AC/DC (štylizované ako AC⚡DC, čítaj „ej sí dí sí“) je hardrocková skupina, ktorú v roku 1973 v austrálskom Sydney založili bratia Malcolm a Angus Young. Títo dvaja súrodenci boli stálymi členmi kapely až do Malcolmovho ochorenia a odchodu v roku 2014. Žánrovo je kapela bežne označovaná za hardrockovú, či bluesrockovú formáciu, no sú uznávaní aj ako priekopníci heavy metalu. Sami svoju hudbu považujú iba za bežný rokenrol. Bratia Youngovci tvrdia, že názov „AC/DC“ kapela dostala podľa nápisu na šijacom stroji ich sestry Margaret.
Kým AC/DC dňa 17. februára 1975 vydali svoj štúdiový debut High Voltage , boli jedinými dvoma stabilnými členmi skupiny Malcolm a Angus Youngovci. Zostava sa postupne stabilizovala potom, ako basgitaristu Marka Evansa nahradil v roku 1977 počas nahrávania albumu Powerage Cliff Williams. Ich sólový spevák, Bon Scott, zomrel po ťažkej otrave alkoholom dňa 19. februára 1980, po nahraní projektu Highway to Hell. Skupina uvažovala o ukončení kariéry, no s podporou Scottových rodičov sa rozhodla pokračovať a začala hľadať nového vokalistu. Voľba padla na zakladateľa a lídra glam rockovej kapely Geordie, Briana Johnsona. Ešte v tom istom roku nahrali a vydali album Back in Black, ktorý bol poctou Bonovi Scottovi. Album vyzdvihol kapelu na novú vyššiu úroveň komerčného úspechu a stal sa najpredávanejším projektom, ktorý zrealizovali počas svojej hudobnej kariéry.
Ďalší ich hudobný nosič, album For Those About to Rock We Salute You, bol ich prvým, ktorý sa stal jednotkou v rebríčkoch Spojených štátov. Krátko potom, ako od kapely v roku 1983 odišiel bubeník Phil Rudd popularita AC/DC klesala. Na bicie s nimi hral budúci člen formácie Dio Simon Wright. Svoje oživenie kapela AC/DC zažila začiatkom 90. rokov potom, ako vydala album The Razors Edge. Phil Rudd sa ku nej vrátil v roku 1994, kedy nahradil Chrisa Sladea, ktorý s nimi hral medzi rokmi 1989 – 94. Rudda oslovili na spoluprácu pri nahrávaní albumu Ballbreaker (1995). V roku 2000 kapela nahrala kritikou kladne hodnotený album Stiff Upper Lip. Ich štúdiový projekt Black Ice, ktorý vydali 20. októbra 2008, sa stal druhým najlepšie predávaným albumom roka. Tým, že v rebríčkoch celého sveta obsadil vrcholné pozície, bol ich prvým hudobných úspechom od čias vydania For Those About to Rock. Zostava skupiny sa počas rokov nemenila až do roku 2014, kedy začal mať Malcolm Young zdravotné ťažkosti a Rudd sa zaplietol do právnych sporov.
Skupina AC/DC má po celom svete predaných viac ako 200 miliónov hudobných nosičov. Len v USA ich predali 71,5 miliónov. V Spojených štátoch je kapela na jedenástom mieste medzi najpredávanejšími a sú na vrcholoch predaja hudobných nosičov sveta. Album Back in Black s odhadovaným predajom 50 miliónov nosičov je piatym najpredávanejším albumom sveta medzi všetkými umelcami a tretím medzi hudobnými skupinami. Len v USA sa z neho predalo 22 miliónov, čím sa stal v tejto krajine šiestym najpredávanejším. Televízny kanál VH1 dal skupinu AC/DC na štvrté miesto svojho zoznamu „stovky najlepších hardrockových umelcov“,Rock On The Net: VH1: 100 Greatest Hard Rock Artists: 1–50. a televízia MTV ich označila za siedmu najlepšiu heavy metalovú skupinu všetkých čias. V roku 2004 dal časopis Rolling Stone skupinu AC/DC na 72. miesto svojho zoznamu „stovky najlepších umelcov všetkých čias“. Producent Rick Rubin, ktorý napísal do zoznamu v Rolling Stone článok o AC/DC sa o nich vyjadril, že sú najlepšou rokenrolovou skupinou všetkých čias. V roku 2010 boli AC/DC v televízii VH1 na 23. mieste ich zoznamu „stovky najlepších umelcov všetkých čias“.
