Streda nad Bodrogom () je obec na juhovýchodnom Slovensku. V obci sa nachádza kostol z 13.storocia. Na mieste malého stredovekého hradu bol postavený okolo roku 1700 kaštieľ.
Polohopis Obec leží v najjužnejšej časti Východoslovenskej nížiny a Trebišovského okresu, ako aj oblasti Medzibodrožie v regióne Zemplín.
Vodné toky Bodrog
Vodné plochy Národná prírodná rezervácia Tajba s rozlohou Chránená krajinná oblasť Latorica Rybársky revír 4-0140-1-1 Bodrog MO Streda nad Bodrogom: Čiastkové povodie rieky Bodrog od štátnej hranice SR – Maďarsko po ústie Ondavy a Latorice Odstavené ramená: pri obci Véč, medzi obcami Streda nad Bodrogom a Somotor – „Žilip“, pri obci Viničky – „Vince tó“, v obci Streda nad Bodrogom – "Maloďa" pri obci Klin nad Bodrogom.
Symboly obce thumb|Historická pečať Erb obce: V červenom štíte z vrcholu nekonečného uzla vyrastá strieborný ďatelinový kríž. Podkladom pre tento erb bola obecná pečať pochádzajúca z 18. stor. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Krajinskom archíve v Budapešti.
Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej 3/7, červenej 1/7 a žltej 3/7. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Na pečati s kruhopisom BODROK SZERDA HELY je ako znamenie vyobrazený nekonečný uzol a na ňom latinský kríž. Nekonečný uzol je v obecnej a mestskej heraldike pomerne ojedinelý symbol znamenajúci nekonečnosť, stálosť, kontinuitu a pod.
Dejiny Starovek 5,52,3 tis. rokov pred Kr. – pred týmto obdobím /Neolit – Mladšia kamenná doba (5 000 -~3 300 pred Kr.) t. j. raný a neskorý pravek a prechodná kamenná doba, človek objavujúci sa na tomto území, sa usadil predovšetkým v juhovýchodnom cípe Zemlínskych vrchov v blízkosti náleziska obsidiánu (Zemplín, Cejkov, Sirník) na začiatku novej doby kamennej. Na začiatku mladšej doby kamennej nastala jedna z najvýznamnejších zmien v histórii ľudstva. Doterajšiu životnú formu lovca-rybára a zberateľa plodín vystriedala nová forma – roľníctvo –pastierstvo. Prví poľnohospodári k nám prišli z juhovýchodu. Z lokality Kompoš, nachádzajúcej sa v katastrálnom území dnešného mesta, pochádzajú tie keramické zvyšky, ktoré odborníci zatriedili do bukohorsekj kultúry. 2,31,3 tisíc rokov pred Kr. – Streda nad Bodrogom v tejto dobe, nazývaná medená, bola plynule osídlená. Archeológovia to dokladajú miestnymi nálezmi, patriacich k bodrogkeresztúrskej kultúre. Po tejto dobe obýva územie obce ľud patriaci k bádenskej kultúre. Títo podľa nálezov používali domáce zvieratá nielen ako zdroj potravín, ale aj ako ťažné. Na vyvýšených miestach vytvárali opevnené sídla /kopec Kompoš a severozápadná časť kopca Bakk/. Na území Slovenska žila bližšie identifikovaná pécelská skupina. V poslednej fáze doby medenej namiesto týchto nastupuje ľud patriaci do ďalšej kultúry. Slovenská archeológia ich eviduje ako nyírség-zemplínsku skupinu. Spaľovanie mŕtvol sa vtedy stáva všeobecnosťou. Používali pekné zdobené veľké nádoby, a vtedy sa rozšírilo aj tkanie. 19.7. storočie pred Kr. Používanie kovu sa stáva všeobecnosťou práve v tejto dobe, nazvanej bronzová. Pastierov pécelskej skulpiny vytlačila skupina bojových jazdcov, roľníkov prichádzajúcich z juhovýchodu, ktorú zaraďujeme do otomanskej /füzesabonyskej / kultúry. V roku 1955 preskúmal archeológ Belo Polla ich pohrebisko na severozápadnej časti kopca Bakk. Pohrebisko sa chronologicky zaraďuje do najmladšieho obdobia bronzu na Východnom Slovensku. Pri tomto záchrannom výskume bolo odkrytých 69 hrobov /žiarových aj kostrových/ dve z nich boli eneolitické. Úplný text výskumnej správy sa nachádza v článku Birituálne füzesabonské pohrebisko v Strede nad Bodrogom Našli sa pomerne bohaté keramické výrobky /misy, džbány, bohato zdobené hrnce, ručne formované /. Na základe týchto