Marián Varga (* 29. január 1947, Skalica – † 9. august 2017, Chorvátsky Grob) bol slovenský hudobník, hudobný skladateľ, klavirista a hráč na Hammond organe. V kontexte česko-slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. storočia významná osobnosť hudobne sa pohybujúca tak v oblasti autonómnej, tzv. vážnej hudby; rockovej hudby; ako aj improvizovanej alebo experimentálnej hudby. V roku 1967 sa stal členom kapely Prúdy, s ktorou natočil a autorsky sa spolupodieľal na legendárnom albume Zvoňte, zvonky. Marián Varga ovplyvnený Brianom Augerom a Keithom Emersonom založil v roku 1969 hudobnú skupinu Collegium musicum, ktorej albumy Konvergencie, Zelená pošta, Collegium Musicum Live alebo Divergencie predstavujú hlavné piliere česko-slovenskej rockovej hudby.
Po rozpade kapely Collegium musicum v roku 1979 sa Marián Varga hudobne prezentoval prostredníctvom sólových projektov, na ktorých skúmal oblasť experimentovania, „komponovania v okamihu“ alebo „vynachádzania hudby“: voľne a objavne v nej spájal princípy písanej a improvizovanej kompozície (na albume Stále tie dni, 1984; Hudobné Happeningy, 2018); rozvíjal metódu práce s modelom (na albumoch Stále tie dni, 1984, Solo in Concert, 2003). Marián Varga je aj spoluautorom hudby k prvému česko-slovenskému rockovému muzikálu Cyrano z predmestia z roku 1977. V roku 1982 získal Cenu Zväzu slovenských skladateľov za mimoriadny tvorivý prínos v oblasti slovenskej populárnej hudby s prihliadnutím na dvojalbum Divergencie, roku 2003 mu bola udelená cena hudobnej akadémie za celoživotné dielo; v roku 2004 získava Veľkú cenu SOZA, v roku 2015 mu bol udelený Pribinov kríž druhej triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia a Radio Head Awards za prínos do hudby. V roku 2016 dostal cenu Pavla Straussa, ktorá sa udeľuje významným slovenským osobnostiam za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia a v roku 2016 získal Krištáľové krídlo – ocenenie udeľované osobnostiam na Slovensku, ktoré dosiahli vo svojom odvetví mimoriadnej odbornosti a úspechu.
Životopis Narodil sa 29. januára 1947 v Skalici. V siedmich rokoch začal Marián Varga navštevovať Ľudovú školu umenia v Bratislave u profesorky Stelly Ondreičkovej:
O dva roky neskôr, v roku 1956 začali Vargove návštevy a súkromné štúdium u jedného z popredných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny Jána Cikkera.
V roku 1959 zakladajú s kamarátom Vladimírom Bokesom a Jánom Kovářom v Pionierskom paláci klavírne trio. V tomto období sa pod vplyvom hudby D. Kardoša, I. Stravinského a B. Bartóka začínajú M. Varga a V. Bokes spontánne venovať kompozícii. Z tohto obdobia pochádza Sonatína pre klavír (nahratá na albume Solo in Concert). V roku 1962 komponuje Marián Varga cyklus 4 klavírnych miniatúr Letný deň, ktorý skomponoval pre svoju spolužiačku z Ľudovej školy umenia. Vo februári 1963 komponuje Malú suitu (M. Varga však uvádzal, že časti Canzona a Scherzino vznikli ešte v roku 1961). V septembri roku 1962 sa stáva študentom bratislavského konzervatória, na ktorom študoval dirigovanie, kompozíciu u Andreja Očenáša a klavír u Romana Bergera. Prázdniny roku 1964 trávi M. Varga nacvičovaním repertoáru na medzinárodnú interpretačnú súťaž Beethovenov Hradec, kde obsadil druhé miesto.Kalendárium pripravovanej knihy Marián Varga Nebo-peklo-raj
M. Varga v tej dobe ešte nebol ovplyvnený rockovou hudbou. Až v roku 1964 objavil nahrávky The Beatles, ktoré podnietili obrat v jeho hudobnom myslení smerom k piesňovej tvorbe a rockovej poetike. V roku 1967 odchádza z konzervatória a stáva sa členom hudobnej skupiny Prúdy.
Prúdy Hudobná skupina Prúdy vznikla v roku 1963. Jej zakladateľom je spevák a skladateľ Pavol Hammel (spolu s gitaristom Petrom Sallerom, hráčom na basgitaru Vladimírom Kaššayom a bubeníkom Františkom Machatsom). Kapela Prúdy patrí k prvým rockovým kapelám (v slovenskom kontexte označované adjektívom “big beatové”). V ich ranej tvorbe bol počuť vplyv kapiel ako The Shadows, The Troggs; samotný Pavol Hammel viac inklinoval k pesničkárom ako Bob Dylan alebo Donovan. V roku 1967 prichádza do kapely Marián Varga, ktorý spolu s Pavlom Hammelom vytvorili hudobný tandem, ktorého spolupráca vyústila do množstva neskorších hudobných projektov. Hlavný hudobný prínos Mariána Vargu v kapele Prúdy predstavovala nazaťaženosť rockovými vplyvmi a značný nadhľad nad oblasťou rockových hudobných idiómov, vychádzajúci z jeho backgroundu v tzv. vážnej hudbe.
Kapela Prúdy pravidelne vystupovala v rokoch 19671968 v programe Milana Lasicu a Júliusa Satinského Večery pre dvoch a v decembri 1967 sa zúčastnila na 1. česko-slovenskom beatovom festivale v Prahe, kde získala zvláštnu cenu za najlepší text k vlastnej skladbe („Balada o smutnom Jánovi“).
V novembri 1969 bola vydaná platňa Zvoňte, zvonky, ktorá predstavovala v dobe svojho vzniku vyvrcholenie umeleckých snažení československej hudobnej kultúry v beatovej oblasti.Godár, Vladimír: Zvoňte, zvonky. 6. 12. 1989 In: Sleevnote k 1. reedícii LP Zvoňte, zvonky
Skupina Prúdy spolupracovala na scénickej hudbe k filmu Ivana Hušťavu, Vlada Kubenka a i. Čas, ktorý žijeme a nahrala vianočné koledy do krátkeho filmu Aleluja (rež. Ivan Hušťava,1968).
Na konci roku 1968 vystúpili Prúdy na 2. česko-slovenskom beatovom festivale v Prahe, na ktorom Marián Varga skončil ako druhý najlepší inštrumentalista sezóny (na prvom mieste sa umiestnil gitarista Radim Hladík). Skladbou festivalu sa stala „Čierna ruža“. O skladbu „Čierna ruža“ prejavil záujem anglický hudobník a aranžér Les Reed, ktorý vystúpil na festivale Bratislavská lýra 1969. Marián Varga jeho ponuku odmietol.
V júli 1969 Marián Varga opustil kapelu Prúdy (po odchode ešte hosťoval na albume Pokoj vám, ktorého vydanie však bolo v čase svojho vzniku zakázané; album vyšiel až v roku 1998). Marián Varga však s Pavlom Hammelom spolupracoval takmer celú svoju kariéru; ich spolupráca je zachytená na albumoch: Zelená pošta (1972), Na druhom programe sna (1976), Cyrano z predmestia (1978), Všetko je inak (1989), Labutie piesne (1993). Marián Varga sa zúčastnil aj v comebackových koncertoch skupiny Prúdy v rokoch 1990, 1992 a turné v roku 1998. Okrajovo sa spolupodieľal aj na albume Prúdy 1999.
Collegium musicum Po vypočutí si skupiny Trinity hammond-organistu Briana Augera s Julie Driscollovou na festivale Bratislavská lýra 1968 a tria The Nice s organistom Keithom Emersonom na 2. beatovom koncerte v Prahe (1968) sa Mariánovi Vargovi otvorili nové umelecké priestory spojené s inštrumentálnym variantom rockovej hudby. Už v roku 1969 založil trio Collegium musicum, ktoré patrilo k prvým lastovičkám európskeho artrocku.Godár, Vladimír: Malá elégia.
Kapela v zložení Marián Varga spolu s Dušanom Hájekom (bicie) a Fedorom Letňanom a neskôr Fedorom Frešom (basgitara) sa špecializovala na široko koncipované inštrumentálne kompozície zväčša experimentálneho charakteru. Vargova hudobná koncepcia získala mimoriadny ohlas a jej prvé nahrávky sú míľnikom vo vývoji slovenskej rockovej hudby. Prinášajú na jednej strane adaptácie či improvizačne dotvárané adaptácie skladieb písanej hudby (Haydn, Rimskij-Korsakov, Stravinskij, Bartók), na druhej strane avantgardne ladené sónické konštrukcie.Godár, Vladimír: PreHry.
V júli roku 1970 vydáva kapela EP Hommage à J.S.Bach / Ulica plná plášťov do dažďa a v októbri 1970 bol v Prahe nahratý prvý eponymný album Collegium musicum.
V roku 1971 prichádza do kapely gitarista František Griglák a Collegium musicum nahráva v experimentálnom štúdiu Československého rozhlasu album Konvergencie. Album predstavuje juxtapozíciu štyroch kontrastných druhov hudby: art-rockovú suitu vychádzajúcu z témy Rimskeho-Korsakova, vianočnú kantátu (PF 1972), „Piesne z kolovrátku“ (ktoré otextoval Kamil Peteraj a naspieval Pavol Hammel) a elektroakustickú kompozíciu „Eufónia“. Dvojalbum Konvergencie zaznamenal obrovský poslucháčsky úspech a vo vtedajšom Československu sa predalo okolo 140 000 nosičov.
Na jar v roku 1972 odchádza z kapely Collegium musicum gitarista František Griglák a zakladá prvú slovenskú jazzrockovú skupinu Fermáta. V tom istom období začína Marián Varga komponovať skladby pre album Zelená pošta. Album je ďalšou spoluprácou Mariána Vargu a Pavla Hammela, po albume Zvoňte, zvonky, prvou a pravdepodobne najvydarenejšou zo štyroch spoločných platní. Zaujímavosťou je, že album otvára miniatúra v klasickom duchu s názvom „Domáca úloha“. Je to prearanžovaná časť z trojčasťovej klavírnej suity, ktorú M. Varga skomponoval ešte ako pätnásťročný (v roku 1962). Marián Jaslovský o albume Zelená pošta napísal:
Nasledujúce obdobie rokov 19721974 bolo pre Mariána Vargu a Collegium musicum nesmierne aktívne. Hrali až 250 koncertov ročne, a úspešní boli aj v zahraničí: v Maďarsku (odohrali 34 koncertov s maďarskou kapelou Omega), Bulharsku, v talianskom Palerme, v ZSSR, vo Francúzsku a najväčší úspech mali v Nemecku (vystúpili napríklad v Kulturpalast Berlin spolu s kapelou Locomotive GT a Czesławom Niemenom).
Na platforme rockového tria nahrali v júli 1973 album Collegium musicum Live. Ide o záznam z koncertov, ktoré sa odohrali v Koncertnej sále Česko-slovenského rozhlasu. V kontexte tvorby kapely Collegium musicum ide o „najinštrumentalistickejší“ album, dokazujúci dokonalú súhru troch hudobníkov. Album Collegium musicum Live bol v roku 1976 vydaný v západonemeckom vydavateľstve Jupiter Records.
V roku 1975 predstavil Marián Varga novú zostavu Collegia musica. V zložení Marián, Varga, Dušan Hájek (bicie nástroje), Ivan Belák (basová gitara) a Jozef Farkaš (gitara) nahrali album Marián Varga a Collegium musicum. Aj v prípade tohto albumu zvolili model živého koncertu v štúdiu za účasti pozvaných hostí v publiku. Album obsahuje adaptácie tém klasickej hudby, tentokrát „Mikrokozmos“ (úpravu dvoch zo Šietich tancov v bulharskom rytme) Bélu Bartóka a Prelúdium C dur (2 miniatúry) a časť z baletu Rómeo a Júlia Sergeja Prokofieva. Na albume sa nachádzajú aj Vargove kompozície „Hudba k vodometu“ a „Nesmierny smútok hotelovej izby“ harmonicky pripomínajúci impresionistické klavírne skladby. Po ďalšej personálnej zmene (Peter Szapu – bicie nástroje a Andrej Horváth – gitara) vystúpil Marián Varga spolu s novou zostavou Collegia musica v lete 1976 na Koncerte mladosti v Pezinku. Koncerty mladosti prebehli v dvoch ročníkoch (1976 a 1977). Dodnes sú označované ako „česko-slovenský Woodstock“ a v tej dobe predstavovali akúsi odpoveď na veľké open air festivaly vo svete. Táto zostava Collegia musica nenahrala žiadny album a skončila v lete v roku 1977. Marián Varga však už vtedy pripravoval ďalšiu spoluprácu s Pavlom Hammelom. Podľa jeho slov mal byť piesňový album Na druhom programe sna vedomým pokračovaním Zelenej pošty. Okrem Mariána Vargu a Pavla Hammela sa na albume podieľala celá vtedajšia aktuálna zostava Collegia musica spolu s výnimočným českým gitaristom Radimom Hladíkom (ktorý sa objavil už na albume Zelená pošta). Album Na II. programe sna získava v roku 1976 cenu Biela vrana časopisu Mladý svět za hudobný počin roka a v nasledujúcom roku získava cenu Melodie, pri ktorej bolo uvedené: Album na II. programe sna (…) „programovo spojil tvorivý potenciál štyroch vyhranených osobností českej a slovenskej populárnej hudby – Pavla Hammela, Mariána Vargu, Radima Hladíka a Kamila Peteraja – a pozitívne zasiahol do vývoja domácej rockovej pesničky“.