Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.
V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; ), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Chorý upadá do malomyseľnosti a anhedónie, pričom v obzvlášť závažných formách depresívnej epizódy môže rozvinúť psychotické symptómy v podobe skľučujúcich a sebaodsudzujúcich (autoakuzačných) delúzií (bludov), ktoré sú sprevádzané niekedy aj halucináciami, prípadne úplným ochromením telesnej motoriky (stupor). Ochorenie sa môže prejavovať v komorbidite s derealizáciou, depersonalizáciou či s úzkostnou poruchou a taktiež s mnohými somatickými poruchami spôsobujúcimi fyzickú bolesť. Je možné tiež potvrdiť zvýšenú mortalitu u depresívnych pacientov a to najmä vzhľadom na vysoké riziko spáchania samovraždy (suicídia). Preto je často nevyhnutná v rámci liečby farmakoterapeutická a psychoterapeutická starostlivosť.Úvod bol vytvorený ako výsledná suma informácií z článku a je podložený jeho referenciami..
Všeobecná charakteristika
Skúsenosť ukazuje, že pestrosť životných situácií, rozličné stresory, biorytmus alebo i počasie majú nezanedbateľný vplyv na náladu a emócie človeka. Zmeny nálad sú teda prirodzenou súčasťou ľudského životaNEDLEY, N.: Život bez depresie. Vrútky : Advent-Orion, 2004, s. 23. ISBN 80-8071-044-9. Rovnako i smútok je normálnou, ba niekedy pre psychiku potrebnou reakciou, v rámci ktorej sa človek reflektuje. Pojem "depresívny" sa tak bežne používa na vyjadrenie istej psychickej únavy a spomínaného smútku.TRENCKMANN, BANDELOW: Psychiatria a psychoterapia. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2005, s. 71. ISBN 80-88952-26-3 Človek sa zastavuje, zamýšľa a prípadne prežíva sklamanie a duševnú bolesť, s ktorou sa následne konfrontuje a učí sa ju zvládnuť. Istotne aj tým človek duševne rastie.
V medicínskom slovníku je však depresia nie iba vyjadrením chvíľkovej apatie, nezáujmu či smútku, ktoré sú normálnou reakciou na mnoho životných stresorov.ATKINSON a kol.: Psychologie. Praha : Victoria Publishing a. s., 1995, s. 643. ISBN 80-85605-35-X Ide v ňom o patologickú entitu, ktorá výrazne a neprimerane dlhú dobu narušuje vnútorné prežívanie a rozpoloženie človeka i jeho telesný stav a vedie k sociálnej dysfunkcii. Nezriedka pacient pociťuje namiesto smútku agitovanosť, teda psychomotorický nepokoj a vnútorné napätie sprevádzané podráždenosťou či nervozitou.TRENCKMANN, BANDELOW: Psychiatria a psychoterapia. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2005, s. 72. ISBN 80-88952-26-3 Depresia spojená práve s podráždenosťou je typická najmä pre deti a adolescentov.NEDLEY, N.: Život bez depresie. Vrútky : Advent-Orion, 2004, s. 30. ISBN 80-8071-044-9
Znakom patologickej depresie okrem sociálnej dysfunkcie je prítomnosť skľúčenej nálady (alebo iných symptómov depresie) neprimerane dlhý čas a počas väčšiny dňa. Pri niektorých typoch depresie (pozri Typy depresie) možno identifikovať spoľahlivý empirický základ, akýsi spúšťač a "živiteľ" depresívnych myšlienok. Takéto exogénne depresie sú teda istou reakciou psychiky i celého organizmu, ale nadobúdajú neadekvátny, patologický charakter práve svojou dĺžkou trvania a závažnosťou symptomatiky. Vtedy už nemožno hovoriť o normálnej psychickej reakcii, ale o rozvoji periodického duševného ochorenia. Takéto odlíšenie klinickej depresie od depresívnej reakcie je možné vyjadriť tromi znakmi: intenzita a trvanie nálady sú signifikantné; je prítomný podnet, ktorý motivuje náladu, ale veľmi často podnet prítomný nebýva a vtedy je nálada nemotivovaná; nálada ovplyvňuje nielen správanie, ale aj celú osobnosť človeka.KAFKA a kol.: Psychiatria. Učebnica pre lekárske fakulty. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1998, s. 151. ISBN 80-88824-66-4
Depresia sa tak v tomto vymedzení chápe ako závažná duševná porucha, ktorá vyžaduje farmakoterapeutickú liečbu, a teda psychiatrickú starostlivosť.
