Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.
Členenie Malej Fatry náhľad|Geomorfologické členenie Slovenska – Malá Fatra zvýraznená sivou farbou Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu (poetickejšie „krídla motýľa“) s celkovou vzdušnou dĺžkou a najväčšou šírkou . Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny. Geomorfologický charakter pohoria sa dotváral hlavne v postglaciálnej ére.
V mieste nazývanom Strečniansky priesmyk je pohorie rozdelené riekou Váh na dva geomorfologické podcelky:
Na sever od rieky sa nachádza Krivánska Malá Fatra, ktorej veľká časť s rozlohou je od 1. apríla 1988 národným parkom. Pomenovaná je podľa najvyššieho vrcholu – Veľkého Kriváňa (). Geomorfologicky sa člení na časti: 1. Rozsutce, 2. Štefanovská kotlina, 3. Krivánske Veterné hole, 4. Osnica
Na juh od Váhu sa nachádza Lúčanská Malá Fatra, ktorá je pomenovaná podľa jej najvyššieho vrcholu – Veľkej lúky (). Geomorfologicky sa Lúčanská Fatra delí na časti: 1. Lúčanské Veterné hole, 2. Kýčery, 3. Kľak, 4. Vrícka kotlina, 5. Martinské predhorie
Vymedzenie Severozápadný okraj pohoria lemuje Žilinská kotlina, severným smerom pokračuje horská krajina Kysuckou vrchovinou a východne sa rozkladá Oravská vrchovina. Nasleduje hlboké údolie Oravy a Váhu s Kraľovianskym meandrom, ktorý oddeľuje Malú Fatru od Veľkej. Následne sa krajina otvára do rozsiahlej Turčianskej kotliny, ktorá pohorie vymedzuje východným smerom, južná časť potom susedí s pohorím Žiar. V najjužnejšej časti krátkym úsekom susedí Hornonitrianska kotlina a posledným susediacim celkom sú na západe ležiace Strážovské vrchy.
Geologická stavba Malá Fatra je súčasťou vrásovo-príkrovovej stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické jadro tatrika je tvorené hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a tonalitmi. Tie boli po svojom umiestnení a utuhnutí rýchlo vyzdvihnuté, takže už v perme a spodnom triase na nich sedimentovali pieskovce a kremence.
Na granitoidnom jadre Malej Fatry leží sedimentárny obal (jednotka Malej Fatry). Je dobre vyvinutá hlavne v severnej časti pohoria. Buduje oblasť západne od Párnice, oblasť Veľkého a Malého Kriváňa a zasahuje až do Strečna. Za samostatný celok bola v minulosti považovaná kozolská jednotka (niektorými zaraďovaná do infratatrika). Novšie výskumy preukázali, že je normálnou obalovou sekvenciou tatrika, s horninami permu a nazvyčajným vývojom karpatského keupra, v podloží dvoch šupín fatrika.Havrila, M., Olšavský, M., 2015, Správa o geologickom mapovaní vrstvového sledu Kozla medzi Turskou dolinou a údolím Porubského potoka. Nad sedimentárnym obalom ležia príkrovy z vápencov a dolomitov krížňanského a chočského príkrovu. Sedimentárny sled zliechovskej jednotky krížňanského príkrovu siaha až do strednej kriedy a má v tejto oblasti svoje typové oblastiPolák, M., Haško, J. (Editori), 1979, Vysvetlivky ku geologickej mape Kysuckých vrchov a Krivánskej Malej Fatry. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 145 s.. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex Rozsutcov, Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy). Výraznými krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z krasových foriem sú zastúpené škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne, krasové pramene.
Vrcholy Malej Fatry náhľad|Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa náhľad|Stoh
Vrcholy Malej Fatry sú sústredené predovšetkým na hlavnom hrebeni Krivánskej a Lúčanskej Malej Fatry. Menšia časť nižších vrcholov je na kratších bočných hrebeňoch (Sokolie, Boboty...).