skutočností sa hodnotilo vtedajšie obyvateľstvo, ako jedineční hrnčiarsky majstri. Bronzové šperky sa našli iba ojedinele. Tu treba poznamenať, že ešte pred prieskumnými prácami bola táto lokalita znehodnotená pri ťažbe piesku, resp. ako „cigánska osada“. V tejto dobe aj kopec Kompoš bol takisto osídlený ľudom spomínanej kultúry. Po tomto zanechala stopy na území Slovenska, teda aj v Strede nad Bodrogom, vyspelejšia pilínska kultúra. Tieto stopy prezrádzajú vyspelosť hutníctva a výmenného obchodu. Typickou keramickou nádobou sú dvojuché amfory. Podľa archeológa Istvána Bonu zvýšky otománskeho obyvateľstva zmiešané s podradeným hatvanským obyvateľstvom vytvárajú novú fázu, označenú ako stupeň Streda nad Bodrogom. V staršej dobe bronzovej sa po celom území Medzibodrožia stretávame so stopami gávskej kultúry. Slovenskí archeológovia tu prvýkrát identifikujú kmeň kimérov ako prvé etnikum. 7. storočie pred Kr. – V dobe pomenovanej podľa nového kovu železná, sa objavujú aj ďalšie významné zmeny. Namiesto kultúr tu už hovoríme o národoch. Objavujú sa prvé písomné pamiatky. Aj vynález hrnčiarskeho kruhu je ponímaná ako menšia revolúcia. Do Medzibodrožia prichádzajú Skíti a Tráci. 23. storočie pred Kr. – Zo západu prichádza starobylý kmeň Keltov. Predošlých skítskych a tráckyh sídlencov nevykynožia, ale zatavia do seba, presadzajúc tak svoju vyspelejšiu civilizáciu. Pred začiatkom nášho letopočtu prichádza vyspelá etnická skupina z juhovýchodu, Dáci, ktorí sa rýchlo zmiešajú s Keltmi a možno aj Sarmatmi a takto vytvorili osobitnú kultúru, ktorej centrom je blízka obec Zemplín. Železo spracujú na mieste v malých hutách, ktoré sa našli pri vykopávkach. Ako je známe, v tejto dobe vládol nad svetom rímsky orol. Na územie obce sa rímske légie síce nedostali, ale o rušnom obchode svedčia bohaté nálezy rímskych mincí, resp. keramiky (hrnček s nadpisom CAIUS) zo sídliska na kopci Bakk. Z konca II. stor. nachádzame stopy tzv. przeworskej kultúry, ktorej predstaviteľom bezpochybne boli Germani /vandali/. Pritom však dokázateľne tu žije naďalej aj zmiešaný keltsko-dácky ľud.
Stredovek 3. storočie – Z písomných pamiatok vieme, že na územie obce prichádzajú germánske kmene. Sú to gepidi, ktorí na konci 3 storočia osídľujú horné Potisie. 610. storočie – Do tohto obdobia zaraďujú historici prítomnosť avarského a slovanského obyvateľstva. Pokiaľ Avari podľa dobových prameňov rýchlo obsadili Karpátsku kotlinu, v prípade Slovanov historici predpokladajú skôr pomalý prenik. O prítomnosti Slovanov svedčia nálezy hrobov, osídlení a keramiky. Aj viacero názvov v Medzibodroží je možné stotožňovať s prítomnosťou Slovanov. Nálezmi je možné dokladovať aj príchod veľkého davu Onogurov v období okolo roku 670. 895 – 1000 – Z tejto doby, ktorú maďarské dejepisectvo označuje ako obsadenie vlasti, máme množstvo nálezov. V spojitosti aj s písomnými pamiatkami (napr. Anonymus) je jednoznačné, že dav ľudí, prichádzajúci cez karpatské priesmyky, mal svoje mocenské centrum minimálne na dobu 2 – 3 generácií v Medzibodroží. I keď predpokladáme, že ich príchod sa nemohol obísť bez bojových udalostí, ale nič nepoukazuje na to, že by starí Maďari pod vodcovstvom Arpáda vytlačili pôvodné obyvateľstvo z územia. Je predpoklad, že prevažná časť týchto sa zatavila do masy prichádzajúcich. Na celom území Medzibodrožia, vrátane pravého brehu Bodrogu vieme o výskume približne 27 pohrebísk s bohatými nálezmi (Karos, Zemplín, Véč). Archeologické vykopávky vykonané v rokoch 193841 na stredanských kopcoch Bakk a Csipkés dokazujú prítomnosť starých Maďarov. 10001200 – Vznikom Uhorského kráľovstva Medzibodrožie patrí do Zemplínskej župy, ktorej centrom a menodarcom je obec, známa svojím opevneným zemným hradom a vybudovaným kostolom. 1214 – Dôležitý dátum, vďaka ktorému už máme k dispozícii po tejto dobe viac písomných pamiatok z okolia obce. Vtedy kráľ Ondrej II. dáva potvrdzujúcu zakladajúcu listinu pre rad Premonštrantov v obci Leles, v ktorom nielen potvrdzuje, ale značne rozširuje právomoci obsiahnuté v darovacej listine vacovského biskupa Boleslava z roku 1180. Kláštor od vtedy slúži ako hodnoverné miesto oblasti. 1241 – Prechod mongolsko hord naším územím. I keď je pravdepodobné, že časť obyvateľstva sa ukryla v okolitých močiaroch, pustošenie aj tak muselo byť obrovské. Podľa dobových správ Medzibodrožie po odchode tatárov bolo fakticky neobývané. Po tomto bolo potrebné znovu osídliť toto územie. Kráľ Belo IV. vtedy vydáva svoj príkaz na budovanie hradov. Zemplínsky hrad bol vtedy opevnený a sú predpoklady, že aj Kamenecký hrad bol budovaný v tomto období, i keď všeobecne je prijateľný skôr dátum po roku 1280. 1273 – V prvej písomnej zmienke, v ktorej sa spomína rod Bakšovcov, synovia a vnuci Simona /vtedajší páni a obyvatelia obce/, vynikajú najkrajšiou vlatnosťou súdržnosťou. Viac ako polstoročia spoločne hospodárili na svojich majetkoch. Vtedy sa obec spomína pod názvom Zeredely. Meno pravdepodobne je odvodené podľa trhov, konaných v stredajších časoch. V tom čase už pravdepodobne stála budova rímskeho katolíckeho kostola, o čom prinajmenšom svedčí južný portál v románskom slohu. 1323 – Správa o rozdelení majetku rodu Šóošovcov. Jedna vetva rodu Bakšovcov prevzala z názvu obce meno Serdaheli (Zerdahelyi). K majetku rodiny patrí aj osada Ompod (Zompod). Neskoršie aj osady Katrony (1440) a aj Tajba. Serdaheliovci pravdepodobne v tomto období budujú v obci ako sídlo rodiny svoj hrad. 1329 – Prvé písomné zmienky o existencii kostola, vysväteného pre Svätého Petra. Hneď potom (1332 – 1337/ biskupskí vyberači daní spomínajú tento kostol ako aj farárov Jána a Andreja. Ako názov obce uvádzajú Zerdahel. 1358 – V jednom zachovalom zozname o majetku rodu Szerdahelyovcov sa uvádza Eghazas (Cirkevná) a Wasarus (Trhová) Streda. 1451 – Husitské vojská (tzv. Žebráci), využijúce zmätky, ktoré spôsobili majetkové spory medzi rodinami Sóosovcov a Serdahelyovcov obsadia hrad. Husiti sa objavili v okolí Medzibodrožia viackrát už aj v rokoch 1428 a 1433. Kráľ Matej Korvín ich odtiaľto vyháňa až v roku 1459. Príbeh Kráľa Mateja a krčmára zo Zompodu je pekne opísaný v maďarskej ľudovej povesti z tohto obdobia. 1459 – Vymretím vetvy rodu Serdaheliovcov tunajšie majetky spolu s hradom prechádzajú na príbuzných Bočkajovcov.
Novovek 1526 – Po bitke pri Moháči, aj keď územie obce nepatrí pod tureckú nadvládu, napriek tomu je ohrozené lúpežnými prepadmi Turkov. 1557 – Streda vtedy má 8 a pol dvorcov a 5 želiarov. Medzi vlastníkmi obce sa objavuje Gašpar Seredy. Vieme, že vtedy sa už v chotári obce pestuje aj vinič. 1598 – Mikuláš Bočkaj, vnútorný kráľovský radca, prebuduje hrad v renesančnom slohu, a takisto opevní aj blízky kostol, vybavený streľnými otvormi. Podzemnou chodbou prepojí kostol s hradom. V tejto dobe získa u nás majetky aj Ladislav Bornemisa, František Paczoth ako aj Michal Terjéni. Mikuláš Bocskay v roku 1621 zomiera, a pochovajú ho v miestnom kostole. Dostane pekne opracovanú náhrobnú dosku z červeného mramoru. Vtedy v dedine stálo 54 domov, čím sa Streda zaraďuje k väčším sídlam v Medzibodroží. 1628 – Starobylý kostol sa dostane do rúk zástancov reformácie až do konca 17. storočia. Napätie medzi reformovanými a snahami vlády o protireformáciu narástlo. 1647 – Z vôle cisára prevažná časť majetku Bocskayovcov sa dostala do vlastníctva rodiny Vécseyovcov, ale hrad naďalej zostal v pôvodných rukách. Zemplínska župa v tomto období patrí striedavo pod Sedmihradské kniežatstvo, resp. pod vládu cisára.