Typy depresie Endogénna depresia je depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie. Exogénna depresia je neprimerane dlhá reakcia na existujúcu skľučujúcu situáciu (strata partnera, neúspech pri skúške); liečba psychoterapiou. Larvovaná depresia je depresia zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky. Psychogénna depresia je depresia duševného pôvodu, napr. reaktívna depresia, exhaustívna depresia, neurotická depresia a pod. Niekoľko vedeckých štúdií potvrdilo štatistickú koreláciu medzi depresiou a nadmernému vystaveniu niektorým poľnohospodárskym pesticídom.Psychiatric disorders among Egyptian pesticide applicators and formulators. By Amr MM, Halim ZS, Moussa SS. In Environ Res. 1997;73(1-2):193-9. PMID 9311547 Depression and pesticide exposures among private pesticide applicators enrolled in the Agricultural Health Study. By Beseler CL, Stallones L, Hoppin JA, Alavanja MC, Blair A, Keefe T, Kamel F. In: Environ Health Perspect. 2008 Dec; 116(12):1713-9. PMID 19079725 A cohort study of pesticide poisoning and depression in Colorado farm residents. By Beseler CL, Stallones L. In Ann Epidemiol. 2008 Oct; 18(10):768-74. PMID 18693039 Mood disorders hospitalizations, suicide attempts, and suicide mortality among agricultural workers and residents in an area with intensive use of pesticides in Brazil. By Meyer A, Koifman S, Koifman RJ, Moreira JC, de Rezende Chrisman J, Abreu-Villaca Y. In J Toxicol Environ Health A. 2010; 73(13-14):866-77. PMID 20563920 Suicide and potential occupational exposure to pesticides, Colorado 1990-1999 , By Stallones L. In J Agromedicine. 2006; 11(3-4):107-12. PMID 19274902 Increased risk of suicide with exposure to pesticides in an intensive agricultural area. A 12-year retrospective study. Di Parrón T, Hernández AF, Villanueva E. In Forensic Sci Int. 1996 May 17; 79(1):53-63. PMID 8635774
Klasifikácia podľa MKCH-10 F32 Depresívne epizódy F32.0 Epizóda ľahkej depresie F32.00 Bez somatického syndrómu F32.01 So somatickým syndrómom F32.1 Epizóda stredne ťažkej depresie F32.10 Bez somatického syndrómu F32.11 So somatickým syndrómom F32.2 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov F32.3 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie s psychotickými príznakmi F32.30 S psychotickými príznakmi zodpovedajúcimi nálade F32.31 S psychotickými príznakmi nezodpovedajúcimi nálade F32.8 Iné depresívne psychózy F32.9 Nešpecifikovaná depresívna epizóda F33 Recidivujúca depresívna epizóda F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s psychotickými príznakmi F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruch F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy
Diagnóza Diagnostické kritériá podľa MKCH-10 Kritériá pre depresívnu epizódu (F32): depresívna epizóda by mala trvať aspoň dva týždne v priebehu života jedinca sa nikdy nevyskytli príznaky, ktoré by stačili pre naplnenie kritérií pre hypomanickú alebo manickú epizódu epizóda nie je spôsobená užívaním psychoaktívnych látok ani organickou duševnou poruchou Kritériá pre ľahkú depresívnu epizódu (F32.0): A. musia byť splnené hlavné kritériá pre depresívnu epizódu (F32) B. musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich troch príznakov: depresívna nálada v miere jednoznačne abnormálnej pre daného jedinca, prítomná po väčšinu dňa a takmer každý deň, značne ovplyvnená okolnosťami a trvajúca aspoň dva týždne strata potešenia alebo záujmu pri aktivitách, ktoré sú normálne príjemné pokles energie alebo zvýšená unaviteľnosť C. z nasledujúceho zoznamu prídavných