Vrcholy Krivánskej Malej Fatry Veľký Kriváň () Malý Kriváň () Chleb () Hromové () Veľký Rozsutec () Pekelník () Stoh () Steny – (južný vrchol , severný vrchol ) Stratenec () Suchý () Poludňový grúň () Malý Rozsutec ()
Vrcholy Lúčanskej Malej Fatry Veľká lúka () Krížava () Veterné () Minčol () Kľak () Úplaz () Hnilická Kýčera () Kozol ()
Jaskyne Malej Fatry V Malej Fatre sa nachádza viacero jaskýň. Všetky sú verejnosti neprístupné. Najdlhšia je Jaskyňa nad vyvieračkou, ktorá je dlhá a je z časti zaplavená. V súčasnosti je zdrojom pitnej vody pre obec Terchová. Zaujímavá je aj Belská vyvieračka, ktorá zásobuje pitnou vodou obec Belá a okolie. Priemerná výdatnosť tohto prameňa je 200 litrov za sekundu. Pokusom s farbou bol v tejto vyvieračke dokázaný podzemný hydrologický systém s najväčším výškovým rozpätím na Slovensku (od cca 1 600 do ). Lúčanská Malá Fatra Višňovský kras: Puklinová jaskyňa (15 m), Turská jaskyňa (50 m), Višňovská vyvieračka, Višňovská jaskyňa, Hoblíkova jaskyňa, Stráňavská jaskyňa (Sonda pod Polomou, dĺžka 55 m) Rajecký kras: Ďurčinská jaskyňa v Sokole (29 m), Pokladová jaskyňa (40 m), ... Jaskyne na Kľaku Jaskyne pri Vrícku: Jaskyňa v kameňolome (195 m), Jaskyňa Dutá skala (35 m) Krasový ostrov Dubnej skaly: Dúpna skala (Oko, z historických máp, doteraz nenájdená), Plazivá (Jazvečia) jaskyňa (25 m) Krivánska Malá Fatra Vrátňanský kras: Priepasť v Malom Fatranskom Kriváni (hl. 60 m), Vyvieračka vo Vrátnej doline, Jaskyňa nad vyvieračkou (620 m, najdlhšia v M. Fatre), Estavela (zničená), Stratenecká priepasť, Medvedia jaskyňa, Kukurišova jaskyňa Systém Medvedích jaskýň – nachádza sa vo Vrátnej doline. Patrí sem Medvedia jaskyňa I a II, Šupicova jaskyňa, priepastka WC-1, dve suché vyvieračky V1, V2 a Wratnuella (teraz súčasť Medvedej jaskyne II). s. 23 Kras Rozsutcov: Kryštálová jaskyňa, Jaskyňa v Ďurkových skalách (15 m), Jaskyňa pod Červenou (16 m) Kras Osnice: Jaskyňa v Brale, Jaskyňa v Kačove (17 m)
Vodstvo náhľad|Šútovský vodopád. Celé územie Malej Fatry patrí do povodia Váhu. Toky majú charakter bystrín, horských riek a potokov s prudkým spádom. Hlboký potok vytvoril pôsobivé útvary a vodopády v Jánošíkových dierach.
Západný okraj pohoria lemujú rieky Varínka a Rajčianka, z východu obteká pohorie rieka Váh, ktorá delí Malú Fatru na dve časti a vytvára Prírodnú pamiatku Domašínsky meander. Zo severu tečie rieka Orava, ktorá ústi do Váhu pri obci Kraľovany. Za sútokom týchto riek Váh vytvára pôsobivý a chránený Kraľoviansky meander. Ďalej pozdĺž toku Váhu je umiestnená umelá priehrada Krpeľany s umelým kanálom, ktorá využíva silu toku na výrobu elektrickej energie. V dedinke Rieka (časť Šútova) a Nezbudská Lúčka, sa nachádzajú zatopené kameňolomy.