História Pôvod a názov
Malcolm, Angus, a George Young pochádzali zo škótskeho Glasgowa. Do Sydney sa spolu s väčšinou rodinných príslušníkov presťahovali v roku 1963. Prvý z nich, ktorý sa začal zaujímať o hru na gitaru bol George. Stal sa členom jednej z najúspešnejších kapiel 60. rokov, The Easybeats. V roku 1966 sa táto skupina stala medzinárodne úspešnou potom, ako nahrala singel „Friday on My Mind“. V šľapajach brata šiel aj Malcolm, ktorý hral so skupinou Velvet Underground, ktorá účinkovala v austrálskom Newcastle (kapela nemala nič spoločné s americkou skupinou Velvet Underground). Ich najstarší brat Alex sa svojimi hudobnými záujmami zostal zaoberať v Spojenom kráľovstve. V roku 1967 hral na basovú gitaru v skupine The Grapefruit (neskôr len Grapefruit). Založil ju spolu s ďalšími členmi, ktorými boli John Perry, Geoff Swettenham, a Pete Swettenham.
Názov skupiny pochádza z nápisu „AC/DC“, ktorý Malcolm a Angus zazreli na šijacom stroji ich sestry Margaret. Je skratkou, ktorá v anglickom jazyku označuje Striedavý (alternating current)/Jednosmerný elektrický prúd (direct current). Bratia verili, že takéto označenie symbolizuje dravú energiu ich vysokým napätím poháňanej hudobnej produkcie. Názov skupiny je štylizovaný tak, aby boli tieto dve skratky oddelené vyobrazením blesku. V tejto verzii sa ich logo nachádza na každom ich štúdiovom albume, okrem medzinárodného vydania projektu Dirty Deeds Done Dirt Cheap.
Začiatky V novembri roku 1973 začali bratia Malcolm a Angus Youngovci zakladať kapelu AC/DC. Do skupiny zobrali basgitaristu, Larry Van Kriedta, speváka Dave Evansa a na bicie nástroje s nimi začal hrať bývalý bubeník kapely The Masters Apprentices, Colin Burgess. K úspechu skupiny AC/DC prispeli aj legendárni roadie, Ray Arnold a Alan Kissack a promotér, Gene Pierson, ktorý kapelu rezervoval na novoročný školský večierok v roku 1973.
Už od týchto začiatkov sa Angus Young obliekal do školskej uniformy. Nápad dostala jeho sestra Margaret. Angus skúšal na pódiu prezentovať aj iné postavy: Spider-Mana, Zorra, gorilu a aj paródiu na Supermana, ktorú nazval „Super-Ang“. V týchto časoch bol hudobný priemysel silne inšpirovaný glam rockom a AC/DC mali svoj vzor v pódiových prezentáciách kapely Skyhooks z austrálskeho mesta Melbourne.
Postupne ale bratia Youngovci prestali uznávať Evansa za vhodného frontmana skupiny. Príliš im pripomínal glam rockera, akým bol Gary Glitter. Príležitostne ho preto na koncertnom pódiu nahradzoval ich prvý manažér, Dennis Laughlin, ktorý mal praktické skúsenosti ako spevák skupín Daryl Braithwaite a Sherbet. Evans si s Laughilnom príliš nerozumel, čo tiež prispelo ku zhoršovaniu vzťahu medzi ním a kapelou. Spolu s Evansom skupina nahrala iba jeden singel, „Can I Sit Next To You, Girl“/„Rockin' in the Parlour“. Druhá nahrávka singla s Evansom bola neskôr kapelou prepísaná a nanovo nahratá s Bonom Scottom pod názvom „Can I Sit Next to You Girl“ a vyšla v roku 1975 ako siedma na austrálskej edícii TNT a šiesta na celosvetovo vydanom albume High Voltage z roku 1976.
Obdobie s Bonom Scottom (1974 – 1980) V začiatkoch (1974 – 1977) V septembri roku 1974 nahradil po viacerých odporúčaniach Dave Evansa skúsený spevák a priateľ Georga Younga, Ronald Belford "Bon" Scott. Podobne ako Youngovci aj Scott bol škótsky rodák, ktorý sa počas detstva spolu s rodičmi presťahoval do Austrálie.
V októbri roku 1974 skupina nahrala iba vo verzii pre austrálsky hudobný trh album High Voltage. Ich pobyt v štúdiu trval len desať dní. Obsah albumu bol založený na inštrumentálnych nápadoch bratov Youngovcov s textami, ktoré dodal Bon Scott. Počas nasledujúcich mesiacov sa stabilizovala zostava kapely: ku Scottovi a bratom Youngovcom sa pripojil basgitarista Mark Evans a hráč na bicie nástroje, Phil Rudd. Ešte v tom istom roku vydali singel „It's a Long Way to the Top“, ktorý sa stal ich rockovou hymnou. Bol v roku 1975 pridaný na úvod ich druhého austrálskeho albumu, TNT, ktorý publikovali aj na Novom Zélande. Album T.N.T. obsahoval aj nahrávku „High Voltage“, ktorá bola prvou, ktorú počas jeho výroby napísali a nahrali. Nakoľko skladba „High Voltage“ tiež vyšla pred vydaním albumu T.N.T., bola mylne považovaná za titulnú nahrávku ich debutu.
