Ctibor Štítnický, pôvodným menom Tibor Dörner (* 6. september 1922, Štítnik† 12. jún 2002, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, manžel slovenskej spisovateľky Jarmily Štítnickej.
Životopis thumb|Hrob manželov Štítnických na Slávičom údolí Pochádzal z rodiny staviteľa a vzdelanie získaval v Štítniku, Rožňave, Tisovci a v rokoch 19421944 pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no štúdium nedokončil. V roku 1944 sa zúčastnil partizánskeho odboja v Gemeri ako člen partizánskej skupiny Slávia, neskôr pôsobil ako hlásateľ a redaktor Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici, v roku 1945 pôsobil vo frontovom vysielači Červenej armády v Košiciach. Po ukončení 2. svetovej vojny pracoval v bratislavskom rozhlase, v rokoch 19491950 na Ministerstve informácií v Prahe, v rokoch 1950-57 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a nasledujúce dva roky sa venoval výhradne literárnej činnosti. V rokoch 19591960 bol zastupujúcim riaditeľom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1960-63 šéfredaktorom časopisu Kultúrny život, v rokoch 1963-65 sa vrátil opäť do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, tentokrát ako jeho riaditeľ, a v rokoch 19661970 bol riaditeľom Československého filmu v Bratislave. Od roku 1970 až do roku 1989 bol pracovníkom Slovenskej knihy. Zomrel 12. júna 2002 v Bratislave.
Tvorba Svoje literárne diela začal publikovať už počas 2. svetovej vojny v časopisoch Nový rod, Rozvoj a študentskom časopise Napred, no taktiež prispieval i do rôznych zborníkov. Neskôr prispieval i do časopisov a denníkov Tvorba, Elán, Pravda, Národná obroda, Tribúna a ďalších. Knižne debutoval zbierkou básní Presýpacie hodiny, ktorá mu vyšla v roku 1943. Jeho druhá zbierka Červená šatka (1946) je tematicky a hodnotovo hybridná a popri politicky angažovaných textoch obsahuje aj nábožensky ladené básne. Ako príslušník tzv. mladej generácie, ktorá akcentovala ideové princípy socialistického režimu, sa Štítnický stal typickým predstaviteľom dobovej literatúry. Vo svojej tvorbe vyjadroval generačné pocity a protivojnové nálady, ústiace do snahy o únik z vojnového sveta, svoje socialistické presvedčenie, snahu o vyjadrenie nových faktov a zmien v životoch ľudí v povojnovom Slovensku. Neskôr sa venoval taktiež ľúbostnej poézii, v ktorej vyjadroval ako erotickú stránku kontaktov muža a ženy, tak i pocity sklamania, no najmä obrazy rodinného šťastia a vzťahy partnerov k deťom. Okrem poézie pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež, písal reportáže a venoval sa tiež prekladom z maďarského (Endre Ady, Imre Madách) a ruského jazyka, pričom neprekladal len poéziu a prózu, ale i celý rad hudobných komédií.
Dielo
Poézia pre dospelých 1943 – Presýpacie hodiny 1946 – Červená šatka 1949 – Pochod miliónov 1950 – Jarná pieseň družstevníka 1952 – Rodina 1954 – Na teba myslím 1959 – Chlieb a ruže
Poézia pre deti a mládež 1960 – Jarný karneval 1968 – Rozprávky na predaj
Výbery z poézie 1962 – Slnovrat 1966 – Ostaň tu ešte chvíľku
Publicistika 1956 – Maďarské rapsódie, reportáže
Literatúra Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia
Referencie
Externé odkazy
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Osobnosti zo Štítnika