V okolí pohoria sa nachádza niekoľko minerálnych prameňov napr. pri obci Nezbudská Lúčka, Poluvsie, Žaškov, Kamenná Poruba, Rajecká Lesná a hlavne v kúpeľnom meste Rajecké Teplice. Priamo v pohorí v Slovianskej doline je prameň s názvom Smradľavá voda.
Vodopády V oblastiach vápenatých hornín vznikli vodopády. Najväčší a najkrajší je Šútovský vodopád. Ďalšie sa nachádzajú v doline Stohového potoka, v oblasti Jánošíkových dier a nad osadou Biela (vodopád Padacia na východ od Malého Rozsutca). Šútovský vodopád – najznámejší a najväčší () vodopád v Malej Fatre, NPP Kľacký vodopád – pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre, Vodopády Dierového potoka – v Jánošíkových dierach, Tiesňavy – viacero menších vodopádov na riečke Varínka (Vrátňanka), Fačkovský vodopád – pod vrcholom Kľaku v Lúčanskej Malej Fatre, asi juhovýchodne od obce Fačkov.
Fauna a flóra Malej Fatry náhľad|Orol skalný náhľad|Fuzáč alpský náhľad|Poniklec prostredný náhľad|Bukový les a turistická trasa na vrchu Ostrá skala
Pohorie je husto zalesnené iba s výnimkou hrebeňov. V prirodzenej postupnosti sú zachovalé všetky lesné vegetačné stupne, od bukovo dubového, smrekového, jedľového až po kosodrevinový. Stupne dopĺňajú skalné spoločenstvá, vysokohorské lúky (hole), mokrade a prameniská. Na území Malej Fatry bolo zistených 26 typov biotopov, 6 druhov rastlín a 29 druhov živočíchov európskeho významu.
Fauna Fauna Malej Fatry je veľmi pestrá. Niektoré druhy patria medzi ohrozené a na Slovensku raritné.
Cicavce (výber): medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), Srnec lesný (Capreolus capreolus), jeleň lesný (Cervus elaphus), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris), vydra riečna (Lutra lutra),...
Netopiere (výber): netopier Bechsteinov (Myotis bechsteini), netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum),...
Plazy a obojživelníky (výber): salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), užovka stromová (Elaphe longissima), vretenica obyčajná (Vipera berus), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok hrebenatý (Triturus cristatus),...
Vtáky (výber): orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), výr skalný (Bubo bubo), žlna sivá (Picus canus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), skaliar pestrý (Monticola saxatilis), rybárik riečny (Alcedo atthis), bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), chriašteľ poľný (Crex crex), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), strakoš sivý (Lanius excubitor), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), muchár sivý (Muscicapa striata), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva),...
Ryby (výber): pstruh riečny (Salmo trutta), hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), kolok vretenovitý (Zingel streber), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio),...
Motýle (výber): jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), mlynárik východný (Leptidea morsei), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), ?†ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle),...
Chrobáky (výber): bystruška potočná (Carabus variolosus), bystruška Zawadského (Carabus zawadszkii), fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč karpatský (Pseudogaurotina excellens), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), roháč obyčajný (Lucanus cervus),...
Flóra Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Z fytogeografického členenia patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Asi 83 % územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä buk lesný. Charakteristický znak tohto pohoria je jeho subalpínsky stupeň, hlavne v Krivánskej časti, kde typické hole boli vytvorené ľudskou činnosťou počas valašskej kolonizácie v 16. a 17. storočí v spolupráci s pôsobením prírodných faktorov. Na území Malej Fatry bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 4 vlastné endemity Malej Fatry, alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho. Svahy vrcholov v pásme kosodreviny sú porastené kríkmi čučoriedky obyčajnej, napriek tomu, že sa nachádza v národnom parku jej častý nelegálny zber je viditeľný na ustupujúcom výskyte. Rastie tu aj 169 rastlín, ktoré sú ohrozené (67 kriticky).