Medzi rokmi 1974 – 77 kapela AC/DC dostala podporu masmédií pravidelným vystupovaním v austrálskom televíznom populárnom programe Countdown, ktorý pre národný televízny kanál ABC pripravoval miestny významný hudobný producent Molly Meldrum. Táto pravidelná televízna prezentácia v navýznamnejšom mediálnom priestore spôsobila, že AC/DC sa stali jednými z najobľúbenejších populárnych umelcov Austrálie. Ich posledné vystúpenie v tomto programe sa konalo dňa 3. apríla 1977 a od tejto udalosti sa kapela v televíznom vysielaní nepredstavila počas nasledujúcich 20 rokov.
Medzinárodný úspech (1976 – 1980)
V roku 1976 skupina podpísala nahrávaciu zmluvu s hudobným vydavateľstvom Atlantic Records a vyšla na európske Lock Up Your Daughters Summer Tour, ktorého britskú časť sponzoroval časopis Sounds. Získali počas neho neoceniteľné skúsenosti. Podporovali vtedajších koncertných lídrov ako Black Sabbath, Aerosmith, Kiss, Styx, UFO a Blue Öyster Cult. Hlavnými účinkujúcimi boli AC/DC spolu s kapelou Cheap Trick.
Prvým celosvetovo publikovaným hudobným albumom skupiny AC/DC bola kompilácia nahrávok z ich prvých dvoch albumov High Voltage a T.N.T.. Tento nosič, ktorý vydali u Atlantic Records, dostal názov High Voltage. Obsahoval viac materiálu z T.N.T. a iba dve nahrávky z druhého albumu. Na celom svete sa z neho kúpilo viac ako tri milióny kópií. Kapela si vtedy získala na svoju stranu priazeň publika, ktoré bolo skôr naklonené pre britskú punkovú vlnu. Ďalší album skupiny, Dirty Deeds Done Dirt Cheap, vyšiel tiež v roku 1976, podobne ako predchádzajúce, vo verzii pre svet aj pre Austráliu. Zoznam jeho nahrávok bol rôzny a na medzinárodnej edícii bola aj skladba „Rocker“, ktorá sa z albumu T.N.T. na medzinárodnú hudobnú scénu nedostala. Pôvodná austrálska verzia obsahovala aj nahrávku „Jailbreak“, ktorá vyšla aj v roku 1984 na ich EP ’74 Jailbreak a na koncertnom CD Live z roku 1992. Až do roku 1981, kedy boli AC/DC na vrchole popularity, album Dirty Deeds Done Dirt Cheap oficiálne nevyšiel v Spojených štátoch.
Po vydaní albumu Let There Be Rock bol z kapely AC/DC prepustený basgitarista Mark Evans. Ako dôvod pre toto rozhodnutie bol uvedený zámer nájsť niekoho, kto by dokázal spievať sprievodné vokály. Evans ho popisoval skôr ako spor s Angusom a Malcomom voči jeho pridanej hodnote. Nahradil ho Cliff Williams. Na Evansovom odchode sa však nepodieľali tak Youngovci, ale ako neskôr manažér Epic Records a agent AC/DC, Richard Griffiths komentoval, že „on vedel, že Mark v kapele dlho nevydrží, lebo bol jednoducho príliš pekný chlap.“ Mark Evans v roku 2011 vo svojej biografii DIRTY DEEDS: My Life Inside/Outside of AC/DC sa výrazne zaoberal obdobím účinkovania v skupine AC/DC vrátane jeho vyhodenia.
AC/DC patria k tým, ktorí v začiatkoch vplývali na vznik kapiel formujúcich koncom 70. rokov 20. storočia novú vlnu britského heavy metalu. Boli to skupiny Saxon a Iron Maiden, ktoré boli súčasťou reakcie na úpadok popularity niekdajších hardrockových kapiel začiatku 70. rokov. V roku 2007 kritici zdôrazňovali, že „AC/DC spolu s Thin Lizzy, UFO, Scorpions a s Judas Priest patrili k druhej generácii stúpajúcich hviezd, ktoré boli pripravené vstúpiť do priestoru po padajúcej starej generácii“.Elliott, Paul. "Never Mind the Bollocks". Mojo (February 2007)
V roku 1977 sa konalo v michiganskom rádiu AM 600 WTAC prvé oficiálne americké predstavenie kapely AC/DC. Manažér rádia, Peter C. Cavanaugh, rezervoval skupine Capitol Theater v meste Flint. Podporným umelcom podujatia bola hardrocková skupina MC5, ktorá sa stretla po rozpade iba pre túto príležitosť. Vystúpenie AC/DC začali skladbou „Live Wire“ a ukončili zahraním piesne „It's a Long Way to the Top (If You Wanna Rock 'n' Roll)“.
V britských tlačových médiách boli AC/DC identifikovaní s punk rockovým hnutím. Táto ich reputácia im pomáhala ustáť punkový nápor konca 70. rokov a udržalo im to v týchto časoch ich kult. Angus Young sa stal svojimi koncertnými kreáciami v školskej uniforme výrazným predstaviteľom satirického postoja voči oficialitám.