Štefan Strážay (* 10. november 1940, Igram) je slovenský básnik.
Životopis
Pochádza z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Bratislave, kde po maturite pokračoval v štúdiu na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor slovenčina – ruština. Po ukončení štúdia pracoval v rokoch 1964 – 1970 ako stredoškolský učiteľ na SEŠ (dnes Obchodná akadémia) v Poprade, v rokoch 1970 – 1972 bol redaktorom v časopise Slovenské pohľady a od roku 1972 do roku 2000 pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
Tvorba
Jeho prvé diela vznikali v čase jeho vysokoškolských štúdií, a spolu s prekladmi z ruštiny ich od roku 1960 uverejňoval v literárnom časopise Mladá tvorba. Knižne debutoval v roku 1966 zbierkou básní Veciam na stole. Do povedomia čitateľov sa zapísal ako citlivý maliar vecných zátiší, spontánnosťou a bezprostrednosťou výrazu. Vo svojich dielach sa venuje témam rodiska, vojny, sociálnym motívom či téme matka. Po čase sa do jeho diel začalo vkrádať psychické napätie a skepsa, ktoré ju nadlho ovplyvnili. Okrem vlastnej tvorby a venuje tiež prekladom z ruskej literatúry.
Dielo Básnické zbierky
1966 – Veciam na stole 1971 – Úsvit, ale neurčitý 1974 – Sviatky 1975 – Igram 1977 – Podhorany 1977 – Palina 1981 – Dvor 1985 – Sestra 1985 – Malinovského 96 1989 – Elégia 1990 – December 1992 – Interiér
Výbery
1978 – Básne
Kategória:Osobnosti z Igramu Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Laureáti Ceny Ivana Kraska