symptómov by mal byť prítomný jeden alebo viac: strata sebadôvery alebo sebaúcty bezpredmetné prežívanie výčitiek voči sebe samému alebo pocitov nadmernej a bezdôvodnej viny opakované myšlienky na smrť alebo samovraždu alebo akékoľvek suicidálne správanie sťažnosti na alebo dôkazy svedčiace o zníženej schopnosti myslieť alebo sústrediť sa, o nerozhodnosti alebo váhavosti zmena psychomotorickej aktivity s agitovanosťou alebo spomalením poruchy spánku akéhokoľvek typu zmena chuti do jedla (zníženie alebo zvýšenie) so zodpovedajúcimi zmenami hmotnosti Kritériá pre stredne ťažkú depresívnu epizódu (F32.1): A. musia byť splnené hlavné kritériá pre depresívnu epizódu (F32) B. musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich troch príznakov: depresívna nálada v miere jednoznačne abnormálnej pre daného jedinca, prítomná po väčšinu dňa a takmer každý deň, značne ovplyvnená okolnosťami a trvajúca aspoň dva týždne strata potešenia alebo záujmu pri aktivitách, ktoré sú normálne príjemné pokles energie alebo zvýšená unaviteľnosť C. musí byť prítomný taký počet prídavných symptómovz F32.0, kritéria C, aby celkový počet príznakov bol aspoň šesť Kritériá pre ťažkú depresívnu epizódu bez psychotických príznakov (F32.2): A. musia byť splnené hlavné kritériá pre depresívnu epizódu (F32) B. musia byť prítomné všetky tri príznaky z kritéria B pre depresívnu epizódu C. musí byť prítomný taký počet prídavných symptómovz F32.0, kritéria C, aby celkový počet príznakov bol aspoň osem D. nesmú byť prítomné bludy, halucinácie alebo depresívny stupor Kritériá pre ťažkú depresívnu epizódu s psychotickými príznakmi (F32.3): A. musia byť splnené hlavné kritériá pre depresívnu epizódu (F32) B. musia byť splnené kritériá pre ťažkú depresívnu epizódu (F32.2), s výnimkou kritéria D C. nie sú splnené kritériá pre shizofréniu alebo schizoafektívnu poruchu, depresívny stupor D. musí byť prítomný ktorýkoľvek z prítomných okruhov: bludy alebo halucinácie, iné ako uvádzané ako typicky schizofrénne v rámci kritéria 1 a, b, c, d pre F.20.0 – F.20.3 (teda bludy iné ako úplne absurdné alebo kultúrne nepatričné a nie halucinácie, ktoré sú v tretej osobe alebo ktoré neustále komentujú); najčastejšie majú depresívny, sebaobviňujúci, hypochondrický, nihilistický, paranoidný alebo perzekučný obsah depresívny stupor
Diagnostické kritériá podľa DSM IV v priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia): depresívna nálada (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty), u detí a adolescentov skôr podráždená nálada; výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia; nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac); insomnia (nespavosť) alebo hypersomnia; psychomotorická agitovanosť alebo spomalenie; únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa; znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny; znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia; opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu). v prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog afektívna alterácia spôsobuje narušenie vykonávania svojej sociálnej roly ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace
Príznaky (podľa A. T. Becka) smútok – dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu pesimizmus – zameranie sa na negatívne stránky života pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela pocit viny – vedomie ťažkého previnenia vedomie, že si zaslúžim trest – predstava, že by som mal byť potrestaný sebaobviňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti