v druhej povojnovej sezóne 1947–48 vyhral ligu. Bola to prvá sezóna Toma Whittakera ako manažéra a znamenala, že klub vyrovnal rekord majstrov Anglicka. Whittaker, napriek svojej skromnosti, bol často označovaný ako „mozog“ stojaci za charizmatickým Chapmanovým legendárnym tímom Arsenalu. Zostavil úspešný a vysoko kvalifikovaný tím Arsenalu napriek značne obmedzeným zdrojom a v roku 1950 tím vyhral tretí FA Cup a v sezóne 1952–53 získali rekordný siedmy titul, čím sa Arsenal stal v tom čase najúspešnejším tímom v anglickej histórii.

1962–1984: Zverenci Billyho Wrighta, Bertieho Meeho a Terryho Neilla 300px|thumb|vpravo|Alan Ball (vľavo) a Bertie Mee (ktorý doviedol Arsenal k ich prvému double v roku 1971), na snímke z roku 1972 Arsenal nevyhral Ligu ani FA Cup ďalších 18 rokov. Tím šampiónov z roku 1953 zostarol a klub nedokázal prilákať dostatočne silné náhrady. Hoci bol Arsenal v týchto rokoch konkurencieschopný, jeho šťastie upadalo; klub strávil väčšinu 50. a 60. rokov v priemernosti v strede tabuľky.

Arsenal v roku 1966 predbežne vymenoval klubového fyzioterapeuta Bertieho Meeho za zastupujúceho manažéra. S novým asistentom Donom Howeom a novými hráčmi ako Bob McNab a George Graham doviedol Mee Arsenal do ich prvého finále Ligového pohára v sezónach 1967 – 1968 a 1968 – 1969. Nasledujúca sezóna priniesla prelom, keď Arsenal získal svoju prvú súťažnú európsku trofej, Inter-Cities Fairs Cup 1969 – 1970. V nasledujúcej sezóne dosiahol Arsenal ešte väčší triumf s prvým double v lige a FA Cupe a novým rekordom v titule majstra Anglicka. Toto znamenalo predčasný vrchol desaťročia; tím, ktorý vyhral double, sa čoskoro rozpadol a zvyšok desaťročia sa niesol v znamení série tesných neúspechov, pričom Arsenal skončil ako finalista FA Cupu v roku 1972 a finalista prvej divízie v sezónach 1972 – 1973.

Bývalý hráč Terry Neill nahradil Meeho v roku 1976. Vo veku 34 rokov sa stal doteraz najmladším manažérom Arsenalu. S novými posilami ako Malcolm Macdonald a Pat Jennings a s množstvom talentovaných hráčov v tíme, ako boli Liam Brady a Frank Stapleton, sa klub dostal do troch finále FA Cupu (1978, 1979 a 1980) a finále Pohára víťazov pohárov v roku 1980 prehral na penalty. Jedinou trofejou klubu počas tohto obdobia bol FA Cup 1979, ktorý získal víťazstvom 3:2 nad Manchestrom United na poslednú chvíľu, pričom finále je všeobecne považované za klasiku.

1984–1996: Arsenal Georga Grahama Jeden z dvojnásobných víťazov Meeho triumfu, George Graham, sa vrátil ako manažér v roku 1986 a Arsenal v roku 1987 pod ním vyhral svoj prvý Ligový pohár, čo bola Grahamova prvá sezóna na čele klubu. Do roku 1988 do klubu prišli noví hráči Nigel Winterburn, Lee Dixon a Steve Bould, aby doplnili „slávnu štvorku obrany“ vedenú domácim hráčom Tonym Adamsom. Grahamovo krédo uprednostňovania defenzívnej excelentnosti sa zdanlivo stretlo s tradične expanzívnymi motívmi klubu a mnohí boli skeptickí či to bude fungovať s mladým kádrom. Jeho metódy si však po počiatočných úspechoch rýchlo získali popularitu.

Tím vyhral trofej k storočnici Football League v roku 1988 a nasledoval ho titul Football League v sezóne 1988–89, ktorý získal gólom na poslednú chvíľu v poslednom zápase sezóny proti ďalšiemu uchádzačovi o titul Liverpoolu.

Grahamov Arsenal získal ďalší titul v sezóne 1990 – 1991, pričom prehral iba jeden zápas. V roku 1993 vyhral double, FA Cup a Ligový pohár, a v roku 1994 Pohár víťazov pohárov. Grahamova reputácia bola poškvrnená, keď sa zistilo, že prijímal provízie od agenta Runeho Haugeho za podpisovanie zmluv s určitými hráčmi, a v roku 1995 bol prepustený.

Jeho nástupca, Bruce Rioch, vydržal iba jednu sezónu a klub opustil po spore s predstavenstvom.

1996–2018: Éra Arsèna Wengera 200px|thumb|vpravo|Arsène Wenger v roku 2012